Hebrews (Slovak)

1

1:1b.HEB.001.001 Kým za dávna mnoho ráz a mnohým spôsobom hovorieval Bôh otcom v prorokoch, za týchto posledných dní nám hovoril v Synovi,

1:2b.HEB.001.002 ktorého ustanovil za dediča všetkého, skrze ktorého učinil aj veky,

1:3b.HEB.001.003 ktorý súc odbleskom jeho slávy a obrazom jeho podstaty a nesúc všetko slovom svojej moci a učiniac si skrze samého seba očistenie od našich hriechov posadil sa po pravici Veličenstva na výsostiach

1:4b.HEB.001.004 stanúc sa o toľko výtečnejším od anjelov, o koľko znamenitejšie meno zdedil než oni.

1:5b.HEB.001.005 Lebo ktorému z anjelov povedal kedy: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil? A zase: Ja mu budem Otcom, a on mi bude Synom?

1:6b.HEB.001.006 A keď zase uvedie prvorodeného na svet, hovorí: A nech sa mu klaňajú všetci anjelia Boží!

1:7b.HEB.001.007 A o anjeloch hovorí: Ktorý činí svojich anjelov vetrami a svojich svätoslužobníkov plameňom ohňa.

1:8b.HEB.001.008 Ale o Synovi hovorí: Tvoj trón, ó, Bože, na vek veku, a berla tvojho kráľovstva berlou priamosti.

1:9b.HEB.001.009 Miloval si spravedlivosť a nenávidel si neprávosti. Preto ťa pomazal, ó, Bože, tvoj Bôh olejom plesania nad tvojich účastníkov.

1:10b.HEB.001.010 A ty si, Pane, v počiatkoch založil zem, a dielom tvojich rúk sú nebesia.

1:11b.HEB.001.011 Ony zahynú, ale ty vždy trváš, a všetky zostárnu jako rúcho,

1:12b.HEB.001.012 a svinieš ich ako plášť, ako rúcho, a budú zmenené. Ale ty si ten istý, a tvojim rokom nebude konca.

1:13b.HEB.001.013 A ktorému z anjelov povedal kedy: Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh?

1:14b.HEB.001.014 Či nie sú všetci svätoslužobnými duchami, posielanými do služby pre tých, ktorí majú zdediť spasenie?

2

2:1b.HEB.002.001 Preto musíme tým viacej pozorovať na to, čo sme počuli, aby sme nejako neprešli pomimo.

2:2b.HEB.002.002 Lebo ak slovo, hovorené skrze anjelov, bolo pevné, a každé prestúpenie a každý neposluch dostaly spravedlivú odplatu,

2:3b.HEB.002.003 jakože my utečieme, ak zanedbáme také veľké spasenie?! Ktoré, keď o ňom začal najdriev hovoriť Pán, nám ztvrdili tí, ktorí ho počuli,

2:4b.HEB.002.004 pri čom spolu svedčil Bôh znameniami a zázrakmi a rôznymi mocami a udeľovaním Svätého Ducha podľa svojej vôle.

2:5b.HEB.002.005 Lebo nie anjelom podriadil budúci svet, o ktorom hovoríme.

2:6b.HEB.002.006 A ktosi osvedčil kdesi a povedal: Čo je človek, že pamätáš na neho, alebo syn človeka, že ho navštevuješ?!

2:7b.HEB.002.007 Učinil si ho čosi málo menším od anjelov, slávou a cťou si ho korunoval a ustanovil si ho nad dielami svojich rúk.

2:8b.HEB.002.008 Všetko si poddal pod jeho nohy. Lebo tým, že mu poddal všetko, nenechal ničoho jemu nepoddaného. No, teraz ešte nevidíme, že by mu bolo všetko poddané.

2:9b.HEB.002.009 Ale toho čosi málo menším od anjelov učineného vidíme Ježiša, pre utrpenie smrti korunovaného slávou a cťou, aby milosťou Božou za každého okúsil smrť.

2:10b.HEB.002.010 Lebo mu svedčalo, pre ktorého všetko a skrze ktorého všetko, ktorý doviedol mnoho synov do slávy, veľvodcu ich spasenia dokonalým učiniť utrpením.

2:11b.HEB.002.011 Lebo jako posväcujúci, tak i posväcovaní, všetci sú z jedného, pre ktorú príčinu nehanbí sa volať ich bratmi,

2:12b.HEB.002.012 keď hovorí: Zvestovať budem tvoje meno svojim bratom, prostred shromaždenia ti budem spievať chvály.

2:13b.HEB.002.013 A zase: Ja sa budem nadejať na neho. A zase: Hľa, ja a deti, ktoré mi dal Bôh.

2:14b.HEB.002.014 Tedy keď deti staly sa účastnými tela a krvi, tak aj on podobným spôsobom stal sa účastným toho istého, aby smrťou zahladil toho, ktorý má vládu smrti, to jest diabla.

2:15b.HEB.002.015 a vyprostil ich, všetkých, ktorí bázňou smrti po celý čas žitia boli držaní v rabstve.

2:16b.HEB.002.016 Lebo, tak sa nazdám, nezaujíma sa anjelov, ale sa zaujíma semena Abrahámovho,

2:17b.HEB.002.017 pre čo bol podlžný byť vo všetkom pripodobnený bratom, aby bol milosrdným a verným veľkňazom čo do vecí u Boha, aby smieril hriechy ľudu.

2:18b.HEB.002.018 Lebo tým, že sám trpel, keď bol pokúšaný, môže spomáhať pokúšaným.

3

3:1b.HEB.003.001 Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša,

3:2b.HEB.003.002 ktorý bol verný tomu, ktorý ho tým učinil, ako aj Mojžiš, v celom jeho dome.

3:3b.HEB.003.003 Lebo on je uznaný za hodného natoľko väčšej slávy nad Mojžiša, nakoľko väčšiu česť ako dom má ten, kto ho vystavil a zariadil.

3:4b.HEB.003.004 Lebo každý dom býva vystavený od niekoho, a ten, kto všetko vystavil a zariadil, je Bôh.

3:5b.HEB.003.005 A Mojžiš pravda bol verný v celom jeho dome, jako služobník, na svedoctvo toho, čo malo byť hovorené:

3:6b.HEB.003.006 ale Kristus ako Syn nad jeho domom, ktorého domom sme my, ak smelú dôveru a chválu nádeje až do konca pevnú dodržíme.

3:7b.HEB.003.007 Preto, jako hovorí Svätý Duch: Dnes, keby ste počuli jeho hlas,

3:8b.HEB.003.008 nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení, v deň pokúšania na púšti,

3:9b.HEB.003.009 kde ma pokúšali vaši otcovia, zkúsili ma a videli moje skutky štyridsať rokov;

3:10b.HEB.003.010 preto som zanevrel na to pokolenie a riekol som: Vždycky blúdia srdcom. A oni nepoznali mojich ciest,

3:11b.HEB.003.011 takže som prisahal vo svojom hneve: Nevojdú do môjho odpočinku!

3:12b.HEB.003.012 Hľaďte, bratia, aby snáď nebolo v niekom z vás zlé a neverné srdce, ktoré by odstupovalo od živého Boha.

3:13b.HEB.003.013 Ale sa napomínajte každý deň, dokiaľ sa volá: dnes, aby nebol niekto z vás zatvrdený zvodom hriechu;

3:14b.HEB.003.014 lebo sme sa stali účastníkmi Krista, akže počiatok podstaty dodržíme pevný až do konca.

3:15b.HEB.003.015 Teda keď je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc ako v tom rozhorčení Boha!

3:16b.HEB.003.016 Lebo niektorí počuli a rozhorčili. Ale nie všetci, ktorí vyšli z Egypta skrze Mojžiša.

3:17b.HEB.003.017 A na ktorýchže zanevrúc hneval sa štyridsať rokov? Či nie na tých, ktorí hrešili, a ktorých telá popadaly na púšti?

3:18b.HEB.003.018 A ktorýmže prisahal, že nevojdú do jeho odpočinku, ak nie tým, ktorí neposlúchali?

3:19b.HEB.003.019 A vidíme, že nemohli vojsť pre neveru.

4

4:1b.HEB.004.001 Bojme sa tedy, aby snáď nejako, keď sa ešte ponecháva zasľúbenie vojsť do jeho odpočinku, nezdal sa niekto z vás, že zaostal.

4:2b.HEB.004.002 Lebo aj nám sa zvestovalo evanjelium ako aj tamtým. Ale tamtým neosožilo slovo zvesti, pretože sa nesmiešalo s vierou tých, ktorí počuli.

4:3b.HEB.004.003 Lebo vchádzame do odpočinku my, ktorí sme uverili, jako povedal: Takže som prisahal vo svojom hneve, že nevojdú do môjho odpočinku, hoci sú diela učinené od založenia sveta.

4:4b.HEB.004.004 Lebo o siedmom dni povedal kdesi takto: A Bôh odpočinul siedmeho dňa od všetkých svojich diel.

4:5b.HEB.004.005 A tuto zase: Nevojdú do môjho odpočinku!

4:6b.HEB.004.006 Keďže tedy ešte zbýva, aby niektorí vošli do neho, a tí, ktorým sa to tam prv zvestovalo evanjelium, nevošli pre neposlušnosť,

4:7b.HEB.004.007 zase určuje akýsi deň: Dnes, hovoriac v Dávidovi po toľkom čase, jako je povedané: Dnes, keby ste počuli jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc!

4:8b.HEB.004.008 Lebo keby ich bol Jozua uviedol do odpočinku, nehovoril by po všetkom tomto o inom dni.

4:9b.HEB.004.009 Tak tedy ešte zbýva sobotenie, odpočinok ľudu Božiemu.

4:10b.HEB.004.010 Lebo kto vošiel do jeho odpočinku, ten tiež odpočinul od svojich diel ako Bôh od svojich.

4:11b.HEB.004.011 Usilujme sa tedy vojsť do toho odpočinku, aby nepadol niekto tým istým výstražným príkladom neposlušnosti.

4:12b.HEB.004.012 Lebo slovo Božie je živé a účinné a ostrejšie nad každý meč dvojsečný, a prenikajúce až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a spôsobné posúdiť myšlienky a mysle srdca.

4:13b.HEB.004.013 A nieto stvorenia, ktoré by bolo neviditeľné pre ním, ale všetko je nahé a odkryté očiam toho, s ktorým máme do činenia.

4:14b.HEB.004.014 Keď tedy máme takého veľkého veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Syna Božieho, držme vyznanie.

4:15b.HEB.004.015 Lebo nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol súcitiť s našimi slabosťami, ale pokúšaného vo všetkom, podobne nám, bez hriechu.

4:16b.HEB.004.016 Pristupujme tedy so smelou dôverou ku trónu milosti, aby sme dostali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.

5

5:1b.HEB.005.001 Lebo každý veľkňaz, braný z ľudí, ustanovuje sa za ľudí čo do vecí u Boha, aby donášal dary a obeti za hriechy,

5:2b.HEB.005.002 ktorý by po miere mohol cítiť s nevedomými a blúdiacimi, keďže je aj sám obňatý slabosťou,

5:3b.HEB.005.003 a pre ňu je povinný, jako za ľud, tak i za seba donášať obeti za hriechy.

5:4b.HEB.005.004 A nikto si sám neberie tej česti, ale ten, ktorý je volaný od Boha, tak ako aj Áron.

5:5b.HEB.005.005 A tak aj Kristus, neoslávil sám seba, aby bol veľkňazom, ale ho oslávil ten, ktorý prehovoril k nemu: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil.

5:6b.HEB.005.006 Ako aj na inom mieste hovorí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.

5:7b.HEB.005.007 Ktorý vo dňoch svojho ľudského tela so silným krikom a so slzami obeťou doniesol prosby a úpenlivé modlitby k tomu, ktorý ho mohol zachrániť od smrti, a bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť,

5:8b.HEB.005.008 on, hoci bol Syn, naučil sa poslušnosti z toho, čo trpel,

5:9b.HEB.005.009 a súc zdokonalený stal sa všetkým, ktorí ho poslúchajú, pôvodcom večného spasenia

5:10b.HEB.005.010 nazvaný súc od Boha veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho,

5:11b.HEB.005.011 o ktorom by sme mali mnoho čo povedať, a to také, čo je ťažko vyložiť, pretože ste zleniveli ušami počuť.

5:12b.HEB.005.012 Lebo namiesto toho, čo by ste už boli mali byť učiteľmi na toľký čas, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvkom počiatku výrokov Božích, a stali ste sa potrebnými mlieka a nie tvrdého, pevného pokrmu.

5:13b.HEB.005.013 Lebo každý, kto má účasť na mlieku, je nezkúsený v slove spravedlivosti, lebo je nedospelý.

5:14b.HEB.005.014 Ale dokonalých pokrmom je tvrdý pokrm, tých, ktorí pre zvyklosť majú vycvičené smyslové ústroje a tak spôsobné posúdiť, čo je dobré a čo zlé!

6

6:1b.HEB.006.001 Preto zanechajúc počiatky učenia o Kristu nesme sa k dokonalosti a neklaďme zase základu pokánia z mŕtvych skutkov a viery na Boha,

6:2b.HEB.006.002 učenia o umývaniach, o vzkladaní rúk, o zmŕtvychvstaní mŕtvych a o večnom súde.

6:3b.HEB.006.003 A urobíme aj to, keď len dovolí Bôh.

6:4b.HEB.006.004 Lebo je nemožné tých, ktorí už raz boli osvietení a ochutnali nebeského daru a stali sa účastnými Svätého Ducha

6:5b.HEB.006.005 a ochutnali dobré slovo Božie a rôzne moci budúceho veku,

6:6b.HEB.006.006 keby odpadli, zase obnoviť ku pokániu, ktorí sebe znova križujú Syna Božieho a vystavujú ho potupne na odiv.

6:7b.HEB.006.007 Lebo zem, ktorá pije dážď, ktorý často prichádza na ňu, a plodí rastlinu, vhodnú tým, pre ktorých sa aj obrába, berie podiel na požehnaní od Boha.

6:8b.HEB.006.008 Ale tá, ktorá rodí tŕnie a bodľač, je nesúca a je blízka zlorečenstva, ktorej koniec je, aby bola spálená.

6:9b.HEB.006.009 Ale sme presvedčení o vás, milovaní, lepšie veci, a ktoré idú so spasením, i keď tak hovoríme.

6:10b.HEB.006.010 Lebo Bôh nie je nespravedlivý, aby zabudol na vaše dielo a na trudnú prácu vašej lásky, ktorú ste dokázali oproti jeho menu, keď ste slúžili svätým a ešte vždy slúžite.

6:11b.HEB.006.011 Ale želáme si, aby jeden každý z vás dokazoval tú istú snahu na plnosť nádeje do konca,

6:12b.HEB.006.012 aby ste nezleniveli, ale aby ste nasledovali tých, ktorí vierou a zhovievavosťou dedia zasľúbenia.

6:13b.HEB.006.013 Lebo keď dával Bôh Abrahámovi zasľúbenie, keďže nemal na koho iného väčšieho prisahať, prisahal sám na seba

6:14b.HEB.006.014 a povedal: Požehnám, áno, požehnám ťa a veľmi ťa rozmnožím.

6:15b.HEB.006.015 A tak trpezlive vyčkajúc dosiahol zasľúbenie.

6:16b.HEB.006.016 Lebo ľudia prisahajú na väčšieho, a každému sporu medzi nimi urobí koniec na stvrdenie složená prísaha.

6:17b.HEB.006.017 A preto, že Bôh chcel svrchovane ukázať dedičom zasľúbenia nezmeniteľnosť svojej rady, vložil do toho prísahu,

6:18b.HEB.006.018 aby sme dvoma nezmeniteľnými vecami, zasľúbením Božím a jeho prísahou, v ktorých je nemožné Bohu oklamať, mali silné potešenie, my, ktorí sme unikli, uchopiť nádej, ktorá leží pred nami,

6:19b.HEB.006.019 ktorú máme sťa kotvu duše, bezpečnú a pevnú, a ktorá vchádza do vnútra za oponu,

6:20b.HEB.006.020 kde jako predbehúň vošiel za nás Ježiš stanúc sa veľkňazom podľa poriadku Melchisedechovho až na veky.

7

7:1b.HEB.007.001 Lebo ten istý Melchisedech, kráľ Sálema, kňaz najvyššieho Boha, ktorý vyšiel vústrety Abrahámovi, ktorý sa navracoval od porážky kráľov a požehnal ho,

7:2b.HEB.007.002 ktorému aj desiatok udelil Abrahám zo všetkého, ktorý sa volá, keď sa preloží jeho meno, najprv kráľ spravedlivosti a potom i kráľ Sálema, čo je v preklade: kráľ Pokoja,

7:3b.HEB.007.003 bez otca, bez matere, bez rodoslovia nemajúc ani počiatku dní ani konca života, ale súc pripodobnený Synovi Božiemu zostáva kňazom navždy.

7:4b.HEB.007.004 A pozrite, jaký veľký je on, ktorému i desatinu dal Abrahám z najlepšieho z koristi, on, patriarcha!

7:5b.HEB.007.005 A tí, ktorí zo synov Léviho dostávajú kňazstvo, podľa zákona majú prikázanie desatiniť ľud, to jest svojich bratov, hoci pošli z bedra Abrahámovho.

7:6b.HEB.007.006 Ale ten, ktorý čo do rodoslovia nepochádza z ich rodu, odesatinil Abraháma a toho, ktorý mal zasľúbenia, požehnal.

7:7b.HEB.007.007 A stojí nesporne, že menšie sa požehnáva od väčšieho čo do hodnosti.

7:8b.HEB.007.008 A tu berú desiatky ľudia, ktorí mrú, ale tamto ten, ktorému sa dáva svedoctvo, že žije.

7:9b.HEB.007.009 A, nech sa tak vyslovím, skrze Abraháma bol i Lévi, ktorý berie desiatky, odesatinený;

7:10b.HEB.007.010 lebo vtedy bol ešte v bedre otcom, keď mu vyšiel vústrety Melchisedech.

7:11b.HEB.007.011 Ak tedy bolo dokonalenie levitským kňazstvom - lebo izraelský ľud dostal na jeho základe zákon -, načo bolo potom ešte treba, aby povstal iný kňaz, podľa poriadku Melchisedechovho, a nie aby sa volal podľa poriadku Áronovho?

7:12b.HEB.007.012 Lebo keď sa zamieňa kňazstvo, nevyhnutne sa deje i zámena zákona.

7:13b.HEB.007.013 Lebo ten, vzťahom na ktorého sa to hovorí, je z iného pokolenia, z ktorého sa nikto nestaral o oltár.

7:14b.HEB.007.014 Lebo je zrejmé, že z Júdu pošiel náš Pán, vzťahom na ktoré pokolenie Mojžiš nehovoril ničoho o kňazstve.

7:15b.HEB.007.015 A potom je ešte o veľa zjavnejšie, či mal v podobnosti Melchisedecha povstať iný kňaz,

7:16b.HEB.007.016 ktorý sa ním nestal podľa zákona telesného prikázania, ale podľa moci nezničiteľného života.

7:17b.HEB.007.017 Lebo svedčí: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho.

7:18b.HEB.007.018 Lebo sa odstraňuje predošlé prikázanie pre svoju slabosť a neosožnosť.

7:19b.HEB.007.019 Lebo zákon nezdokonalil ničoho, ale uvedenie lepšej nádeje, ktorou sa blížime Bohu.

7:20b.HEB.007.020 A nakoľko nie bez prísahy -

7:21b.HEB.007.021 lebo tamtí sa stali kňazmi bez prísahy, ale on s prísahou tým, ktorý mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz na veky podľa poriadku Melchisedechovho -,

7:22b.HEB.007.022 natoľko i lepšej smluvy stal sa Ježiš ručiteľom.

7:23b.HEB.007.023 A tamtí sa stali viacerí kňazmi preto, že im smrť prekážala trvať povždy:

7:24b.HEB.007.024 ale on preto, že trvá na veky, má na iného neprechodné kňazstvo, večné,

7:25b.HEB.007.025 prečo aj môže vždycky dokonale spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, vždycky žijúc, aby sa primlúval za nich.

7:26b.HEB.007.026 Lebo nám i svedčalo mať takého veľkňaza, svätého, prostého zla, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a ktorý sa stal vyšším nad nebesia,

7:27b.HEB.007.027 ktorý nepotrebuje každého dňa ako najvyšší kňazi, obetovať obeti najprv za svoje vlastné hriechy a potom za hriechy ľudu. Lebo to učinil raz navždy tak, že obetoval sám seba.

7:28b.HEB.007.028 Lebo zákon ustanovuje za najvyšších kňazov ľudí, ktorí majú slabosť, ale slovo prísahy, ktorá sa udiala po zákone, ustanovuje Syna, zdokonaleného na večnosť.

8

8:1b.HEB.008.001 Ale hlavné pri tom, o čom je slovo, je to, že máme takého veľkňaza, ktorý sa posadil po pravici trónu Veličenstva v nebesiach,

8:2b.HEB.008.002 svätoslužobník svätyne a pravého stánu, ktorý postavil Pán a nie človek.

8:3b.HEB.008.003 Lebo každý najvyšší kňaz ustanovúva sa nato, aby obetoval dary a obeti, a preto bolo potrebné, aby aj on mal niečo, čo by obetoval.

8:4b.HEB.008.004 Lebo keby bol na zemi, ani by nebol kňazom, keď sú kňazi, ktorí podľa zákona obetujú dary

8:5b.HEB.008.005 a ktorí svätoslúžia obrazu a tôni nebeských vecí, jako povedal Bôh Mojžišovi, keď mal robiť stán: Hľaď, vraj, aby si učinil všetko podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.

8:6b.HEB.008.006 Ale teraz došiel Ježiš natoľko znamenitejšej svätoslužby, nakoľko je aj lepšej smluvy prostredníkom, ktorá je uzákonená na lepších zasľúbeniach.

8:7b.HEB.008.007 Lebo ak by tamtá prvá bola bývala bezúhonná, nehľadalo by sa miesto druhej.

8:8b.HEB.008.008 Lebo karhajúc ich hovorí: Hľa, idú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraelovým a s domom Júdovým novú smluvu,

8:9b.HEB.008.009 nie podľa smluvy, ktorú som učinil s ich otcami toho dňa, keď som ich pojal za ruku, aby som ich vyviedol z Egyptskej zeme, lebo oni nezostali v mojej smluve, a ja som si ich nepovšimnul, hovorí Pán.

8:10b.HEB.008.010 Lebo toto je smluva, ktorú uzavriem s domom Izraelovým po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony do ich mysle a napíšem ich na ich srdcia a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom.

8:11b.HEB.008.011 A nebudú viacej učiť každý svojho blížneho a každý svojho brata hovoriac: Poznaj Pána! Lebo ma budú všetci znať, od malého z nich až do veľkého z nich.

8:12b.HEB.008.012 Lebo budem milostivý ich neprávostiam a na ich hriechy a na ich bezzákonné skutky viacej nespomeniem.

8:13b.HEB.008.013 Tým, že hovorí novú, vyhlásil prvú za zastaralú. A to, čo zastarieva a stárne, je blízke zániku.

9

9:1b.HEB.009.001 Mala tedy aj prvá smluva pravidlá svätoslužby a svetskú svätyňu.

9:2b.HEB.009.002 Lebo ustrojený bol prvý stánok, v ktorom bol svietnik a stôl a predloženie chlebov, a ten sa zovie svätyňa.

9:3b.HEB.009.003 A za druhou oponou bol stánok, zvaný svätyňa svätých,

9:4b.HEB.009.004 ktorý mal zlatý oltár na kadenie a truhlu smluvy, zo všetkých strán pokrytú zlatom, v ktorej bolo zlaté vedierce, obsahujúce mannu, potom palica Áronova, ktorá bola zakvitla, a dosky smluvy.

9:5b.HEB.009.005 A nad ňou, nad truhlou, cherubi slávy, zatôňujúci pokrývku, zvanú zľutovnicu, o ktorých veciach hovoriť dopodrobna nie je teraz možno.

9:6b.HEB.009.006 Keď bolo toto všetko takto zariadené, do prvého stánku vchádzajú každého času kňazi, konajúci svätoslužby,

9:7b.HEB.009.007 ale do tohto druhého raz za rok sám jediný najvyšší kňaz, nie bez krvi, ktorú ta nesie v obeť za seba a za nevedomostné hriechy ľudu,

9:8b.HEB.009.008 čím dáva Svätý Duch na javo, že ešte nie je zjavená cesta do svätyne, kým ešte prvý stán má svoje státie,

9:9b.HEB.009.009 a ktorý je podobenstvom na terajší čas, v ktorom sa donášajú v obeť dary a obeti, ktoré nemôžu v svedomí zdokonaliť toho, kto svätoslúži,

9:10b.HEB.009.010 jedine na základe pokrmov, nápojov a rozličných umývaní, čo všetko sú telesné ustanovenia, uložené do času napravenia.

9:11b.HEB.009.011 Ale keď prišiel Kristus, veľkňaz budúceho dobrého, väčším a dokonalejším stánom, nie učineným rukou, to jest nie stánom tohoto stvorenia,

9:12b.HEB.009.012 ani nie krvou kozlov a teliat, ale svojou vlastnou krvou vošiel raz navždy do svätyne vynajdúc večné vykúpenie.

9:13b.HEB.009.013 Lebo jestli krv kozlov a býkov a popol jalovice, kropiaci zobecnených, poškvrnených, posväcuje na čistotu tela,

9:14b.HEB.009.014 o koľko viacej krv Kristova, ktorý skrze večného Ducha obetoval sám seba bezvadného Bohu, očistí vaše svedomie od mŕtvych skutkov, aby ste svätoslúžili živému Bohu.

9:15b.HEB.009.015 A preto je prostredníkom novej smluvy, aby, keď sa stala smrť na vykúpenie z prestúpení za prvej smluvy, dostali zasľúbenie večného dedičstva tí, ktorí sú povolaní.

9:16b.HEB.009.016 Lebo tam, kde je smluva čiže záveť a keď má mať platnosť, je nevyhnutne potrebné, aby bola donesená, to jest zistená smrť toho, kto učinil tú smluvu čiže záveť.

9:17b.HEB.009.017 Lebo záveť je pevná až pri mŕtvych, keďže nemá nikdy moci, kým žije ten, kto učinil záveť.

9:18b.HEB.009.018 Z tej príčiny ani tamtá prvá smluva nebola posvätená bez krvi.

9:19b.HEB.009.019 Lebo keď podľa zákona predniesol Mojžiš všetkému ľudu všetky prikázania a vzal krv teliat a kozlov s vodou a s purpuro-červenou vlnou a s yzopom, pokropil i samu knihu i všetok ľud

9:20b.HEB.009.020 a povedal: Toto je krv smluvy, ktorú prikázal u vás Bôh.

9:21b.HEB.009.021 Ale i stán i všetky nádoby svätoslužby podobne pokropil krvou.

9:22b.HEB.009.022 A skoro všetko sa krvou očisťuje podľa zákona, a bez vyliatia krvi nedeje sa odpustenie.

9:23b.HEB.009.023 Bolo tedy nevyhnutne potrebné, aby sa obrazy vecí, ktoré sú v nebesiach, tým očisťovaly, ale samy nebeské lepšími obeťami ako tieto.

9:24b.HEB.009.024 Lebo Kristus nevošiel do svätyne, učinenej rukou, protiobrazu to pravej, ale do samého neba ukázať sa teraz tvári Božej za nás.

9:25b.HEB.009.025 Ani nie, aby sa často obetoval, ako čo najvyšší kňaz každý rok vchádza do svätyne s cudzou krvou,

9:26b.HEB.009.026 keďže by bol musel mnoho ráz trpieť od založenia sveta. Ale teraz pri skonaní vekov zjavil sa raz navždy na odstránenie hriechu svojou obeťou.

9:27b.HEB.009.027 A jako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd,

9:28b.HEB.009.028 tak i Kristus, raz obetovaný tým cieľom, aby vyniesol hriechy mnohých na kríž, po druhé sa ukáže bez hriechu tým, ktorí ho očakávajú, na spasenie.

10

10:1b.HEB.010.001 Lebo zákon majúc iba tôňu budúceho dobrého, nie sám obraz vecí, nemôže nikdy obeťami, tými istými každého roku, ktoré ustavične donášajú, zdokonaliť tých, ktorí prichádzajú.

10:2b.HEB.010.002 Lebo či by ich už neboli prestali donášať preto, že by už tí, ktorí svätoslúžia, raz očistení, nemali nejakého svedomia hriechov?

10:3b.HEB.010.003 Ale v nich leží upomienka na hriechy rok po roku.

10:4b.HEB.010.004 Lebo nie je možné, aby krv býkov a kozlov odňala hriechy.

10:5b.HEB.010.005 Preto vchádzajúc do sveta hovorí: Obeti a posvätného daru si nechcel, ale si mi ustrojil telo.

10:6b.HEB.010.006 V zápalných obetiach ani v obetiach za hriech si nemal záľuby.

10:7b.HEB.010.007 Vtedy som povedal: Hľa, idem - v záhlaví knihy je napísané o mne -, aby som činil, ó, Bože, tvoju vôľu.

10:8b.HEB.010.008 Keď tu vyššie hovorí: Obetí a posvätného daru a zápalných obetí ani obetí za hriech si nechcel ani si v nich nemal záľuby, v obetiach, ktoré sa donášajú podľa zákona,

10:9b.HEB.010.009 potom riekol: Hľa, idem činiť, ó, Bože, tvoju vôľu. Ruší prvé, aby postavil druhé;

10:10b.HEB.010.010 v ktorej vôli sme posvätení donesenou obeťou tela Ježiša Krista, raz navždy.

10:11b.HEB.010.011 A každý kňaz stojí svätoslúžiac deň ako deň a často donáša tie isté obeti, ktoré nemôžu nikdy sňať hriechy.

10:12b.HEB.010.012 Ale on donesúc jednu bitnú obeť za hriechy navždy sa posadil po pravici Božej.

10:13b.HEB.010.013 A teraz už len očakáva, až budú jeho nepriatelia položení za podnož jeho nôh.

10:14b.HEB.010.014 Lebo jednou obeťou zdokonalil navždy tých, ktorí sa posväcujú.

10:15b.HEB.010.015 A svedčí nám i Svätý Duch. Lebo potom, keď prv povedal:

10:16b.HEB.010.016 Toto je smluva, ktorú uzavriem s nimi po tých dňoch, hovorí Pán: Dám svoje zákony na ich srdcia a napíšem ich na ich mysle

10:17b.HEB.010.017 a na ich hriechy a na ich neprávosti viacej nikdy nespomeniem.

10:18b.HEB.010.018 A kde je toho odpustenie, tam viacej netreba obeti za hriech.

10:19b.HEB.010.019 Keď tedy máme, bratia, smelosť do vchodu do svätyne v krvi Ježišovej -

10:20b.HEB.010.020 ktorý to vchod nám vysvätil ako cestu novú a živú cez oponu, to jest cez svoje telo -

10:21b.HEB.010.021 a veľkého kňaza nad domom Božím,

10:22b.HEB.010.022 pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia

10:23b.HEB.010.023 a telo umyté čistou vodou držme vyznanie nádeje neochvejne, lebo je verný ten, ktorý zasľúbil.

10:24b.HEB.010.024 A pozorujme sa navzájom tým cieľom, aby sme sa roznecovali k láske a k dobrým skutkom

10:25b.HEB.010.025 neopúšťajúc svojho shromaždenia, ako majú niektorí obyčaj, ale napomínajúc sa, a to tým viacej, čím viacej vidíte, že sa blíži ten deň.

10:26b.HEB.010.026 Lebo keď dobrovoľne hrešíme po prijatí známosti pravdy, nepozostáva už viacej obeti za hriechy,

10:27b.HEB.010.027 ale jakési strašné očakávanie súdu a prudká pálivosť ohňa, ktorý má žrať protivníkov.

10:28b.HEB.010.028 Keď niekto pohŕdol zákonom Mojžišovým, bez milosrdenstva zomrie na dvoch alebo na troch svedkov,

10:29b.HEB.010.029 a o koľko, domnievam sa, prísnejšieho trestu bude uznaný za hodného ten, kto zašliapal Syna Božieho a krv smluvy, ktorou bol posvätený, povážil za obecnú a Duchu milosti urobil potupu?!

10:30b.HEB.010.030 Lebo známe toho, ktorý povedal: Mne pomsta; ja odplatím, hovorí Pán. A zase: Pán bude súdiť svoj ľud.

10:31b.HEB.010.031 Strašné je upadnúť do rúk živého Boha.

10:32b.HEB.010.032 Spomínajte si na predošlé dni, v ktorých súc osvietení, ztrpeli ste mnohý boj utrpení,

10:33b.HEB.010.033 keď ste za jedno pohaneniami a súženiami bývali divadlom a za druhé účastníkmi tých, ktorí boli tiež tak zmietaní.

10:34b.HEB.010.034 Lebo aj v mojich putách ste spolu súcitili i rozchvátanie svojho majetku ste prijali s radosťou, vediac, že máte v sebe lepšie imanie, a trvalé.

10:35b.HEB.010.035 Tedy neodhoďte svojej smelej dôvery, ktorá má veľkú odplatu.

10:36b.HEB.010.036 Lebo vám je trpezlivosti treba, aby ste si, keď vykonáte vôľu Božiu, odniesli zasľúbenie.

10:37b.HEB.010.037 Lebo ešte málo, máličko, a ten, ktorý má prijsť, prijde a nebude meškať.

10:38b.HEB.010.038 A spravedlivý bude žiť z viery. A keby sa utiahol, nemá v ňom záľuby moja duša.

10:39b.HEB.010.039 Ale my nie sme ľuďmi, ktorí by sa uťahovali, do zahynutia, ale ľudia viery dobyť dušu.

11

11:1b.HEB.011.001 A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.

11:2b.HEB.011.002 Lebo v nej dostali svedoctvo starší predkovia.

11:3b.HEB.011.003 Vierou rozumieme, že sú veky ustrojené slovom Božím, áno i tomu, že nie z viditeľných vecí povstalo to, čo sa vidí.

11:4b.HEB.011.004 Vierou doniesol Ábel Bohu väčšiu obeť než Kain, ktorou to vierou dostal svedoctvo, že je spravedlivý, keď svedčí Bôh pri jeho daroch, a ňou, zomrúc, ešte hovorí.

11:5b.HEB.011.005 Vierou bol Enoch prenesený, aby nevidel smrti. A nenašli ho, pretože ho preniesol Bôh. Lebo pred svojím prenesením dostal svedoctvo, že sa ľúbi Bohu.

11:6b.HEB.011.006 A bez viery nie je možné ľúbiť sa Bohu. Lebo ten, kto prichádza k Bohu, musí veriť, že je, a že tým, ktorí ho snažne hľadajú, je odplatiteľom.

11:7b.HEB.011.007 Vierou Noe, keď mu bolo zjavené od Boha o tom, čo sa ešte nevidelo, bojac sa Boha, pripravil koráb na záchranu svojho domu, ktorou to vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravedlivosti, spravedlivosti vo viere.

11:8b.HEB.011.008 Vierou Abrahám súc volaný poslúchol, keď mu kázal Bôh, aby vyšiel zo svojej vlasti a išiel na miesto, ktoré mal dostať za dedičstvo. A vyšiel bez toho, že by bol vedel, kam ide.

11:9b.HEB.011.009 Vierou pohostínil v zemi zasľúbenia ako v cudzej a býval v stánoch s Izákom a Jakobom, so spoludedičmi toho istého zasľúbenia.

11:10b.HEB.011.010 Lebo očakával mesto, majúce základy, ktorého remeselníkom a staviteľom je Bôh.

11:11b.HEB.011.011 Vierou i sama Sára dostala moc založiť semeno a porodila mimo času veku, keďže mala za verného toho, ktorý zasľúbil.

11:12b.HEB.011.012 Preto sa ich aj z jedného, a to už umŕtveného, naplodilo množstvom jako hviezd na nebi a jako nesčíselného piesku na brehu mora.

11:13b.HEB.011.013 Tí všetci pomreli vo viere bez toho, že by boli dostali Bohom dané zasľúbenia, ale ich zďaleka videli a boli presvedčeni o nich a vítali ich a vyznávali, že sú cudzincami a pútnikmi na zemi.

11:14b.HEB.011.014 Lebo tí, ktorí hovoria také veci, zjavne ukazujú, že hľadajú vlasť.

11:15b.HEB.011.015 A keby boli mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali času vrátiť sa.

11:16b.HEB.011.016 Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Bôh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto.

11:17b.HEB.011.017 Vierou obetoval Abrahám Izáka zkúšaný súc a obetoval jednorodeného ten, ktorý prevzal zasľúbenia,

11:18b.HEB.011.018 a ktorému bolo povedané: V Izákovi sa ti bude volať semä,

11:19b.HEB.011.019 rozumujúc tak, že Bôh je mocný aj z mŕtvych vzkriesiť, odkiaľ si ho aj odniesol v podobenstve.

11:20b.HEB.011.020 Vierou (tiež) o budúcich veciach požehnal Izák Jakoba a Ezava.

11:21b.HEB.011.021 Vierou Jakob zomierajúc požehnal každého zo synov Jozefových a poklonil sa na vrch svojej palice.

11:22b.HEB.011.022 Vierou Jozef dokonávajúc zmienil sa o vyjdení synov Izraelových z Egypta a prikázal o svojich kostiach.

11:23b.HEB.011.023 Vierou Mojžiš, keď sa narodil, ukrytý bol tri mesiace, od svojich rodičov, pretože videli dieťa, že je krásne, a nebáli sa rozkazu kráľovho.

11:24b.HEB.011.024 Vierou Mojžiš, keď už bol veľký, odoprel volať sa synom dcéry faraonovej

11:25b.HEB.011.025 a radšej si vyvolil trpieť a strádať s ľudom Božím, ako mať dočasný pôžitok hriešny.

11:26b.HEB.011.026 A za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta považoval pohanenie Kristovo, lebo hľadel preč od toho na odplatu.

11:27b.HEB.011.027 Vierou opustil Egypt nebojac sa zúrivého hnevu kráľovho, lebo jako čo by bol videl neviditeľného, zotrval.

11:28b.HEB.011.028 Vierou učinil slávnosť baránka a nákrop krvi, aby sa ich nedotknul ten, ktorý hubil prvorodené.

11:29b.HEB.011.029 Vierou prešli Červené more jako po suchej zemi, o čo sa pokúšali aj Egypťania a boli pohltení.

11:30b.HEB.011.030 Vierou padly múry Jericha, keď ich obchádzali za sedem dní.

11:31b.HEB.011.031 Vierou nezahynula smilnica Rachab s tými, ktorí neposlúchali vo viere, prijmúc vyzvedačov s pokojom.

11:32b.HEB.011.032 A čo mám ešte hovoriť? Lebo mi nebude stačiť čas, aby som rozprával o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch,

11:33b.HEB.011.033 ktorí vierou zdolali kráľovstvá, robili spravedlivosť, dosiahli zasľúbenia, zapchali ústa ľvom,

11:34b.HEB.011.034 vyhasili moc ohňa, utiekli ostriu meča, zmocnili sa a vymanili od slabosti, stali sa junákmi v boji, ustúpiť prinútili tábory cudzozemcov.

11:35b.HEB.011.035 Ženy dostaly zpät svojich mŕtvych vzkriesených. A jedni boli mučení na mučidlách neprijmúc oslobodenia, aby dostali lepšieho vzkriesenia.

11:36b.HEB.011.036 Druhí zakúsili posmechov a bitky a k tomu pút a žalára;

11:37b.HEB.011.037 boli kameňovaní, pokúšaní, pílami rezaní, zomreli vraždou meča; skrývajúc sa chodili sem a ta v ovčích a kozích kožiach, strádajúci, súžení, trápení,

11:38b.HEB.011.038 ktorých svet nebol hoden; blúdili po púštiach a po vrchoch a skrývali sa po jaskyniach a po dierach zeme.

11:39b.HEB.011.039 A tí všetci, hoci dostali svedoctvo vierou, neodniesli si zasľúbenia,

11:40b.HEB.011.040 pretože Bôh predvidel čosi lepšie o nás, aby neboli bez nás zdokonalení.

12

12:1b.HEB.012.001 Preto aj my, keď máme taký veľký oblak svedkov okolo seba, složme každé bremeno a ľahko obkľučujúci hriech a tak s trpezlivosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod

12:2b.HEB.012.002 hľadiac ta na Veľvodcu viery a dokonávateľa Ježiša, ktorý miesto radosti, ktorá ležala pred ním, strpel kríž opovrhnúc hanbou a posadil sa po pravici trónu Božieho.

12:3b.HEB.012.003 Lebo povážte toho, ktorý strpel od hriešnikov také sebe protirečenie, aby ste umdlievajúc neustali vo svojich dušiach.

12:4b.HEB.012.004 Ešte ste sa nesprotivili až do krvi v borbe proti hriechu

12:5b.HEB.012.005 a zabudli ste na napomenutie, ktoré vám hovorí jako synom: Môj synu, nepohŕdaj kázňou Pánovou ani neumdlievaj, keď si ním káraný!?

12:6b.HEB.012.006 Lebo koho Pán miluje, toho kázni, a švihá každého, koho prijíma za syna.

12:7b.HEB.012.007 Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáznil otec?

12:8b.HEB.012.008 Ale ak ste bez kázne, ktorej sa stali účastní všetci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia.

12:9b.HEB.012.009 A potom: svojho tela otcov sme mali za kázniteľov a ostýchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej nepodriadime Otcovi duchov, aby sme žili?!

12:10b.HEB.012.010 Lebo tamtí na málo dní, podľa toho, jako sa im videlo, káznili; ale on na užitok, dostať podiel na jeho svätosti.

12:11b.HEB.012.011 A pravda niktoré káznenie, keď je prítomné, nevidí sa byť radostným, lež smutným; ale pozdejšie pokojným ovocím spravedlivosti odpláca tým, ktorí ním boli vycvičení.

12:12b.HEB.012.012 Preto posilnite opustené ruky a zomdlené kolená vzpriamte

12:13b.HEB.012.013 a robte priamu drahu svojimi nohami, aby to, čo je kuľhavé, nevybočilo, ale radšej bolo uzdravené.

12:14b.HEB.012.014 Stíhajte pokoj so všetkými a posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána,

12:15b.HEB.012.015 dozerajúc, aby niekto nezaostával od milosti Božej, aby nevyrástol nejaký koreň horkosti a nenarobil nepokoja a trápenia, a boli by ním poškvrnení mnohí!

12:16b.HEB.012.016 Aby nebol niekto smilník alebo obecný jako Ezav, ktorý za jeden pokrm predal svoje prvorodenstvo.

12:17b.HEB.012.017 Lebo viete, že keď aj potom chcel zdediť požehnanie, bol odvrhnutý, lebo nenašiel miesta obratu mysle u svojho otca, hoci to aj so slzami snažne hľadal.

12:18b.HEB.012.018 Lebo ste nepristúpili k dotýkanému vrchu a horiacemu ohňom, k mrákave, ku tme, k víchrici,

12:19b.HEB.012.019 ku zvuku trúby a k hlasu slov, čo tí, ktorí ho počuli, prosili, žeby im viacej nebolo hovorené slovo,

12:20b.HEB.012.020 lebo nemohli uniesť to, čo sa im prikazovalo: Keby sa aj len zviera dotklo vrchu, ukameňujú ho alebo prebodnú strelou.

12:21b.HEB.012.021 A bolo také strašné to, čo videli, že sám Mojžiš povedal: Predesený som a trasiem sa.

12:22b.HEB.012.022 Ale ste pristúpili k vrchu Sionu a k mestu živého Boha, k nebeskému Jeruzalemu a k myriadám anjelov,

12:23b.HEB.012.023 k slávnostnému shromaždeniu a k sboru prvorodených, ktorí sú zapísaní v nebesiach, a k Bohu sudcovi všetkých a k duchom spravedlivých zdokonalených

12:24b.HEB.012.024 a k prostredníkovi novej smluvy Ježišovi a ku kropeniu krvi, ktorá hovorí lepšie než Ábelova.

12:25b.HEB.012.025 Hľaďte, aby ste neodbyli toho, ktorý hovorí! Lebo ak tamtí neušli odbyjúc toho, ktorý hovoril na zemi slová božského zjavenia, tým menej my, ktorí sa odvraciame od toho z nebies,

12:26b.HEB.012.026 ktorého hlas vtedy pohnul zemou, a teraz zasľúbil a povedal: Ja ešte raz zatrasiem nie len zemou, ale aj nebom.

12:27b.HEB.012.027 A to: ešte raz, jasne ukazuje na preloženie vecí, ktoré sa pohybujú, ako učinených, aby zostalo to, čo sa nepohybuje.

12:28b.HEB.012.028 Preto, keď prijímame nepohnuteľné kráľovstvo, buďme vďační a vďakou svätoslúžme ľúbe Bohu s úctou a bázňou Božou,

12:29b.HEB.012.029 lebo náš Boh aj je ohňom, spaľujúcim.

13

13:1b.HEB.013.001 Bratská láska nech zostáva.

13:2b.HEB.013.002 Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo ňou niektorí, nevediac, pohostili anjelov.

13:3b.HEB.013.003 Pamätajte na väzňov ako spoluuväznení, na tých, ktorí sú v trápení, jako takí, ktorí ste aj sami v tele.

13:4b.HEB.013.004 Manželstvo nech je v úcte u všetkých a loža nepoškvrnená. A smilníkov a cudzoložníkov bude súdiť Bôh.

13:5b.HEB.013.005 Spôsob vašeho obcovania nech je prostý lakomstva, a majte dosť na tom, čo máte. Lebo on povedal: Nenechám ťa cele iste ani ťa neopustím,

13:6b.HEB.013.006 takže môžeme smele hovoriť: Pán mi je spomocníkom, a nebudem sa báť. Čo mi urobí človek?!

13:7b.HEB.013.007 Pamätajte na svojich vodcov, ktorí vám hovorili slovo Božie, a pozorujúc, aký bol ich východ, to jest koniec ich obcovania, nasledujte takú vieru.

13:8b.HEB.013.008 Ježiš Kristus ten istý včera i dnes i naveky.

13:9b.HEB.013.009 Rôznymi a cudzími učeniami sa nedajte točiť. Lebo je dobre, aby milosťou bolo upevňované srdce, nie pokrmami, ktoré neprospely tým, ktorí sa nimi zapodievali.

13:10b.HEB.013.010 Máme oltár, z ktorého jesť nemajú práva tí, ktorí svätoslúžia stánu.

13:11b.HEB.013.011 Lebo ktorých zvierat krv za hriech sa vnáša najvyšším kňazom do svätyne, tých telá sa pália vonku za táborom.

13:12b.HEB.013.012 Preto i Ježiš, aby svojou vlastnou krvou posvätil ľud, trpel vonku za bránou.

13:13b.HEB.013.013 Vyjdime tedy za ním von za tábor nesúc jeho pohanenie.

13:14b.HEB.013.014 Lebo tu nemáme zostávajúceho mesta, ale to budúce hľadáme.

13:15b.HEB.013.015 Tedy skrze neho obetujme vždycky Bohu obeť chvály, to jest ovocie rtov, vyznávajúcich jeho meno.

13:16b.HEB.013.016 A na dobročinnosť a na sdielnosť nezabúdajte, lebo v takých obetiach má Bôh záľubu.

13:17b.HEB.013.017 Poslúchajte svojich vodcov a ustupujte im, lebo oni bdejú za vaše duše jako takí, ktorí vydajú počet, aby to robili s radosťou a nevzdychali, lebo to by vám nebolo užitočné.

13:18b.HEB.013.018 Modlite sa za nás, lebo sme si istí toho, že máme dobré svedomie chcúc sa vo všetkom správne chovať.

13:19b.HEB.013.019 A ešte tým viacej prosím, žeby ste to robili, aby som vám bol skôr prinavrátený.

13:20b.HEB.013.020 A Bôh pokoja, ktorý vyviedol toho veľkého Pastiera oviec z mŕtvych na základe krvi večnej smluvy, nášho Pána Ježiša,

13:21b.HEB.013.021 nech vás ráči učiniť dokonalými v každom skutku dobrom, aby ste činili jeho vôľu, pôsobiac vo vás to, čo je ľúbe pred jeho tvárou, skrze Ježiša Krista, ktorému sláva na veky vekov. Ameň.

13:22b.HEB.013.022 Ale vás prosím, bratia, zneste slovo napomenutia, lebo i tak som vám len krátko písal.

13:23b.HEB.013.023 Vedzte o našom bratovi Timoteovi, že je prepustený, s ktorým, keď prijde skoro, vás uvidím.

13:24b.HEB.013.024 Pozdravte všetkých svojich vodcov a všetkých svätých. Pozdravujú vás tí z Itálie.

13:25b.HEB.013.025 Milosť so všetkými vami. Ameň.