Acts (Slovak)

1

1:1b.ACT.001.001 Prvú knihu som napísal, Teofíle, o všetkom, čo započal Ježiš činiť a učiť,

1:2b.ACT.001.002 až do toho dňa, ktorého vzatý bol hore do neba, keď už bol dal skrze Svätého Ducha prikázania apoštolom, ktorých si vyvolil,

1:3b.ACT.001.003 ktorým sa aj zjavoval živý po svojom utrpení mnohými dôkazmi ukazujúc sa im štyridsať dní a hovoriac s nimi o kráľovstve Božom.

1:4b.ACT.001.004 A shromažďujúc sa s nimi prikazoval im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby čakali zasľúbenie Otcovo, o ktorom zasľúbení ste vraj počuli od mňa;

1:5b.ACT.001.005 totiž že Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom už o nie mnoho dní.

1:6b.ACT.001.006 A oni síduc sa pýtali sa ho a vraveli: Pane, či v tomto čase obnovíš Izraelovi kráľovstvo?

1:7b.ACT.001.007 A on im povedal: To nie je vašou vecou zvedieť časy alebo jednotlivé doby, ktoré si Otec uložil vo svojej vlastnej moci,

1:8b.ACT.001.008 ale prijmete moc Svätého Ducha, ktorý prijde na vás, a budete mi svedkami i v Jeruzaleme i po celom Judsku i v Samárii a tak až do poslednej končiny zeme.

1:9b.ACT.001.009 A keď to povedal, zdvihnutý bol hore, kým oni hľadeli na to, a podňal ho oblak a vzal zpred ich očí.

1:10b.ACT.001.010 A jako v tom, čo odchádzal, upretým zrakom hľadeli do neba, tu hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v bielom rúchu,

1:11b.ACT.001.011 ktorí aj povedali: Galilejskí mužovia, čo tu stojíte a hľadíte do neba? Tento Ježiš, ktorí bol vzatý od vás hore do neba, prijde tak, ako ste ho videli ísť do neba.

1:12b.ACT.001.012 Vtedy sa vrátili do Jeruzalema s vrchu, zvaného Olivového, ktorý je blízko Jeruzalema, na cestu sobotného dňa od neho.

1:13b.ACT.001.013 A keď vošli do mesta, vyšli do vrchnej dvorany, kde sa zdržovali Peter a Jakob a Ján a Andrej, Filip a Tomáš, Bartolomeus a Matúš, Jakob Alfeov a Šimon Zelóta, Horlivec, a Júdas Jakobov.

1:14b.ACT.001.014 Títo všetci zotrvávali jednomyseľne na modlitbe a v pokornej prosbe so ženami a s Máriou, matkou Ježišovou, i s jeho bratmi.

1:15b.ACT.001.015 A v tých dňoch vstal Peter v strede učeníkov (a bol tam vovedne zástup tak asi sto dvadsať duší) a povedal:

1:16b.ACT.001.016 Mužovia bratia, muselo sa naplniť písmo, ktoré predpovedal Svätý Duch skrze ústa Dávidove o Judášovi, ktorý sa stal vodcom tým, ktorí zajali Ježiša,

1:17b.ACT.001.017 pretože bol počítaný k nám a bol dostal podiel na tejto službe.

1:18b.ACT.001.018 Ten si teda nadobudol pole za mzdu neprávosti a svaliac sa strmhlav rozpukol sa napoly, a vykydly sa všetky jeho vnútornosti.

1:19b.ACT.001.019 A stalo sa to známym všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, takže je nazvané to pole ich vlastným nárečím: Akeldama, to jest Pole krvi.

1:20b.ACT.001.020 Lebo je napísané v knihe žalmov: Nech je jeho príbytok pustý, a nech nie je nikoho, kto by býval v ňom! a: Jeho biskupstvo nech vezme iný!

1:21b.ACT.001.021 Musí teda jeden z týchto mužov, ktorí sa s nami schádzali po celý čas, v ktorom Pán Ježiš vchádzal a vychádzal, žil a obcoval medzi nami,

1:22b.ACT.001.022 počnúc od krstu Jánovho až do dňa, v ktorom bol vzatý od nás hore do neba, byť s nami svedkom jeho zmŕtvychvstania.

1:23b.ACT.001.023 A tak postavili dvoch, Jozefa, zvaného Barsabáša, ktorý mal prímeno Justus, Spravedlivý, a Mateja.

1:24b.ACT.001.024 A pomodliac sa povedali: Ty, Pane, ktorý znáš srdcia všetkých ľudí, ukáž, prosíme, z týchto dvoch toho jedného, ktorého si si vyvolil,

1:25b.ACT.001.025 aby dostal podiel na tejto službe a na apoštolstve, odkiaľ odstúpil Judáš, aby odišiel na svoje vlastné miesto.

1:26b.ACT.001.026 A dali im losy, a los padol na Mateja, a bol spolu počítaný s jedonástimi apoštolmi.

2

2:1b.ACT.002.001 A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všetci jednomyseľne spolu.

2:2b.ACT.002.002 A zrazu povstal z neba zvuk ako zvuk nesúceho sa silného vánku a naplnil celý dom, kde sedeli.

2:3b.ACT.002.003 A ukázaly sa im rozdeľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jedného každého z nich.

2:4b.ACT.002.004 A zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vysloviť sa.

2:5b.ACT.002.005 A bývali v Jeruzaleme Židia, nábožní mužovia, zo všetkých národov, ktoré sú pod nebom.

2:6b.ACT.002.006 A keď povstal ten hlas, sišlo sa množstvo, a boli celí zmätení, lebo ich počuli hovoriť jeden každý svojím vlastným jazykom.

2:7b.ACT.002.007 A žasli všetci, divili sa a hovorili jeden druhému: Či hľa, nie sú všetci títo, ktorí to hovoria, Galileania?

2:8b.ACT.002.008 Ako tedy my, jeden každý, počujeme hovoriť svojím vlastným jazykom, v ktorom sme sa zrodili?

2:9b.ACT.002.009 Partovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotámii, v Judsku a v Kapadocii, v Ponte a v Ázii,

2:10b.ACT.002.010 vo Frygii a v Pamfýlii, v Egypte a v krajoch Libye, pri Cyréne a na tento čas tu sa zdržujúci Rimania, Židia a prozelyti,

2:11b.ACT.002.011 Kréťania a Arabi čujeme ich hovoriť našskými jazyky veliké veci Božie.

2:12b.ACT.002.012 A žasli všetci a súc bezradní od údivu hovorili jeden druhému: Čo to chce byť?

2:13b.ACT.002.013 Ale zase iní sa posmievali a hovorili: Naplnení sú sladkým vínom.

2:14b.ACT.002.014 Ale Peter zastanúc si s jedonástimi povýšil svoj hlas a povedal im: Mužovia Židia, aj vy, ktorí bývate v Jeruzaleme, všetci, nech vám je toto známe, a počujte moje slová!

2:15b.ACT.002.015 Lebo títo nie sú spilí, jako sa vy domnievate, lebo veď je ešte len tretia hodina dňa.

2:16b.ACT.002.016 Ale toto je to, čo je povedané skrze proroka Joela:

2:17b.ACT.002.017 A bude v posledných dňoch, hovorí Bôh, že vylejem zo svojho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mládenci budú vídať videnia, a vašim starcom sa budú snívať sny.

2:18b.ACT.002.018 Áno i na svojich sluhov a na svoje dievky vylejem zo svojho Ducha v tých dňoch, a budú prorokovať.

2:19b.ACT.002.019 A dám vidieť zázraky hore na nebi a znamenia dole na zemi, krv a oheň a dymovú paru.

2:20b.ACT.002.020 Slnce sa obráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prijde deň Pánov, veľký a slávny.

2:21b.ACT.002.021 A bude, že každý, ktokoľvek bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.

2:22b.ACT.002.022 Mužovia Izraeliti, počujte tieto slová: Ježiša Nazarejského, muža, od Boha pred vami presláveného mocami a zázraky a znameniami, ktoré skrze neho činil Bôh medzi vami, jako aj sami viete -

2:23b.ACT.002.023 toho určenou radou a predzvedením Božím vydaného ste vzali a rukou bezbožných pripäli na kríž a zavraždili,

2:24b.ACT.002.024 ktorého Bôh vzkriesil oprostiac bolestí smrti, jako aj nebolo možné, aby bol ňou držaný.

2:25b.ACT.002.025 Lebo Dávid hovorí vzťahom na neho: Vždycky som videl pred sebou Pána, lebo mi je po pravici, aby som sa nepohnul.

2:26b.ACT.002.026 Preto sa rozveselilo moje srdce, a môj jazyk splesal, áno i moje telo bude stániť na nádeji,

2:27b.ACT.002.027 lebo nezanecháš mojej duše v ríši smrti ani nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie.

2:28b.ACT.002.028 Dal si mi poznať cesty života a naplníš ma veselosťou so svojou tvárou!

2:29b.ACT.002.029 Mužovia bratia! Patrí sa povedať vám prosto a smele o patriarchovi Dávidovi, že i zomrel, i pochovali ho, a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa.

2:30b.ACT.002.030 A teda súc prorokom a vediac, že sa mu Bôh zaviazal prísahou, že z plodu jeho bedier, podľa tela, vzbudí Krista a dosadí na jeho trón,

2:31b.ACT.002.031 a vidiac to vopred hovoril o zmŕtvychvstaní Kristovom, že ani nebola zanechaná jeho duša v ríši smrti, ani jeho telo že nevidelo porušenia.

2:32b.ACT.002.032 Toho istého Ježiša vzkriesil Bôh, čoho sme my všetci svedkami.

2:33b.ACT.002.033 Vyvýšený súc tedy pravicou Božou a dostanúc zasľúbenie Svätého Ducha od Otca vylial toto, čo vy teraz vidíte a čujete.

2:34b.ACT.002.034 Lebo Dávid nevstúpil na nebesia, ale on hovorí: Riekol Pán môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,

2:35b.ACT.002.035 dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

2:36b.ACT.002.036 Nech teda vie istotne celý dom Izraelov, že i Pánom i Kristom ho učinil Bôh, toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali!

2:37b.ACT.002.037 A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia?

2:38b.ACT.002.038 A Peter im povedal: Čiňte pokánie, a nech sa pokrstí jeden každý z vás na meno Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov, a dostanete dar Svätého Ducha.

2:39b.ACT.002.039 Lebo vám patrí to zasľúbenie a vašim deťom a všetkým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si povolá Pán, náš Bôh.

2:40b.ACT.002.040 A tiež aj inými viacerými slovami dôrazne svedčil a napomínal ich a hovoril: Zachráňte sa od tohoto pokolenia krivoľakého.

2:41b.ACT.002.041 A tak tí, ktorí ochotne prijali jeho slovo, dali sa pokrstiť, a pripojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší.

2:42b.ACT.002.042 A zotrvávali v učení apoštolov a v spoločnom bratskom obcovaní a pri lámaní chleba a na modlitbách.

2:43b.ACT.002.043 A prišla bázeň na každú dušu, a dialo sa mnoho zázrakov a divov skrze apoštolov.

2:44b.ACT.002.044 A všetci veriaci boli spolu a mali všetko spoločné.

2:45b.ACT.002.045 Aj statky a majetky predávali a delili ich všetkým, ako komu bolo treba.

2:46b.ACT.002.046 A každodenne zotrvávajúc jednomyseľne v chráme a lámuc chlieb po domoch brali pokrm v plesaní a v prostote srdca,

2:47b.ACT.002.047 chválili Boha a mali milosť u všetkého ľudu. A Pán pridával cirkvi zachránených každý deň.

3

3:1b.ACT.003.001 A Peter a Ján išli spolu hore do chrámu na modlitebnú hodinu, deviatu.

3:2b.ACT.003.002 A práve niesli nejakého muža, ktorý bol chromý od života svojej matky, a ktorého skladávali každý deň ku dveriam chrámu, zvaným Krásnym, aby si pýtal almužnu od tých, ktorí vchádzali do chrámu.

3:3b.ACT.003.003 Tedy ten, keď videl Petra a Jána, že majú vojsť do chrámu, prosil, žeby mu dali almužnu.

3:4b.ACT.003.004 A Peter uprel na neho zrak i s Jánom a povedal: Pozri na nás!

3:5b.ACT.003.005 A on hľadel pozorne na nich očakávajúc, že dostane niečo od nich.

3:6b.ACT.003.006 Ale Peter povedal: Striebra a zlata nemám, ale čo mám, to ti dám; v mene Ježiša Krista, toho Nazarejského, vstaň a choď!

3:7b.ACT.003.007 A chytil ho za pravú ruku a pozdvihnul ho. A naskutku mu spevnely nohy a členky,

3:8b.ACT.003.008 a vyskočiac stal si a chodil a vošiel s nimi do chrámu chodiac a poskakujúc a chváliac Boha.

3:9b.ACT.003.009 A videl ho všetok ľud chodiť a chváliť Boha.

3:10b.ACT.003.010 A poznali ho dobre, že to bol on, ktorý to prosieval o almužnu a sedával pri Krásnej bráne chrámovej, a naplnení boli zdesením a úžasom nad tým, čo sa mu to stalo.

3:11b.ACT.003.011 A keď sa uzdravený, ten predtým chromý, držal Petra a Jána, sbehol sa k nim všetok ľud do dvorany, zvanej Šalamúnovej, celí predesení.

3:12b.ACT.003.012 A keď to videl Peter, odpovedal ľudu: Mužovia Izraeliti, čo sa tomu divíte? Alebo na nás prečo tak hľadíte, jako čo by sme to vlastnou mocou alebo zbožnosťou boli robili, aby chodil?

3:13b.ACT.003.013 Bôh Abrahámov, Izákov a Jakobov, Bôh našich otcov, oslávil svojho Syna Ježiša, ktorého ste vy pravda vydali a zapreli ste ho pred tvárou Piláta, kým on súdil, že sa má prepustiť.

3:14b.ACT.003.014 Ale vy ste zapreli toho Svätého a Spravedlivého a žiadali ste si, aby vám daroval muža vraha,

3:15b.ACT.003.015 a Knieža života ste zabili, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, čoho sme my svedkami.

3:16b.ACT.003.016 A na viere jeho mena tohoto, ktorého vidíte a znáte, utúžilo jeho meno, a viera, daná skrze neho, dala mu toto úplné zdravie pred všetkými vami.

3:17b.ACT.003.017 A teraz, bratia, viem, že ste to urobili v nevedomosti jako aj vaše kniežatá,

3:18b.ACT.003.018 a Bôh, čo predzvestoval skrze ústa všetkých svojich prorokov, totiž že jeho Kristus bude trpieť, takto splnil.

3:19b.ACT.003.019 A tak čiňte pokánie a obráťte sa aby sa vystrely vaše hriechy, aby prišly časy občerstvenia od tvári Pánovej,

3:20b.ACT.003.020 a aby poslal predurčeného vám Krista Ježiša,

3:21b.ACT.003.021 ktorého však musí prijať nebo až do časov napravenia všetkého, o čom hovoril Bôh skrze ústa všetkých svojich svätých prorokov od veku.

3:22b.ACT.003.022 Lebo Mojžiš povedal otcom: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, z vašich bratov, ako mňa, toho budete počúvať vo všetkom, čokoľvek vám bude hovoriť,

3:23b.ACT.003.023 a bude, že každá duša, ktorá by nepočúvala toho proroka, bude vyplienená z ľudu,

3:24b.ACT.003.024 a tak aj všetci proroci od Samuela a rad-radom, ktoríkoľvek hovorili, aj predzvestovali tieto dni.

3:25b.ACT.003.025 Vy ste synovia prorokov a smluvy, ktorú uzavrel Bôh s vašimi otcami povediac Abrahámovi: A v tvojom semene budú požehnané všetky čeľade zeme.

3:26b.ACT.003.026 A keď vzbudil Bôh svojho Služobníka Ježiša, najprv ho poslal vám, aby vám dobrorečil, keď sa jeden každý odvrátite od svojich zlých skutkov.

4

4:1b.ACT.004.001 A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i sadúceovia,

4:2b.ACT.004.002 namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych.

4:3b.ACT.004.003 A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer.

4:4b.ACT.004.004 Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet mužov tak asi na päť tisíc.

4:5b.ACT.004.005 A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákonníci do Jeruzalema,

4:6b.ACT.004.006 aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza,

4:7b.ACT.004.007 a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili?

4:8b.ACT.004.008 Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Kniežatá ľudu a starší Izraelovi!

4:9b.ACT.004.009 Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je tento uzdravený,

4:10b.ACT.004.010 nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, že menom Ježiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami.

4:11b.ACT.004.011 To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla.

4:12b.ACT.004.012 A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.

4:13b.ACT.004.013 A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom.

4:14b.ACT.004.014 A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať.

4:15b.ACT.004.015 A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou

4:16b.ACT.004.016 a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať.

4:17b.ACT.004.017 Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi.

4:18b.ACT.004.018 A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.

4:19b.ACT.004.019 Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.

4:20b.ACT.004.020 Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.

4:21b.ACT.004.021 A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo.

4:22b.ACT.004.022 Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia.

4:23b.ACT.004.023 A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší.

4:24b.ACT.004.024 A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich,

4:25b.ACT.004.025 ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci?

4:26b.ACT.004.026 Postavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa dovedna sišli proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému.

4:27b.ACT.004.027 Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom,

4:28b.ACT.004.028 aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.

4:29b.ACT.004.029 A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo,

4:30b.ACT.004.030 kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša.

4:31b.ACT.004.031 A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele.

4:32b.ACT.004.032 A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné.

4:33b.ACT.004.033 A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých.

4:34b.ACT.004.034 Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali,

4:35b.ACT.004.035 a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval.

4:36b.ACT.004.036 A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru,

4:37b.ACT.004.037 majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov.

5

5:1b.ACT.005.001 A istý človek, menom Ananiáš, so Zafírou, svojou ženou, predal nejaký majetok

5:2b.ACT.005.002 a kradmo uňal z utŕžených peňazí i s vedomím svojej ženy a doniesol nejakú čiastku a položil k nohám apoštolov.

5:3b.ACT.005.003 A Peter povedal: Ananiášu, prečo naplnil satan tvoje srdce, aby si oluhal Svätého Ducha a uňal kradmo z peňazí za to pole?

5:4b.ACT.005.004 Či azda nebolo tvoje, keď bolo nepredané? A keď bolo predané, tiež bolo v tvojej moci. Prečo si si uložil tú vec vo svojom srdci? Neluhal si ľuďom, ale Bohu.

5:5b.ACT.005.005 A keď počul Ananiáš tie slová, padol a vydal ducha. A prišla veliká bázeň na všetkých, ktorí to počuli.

5:6b.ACT.005.006 A čo mladší vstanúc upravili ho a vynesúc pochovali.

5:7b.ACT.005.007 A stalo sa tak asi o tri hodiny, že vošla i jeho žena nevediac čo sa stalo.

5:8b.ACT.005.008 A Peter jej odpovedal: Povedz mi, či ste za toľko predali to pole? A ona odpovedala: Áno, za toľko.

5:9b.ACT.005.009 A Peter jej povedal: Prečo ste sa sriekli pokúšať Ducha Pánovho? Hľa, nohy tých, ktorí pochovali tvojho muža, sú pri dveriach a vynesú i teba.

5:10b.ACT.005.010 A padla naskutku k jeho nohám a vydala ducha, a keď vošli mládenci, našli ju mŕtvu a vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.

5:11b.ACT.005.011 A prišla veliká bázeň na celú cirkev a na všetkých, ktorí to počuli.

5:12b.ACT.005.012 A skrze ruky apoštolov dialo sa mnoho divov a zázrakov medzi ľudom (A všetci boli jednomyseľne v dvorane Šalamúnovej.

5:13b.ACT.005.013 A z ostatných sa im nikto neopovážil pripojiť. Ale ľud ich zveleboval.

5:14b.ACT.005.014 A čím ďalej, tým viacej veriacich sa pridávalo Pánovi, množstvá mužov a žien),

5:15b.ACT.005.015 takže i na ulice vynášali nemocných a kládli na posteliach a na nosidlách, aby, keď tade pojde Peter, aspoň jeho tieň zatienil niektorého z nich.

5:16b.ACT.005.016 A schádzalo sa i množstvo z okolitých miest do Jeruzalema, ktorí niesli nemocných a takých, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli všetci uzdravení.

5:17b.ACT.005.017 Tu povstal najvyšší kňaz a všetci, ktorí boli s ním, sekta to sadúceov, a boli naplnení závisťou

5:18b.ACT.005.018 a položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia.

5:19b.ACT.005.019 Ale anjel Pánov otvoril cez noc dvere žalára, vyviedol ich a povedal:

5:20b.ACT.005.020 Iďte a postaviac sa hovorte v chráme ľudu všetky slová tohoto života.

5:21b.ACT.005.021 A keď to počuli, vošli nad ránom do chrámu a učili. A prišiel najvyšší kňaz i tí, ktorí boli s ním, a svolali vysokú radu i všetkých starších zo synov Izraelových a poslali do väzenia, aby ich doviedli.

5:22b.ACT.005.022 Ale služobníci prijdúc ta nenašli ich v žalári a tak navrátili sa a zvestovali

5:23b.ACT.005.023 a vraveli: Väzenie sme našli cele bezpečne zamknuté i strážených stáť vonku pri dveriach, ale keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.

5:24b.ACT.005.024 A keď počuli tie slová, rečený kňaz a veliteľ chrámu i najvyšší kňazi, boli celí bezradní ohľadom nich nevediac, čo sa to mohlo stať.

5:25b.ACT.005.025 A ktosi prišiel a oznámil im a vravel: Hľa, mužovia, ktorých ste vsadili do žalára, stoja v chráme a učia ľud.

5:26b.ACT.005.026 Vtedy odišiel veliteľ so služobníkmi a viedol ich, nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali.

5:27b.ACT.005.027 A keď ich doviedli, postavili ich pred vysokú radu. A najvyšší kňaz sa ich opýtal a riekol:

5:28b.ACT.005.028 Či sme vám prísne neprikázali, aby ste neučili v tom mene, a hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uviesť krv toho človeka.

5:29b.ACT.005.029 A Peter odpovedal i ostatní apoštolovia a riekli: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí.

5:30b.ACT.005.030 Bôh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zabili povesiac ho na drevo.

5:31b.ACT.005.031 Toho Bôh povýšil svojou pravicou na Veľvodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov.

5:32b.ACT.005.032 A my sme jeho svedkami v tých veciach i Svätý Duch, ktorého dal Bôh tým, ktorí ho poslúchajú.

5:33b.ACT.005.033 A oni, keď to počuli, zúrili a chceli ich zabiť.

5:34b.ACT.005.034 Ale povstal nejaký farizeus vo vysokej rade, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si veľmi vážil všetok ľud, a rozkázal, aby na chvíľu vyviedli ľudí von,

5:35b.ACT.005.035 a povedal im: Mužovia Izraeliti, majte sa na pozore pri týchto ľuďoch, čo máte robiť!

5:36b.ACT.005.036 Lebo nedávno, pred týmito dňami, bol povstal Teudas, ktorý hovoril o sebe, že je ktosi, ktorému sa bolo pripojilo počtom okolo štyristo mužov, ktorého potom zabili, a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli na nič.

5:37b.ACT.005.037 Po ňom bol povstal Júdas Galilejský, vo dňoch popisu, a odvrátil za sebou mnoho ľudu, ale aj ten zahynul, a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozptýlení.

5:38b.ACT.005.038 A čo do teraz, hovorím vám, odstúpte od týchto ľudí a nechajte ich, lebo ak je tá rada z ľudí alebo to dielo, rozpadne sa;

5:39b.ACT.005.039 no ak je z Boha, nebudete ho môcť zničiť, aby ste snáď neboli najdení ešte i jako takí, ktorí sa boria s Bohom!

5:40b.ACT.005.040 A poslúchli ho. A zavolajúc si apoštolov nabili ich a prikázali im, aby nehovorili v mene Ježišovom, a prepustili ich.

5:41b.ACT.005.041 A oni išli zpred tvári vysokej rady radujúc sa, že boli učinení hodnými byť pohanení pre meno Pána Ježiša.

5:42b.ACT.005.042 A neprestávali učiť každého dňa v chráme a po domoch a zvestovať Ježiša Krista.

6

6:1b.ACT.006.001 A v tých dňoch, keď sa množili učeníci, povstalo reptanie hellenistov proti Hebrejom, že pri každodennej obsluhe venuje sa ich vdovám menej pozornosti.

6:2b.ACT.006.002 Vtedy si svolali tí dvanásti množstvo učeníkov a povedali: Neľúbi sa to, aby sme my opustili slovo Božie a obsluhovali stoly.

6:3b.ACT.006.003 A tak obzrite sa, bratia, po siedmich dobropovestných mužoch zpomedzi seba, plných Svätého Ducha a múdrosti, ktorých ustanovíme k tejto práci,

6:4b.ACT.006.004 a my budeme snažne zotrvávať na modlitbe a v službe slova.

6:5b.ACT.006.005 A ľúbilo sa slovo všetkému množstvu, a vyvolili si Štefana, muža plného viery a Svätého Ducha, a Filipa a Prochóra a Nikanora a Timóna a Parména a Mikuláša, antiochenského prozelyta,

6:6b.ACT.006.006 ktorých postavili pred apoštolov a pomodliac sa vzložili na nich ruky.

6:7b.ACT.006.007 A slovo Božie rástlo, a počet učeníkov sa množil v Jeruzaleme veľmi. I veľký zástup kňazov bol poslušný viere.

6:8b.ACT.006.008 A Štefan, plný viery, milosti a moci, činil veliké zázraky a divy medzi ľudom.

6:9b.ACT.006.009 Ale povstali niektorí z tej tak zvanej synagógy Libertínov, Cyréňanov a Alexandríncov a z tých, ktorí boli z Cilície a z Ázie, a dohadovali sa so Štefanom,

6:10b.ACT.006.010 a nemohli odolať múdrosti a duchu, ktorým hovoril.

6:11b.ACT.006.011 Vtedy podhodili mužov, ktorí hovorili: Počuli sme ho hovoriť rúhavé slová proti Mojžišovi a proti Bohu.

6:12b.ACT.006.012 A tak vzbúrili ľud i starších i zákonníkov a prijdúc na neho schvatli ho a zaviedli pred vysokú radu

6:13b.ACT.006.013 a postavili falošných svedkov, ktorí hovorili: Tento človek neprestáva hovoriť rúhavé slová proti tomuto svätému miestu a proti zákonu.

6:14b.ACT.006.014 Lebo sme ho počuli hovoriť, že ten Nazarejský Ježiš zborí toto miesto a zmení obyčaje, ktoré nám podal Mojžiš.

6:15b.ACT.006.015 A všetci, ktorí sedeli vo vysokej rade, upreli na neho oči a videli jeho tvár ako čo by tvár anjela.

7

7:1b.ACT.007.001 A najvyšší kňaz povedal: Či je teda tomu tak?

7:2b.ACT.007.002 A on riekol: Mužovia bratia a otcovia, počujte! Bôh slávy sa ukázal nášmu otcovi Abrahámovi, keď bol v Mezopotámii, prv ako býval v Chárane,

7:3b.ACT.007.003 a povedal mu: Vyjdi zo svojej zeme a zo svojho príbuzenstva a poď do zeme, ktorú ti ukážem.

7:4b.ACT.007.004 Vtedy vyšiel zo zeme Chaldejov a býval v Chárane, a odtiaľ, keď zomrel jeho otec, ho prestehoval do tejto zeme, v ktorej teraz vy bývate.

7:5b.ACT.007.005 A nedal mu v nej dedičstva ani na stopu nohy a zasľúbil, že mu ju dá do vlastníctva i jeho semenu po ňom, vtedy, keď ešte nemal dieťaťa.

7:6b.ACT.007.006 A takto povedal Bôh, že totiž jeho semä bude pohostínom v cudzej zemi, a zotročia ho a budú s ním zle nakladať štyristo rokov.

7:7b.ACT.007.007 Ale národ, ktorému budú slúžiť, budem ja súdiť, povedal Bôh, a potom vyjdú a budú mi svätoslúžiť na tomto mieste.

7:8b.ACT.007.008 A dal mu smluvu obriezky, a tak splodil Izáka a obrezal ho ôsmeho dňa, a Izák splodil Jakoba a Jakob dvanástich patriarchov.

7:9b.ACT.007.009 A patriarchovia závidiac Jozefovi predali ho do Egypta, ale Bôh bol s ním

7:10b.ACT.007.010 a vytrhol si ho zo všetkých jeho súžení a dal mu milosť a múdrosť pred faraonom, kráľom Egypta, a ustanovil ho za správcu nad Egyptom i nad celým svojím domom.

7:11b.ACT.007.011 Potom prišiel hlad na celý Egypt a na Kanaán a veľké súženie, a naši otcovia nachádzali potravín.

7:12b.ACT.007.012 A keď počul Jakob, že je obilie v Egypte, vyslal najprv našich otcov,

7:13b.ACT.007.013 a po druhé sa dal Jozef poznať svojim bratom, a faraon sa dozvedel o rode Jozefovom.

7:14b.ACT.007.014 Vtedy poslal Jozef povolať k sebe Jakoba, svojho otca, a celú svoju rodinu v sedemdesiatich piatich dušiach.

7:15b.ACT.007.015 A Jakob sišiel dolu do Egypta a zomrel on i naši otcovia,

7:16b.ACT.007.016 a preniesli ich do Sichema a pochovali v hrobe, ktorý bol kúpil Abrahám za cenu striebra od synov Emora, otca Sichemovho.

7:17b.ACT.007.017 Ale jako sa blížil čas zasľúbenia, ktoré s prísahou dal Bôh Abrahámovi, rástol ľud a množil sa v Egypte,

7:18b.ACT.007.018 dokiaľ nepovstal iný kráľ nad Egyptom, ktorý neznal Jozefa.

7:19b.ACT.007.019 Ten preľstil náš rod a tak trápil našich otcov, že museli vyhadzovať svoje nemluvňatá, aby nezostaly nažive.

7:20b.ACT.007.020 V tom čase sa narodil Mojžiš a bol krásny Bohu, a chovali ho tri mesiace v dome jeho otca.

7:21b.ACT.007.021 A keď ho vyložili, zdvihla a vzala ho dcéra faraonova a vychovala si ho sebe za syna.

7:22b.ACT.007.022 A vyučili Mojžiša všetkej múdrosti Egypťanov, a bol mocný vo svojich slovách i skutkoch.

7:23b.ACT.007.023 A keď mu bolo štyridsať rokov, vzišlo na jeho srdce, aby navštívil svojich bratov, synov Izraelových.

7:24b.ACT.007.024 A vidiac ktoréhosi z nich, že sa mu krivdí, zastal sa ho a pomstil toho, ktorému sa diala krivda, zabijúc Egypťana.

7:25b.ACT.007.025 A domnieval sa, že jeho bratia rozumejú, že im Bôh skrze jeho ruku podáva záchranu. Ale oni neporozumeli.

7:26b.ACT.007.026 Potom nasledujúceho dňa sa im ukázal, keď sa vadili, a hnal ich k pokoju a povedal: Mužovia, bratia ste, prečo si navzájom krivdíte?

7:27b.ACT.007.027 Ale ten, ktorý krivdil blížnemu, odsotil ho a povedal: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu nad nami?

7:28b.ACT.007.028 Či ma ty chceš zabiť, ako si včera zabil toho Egypťana?

7:29b.ACT.007.029 A Mojžiš utiekol pre to slovo a stal sa pohostínom v Madiansku, kde splodil dvoch synov.

7:30b.ACT.007.030 A keď sa naplnilo zase štyridsať rokov, ukázal sa mu anjel Pánov na púšti vrchu Sinai v plameni ohňa, vystupujúcom z kra.

7:31b.ACT.007.031 A keď to videl Mojžiš, divil sa videniu a keď sa išiel podívať na to, povedal mu hlas Pánov:

7:32b.ACT.007.032 Ja som Bôh tvojich otcov, Bôh Abrahámov, Bôh Izákov a Bôh Jakobov. A Mojžiš sa zhrozil, až sa triasol od strachu a neopovážil sa pozrieť.

7:33b.ACT.007.033 A Pán mu povedal: Sozuj svoju obuv so svojich nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá zem.

7:34b.ACT.007.034 Videl, áno videl som trápenie svojho ľudu, ktorý je v Egypte, a počul som ich vzdychanie a sostúpil som, aby som ich vyslobodil. A tak teraz poď, nech ťa pošlem do Egypta.

7:35b.ACT.007.035 Toho Mojžiša, ktorého zapreli povediac: Kto teba ustanovil za knieža alebo za sudcu? práve toho poslal Bôh ako knieža a vykupiteľa prostredníctvom anjela, ktorý sa mu ukázal v kre.

7:36b.ACT.007.036 Ten ich vyviedol učiniac zázraky a divy v Egypte i na Červenom mori i na púšti, a tak to robil štyridsať rokov.

7:37b.ACT.007.037 To je ten Mojžiš, ktorý povedal synom Izraelovým: Proroka vám vzbudí Pán, váš Bôh, zpomedzi vašich bratov, ako mňa, toho budete poslúchať.

7:38b.ACT.007.038 To je ten, ktorý to bol v sbore ľudu na púšti s anjelom, ktorý mu hovoril na vrchu Sinai, i s našimi otcami, ktorý prijal živé slová, aby ich dal nám,

7:39b.ACT.007.039 ktorého nechceli poslúchať naši otcovia, ale ho odsotili a obrátili sa svojimi srdcami do Egypta

7:40b.ACT.007.040 povediac Áronovi: Sprav nám bohov, ktorí pojdú pred nami, lebo ten Mojžiš, ktorý nás vyviedol s Egyptskej zeme, nevieme, čo sa mu stalo.

7:41b.ACT.007.041 A spravili si v tých dňoch teľa a obetovali modle obeť a veselili sa v dielach svojich rúk.

7:42b.ACT.007.042 Ale Bôh sa odvrátil a vydal ich, aby slúžili nebeskému vojsku, jako je napísané v knihe prorokov: Či ste mi azda za štyridsať rokov doniesli bitné a iné obeti na púšti, dome Izraelov?

7:43b.ACT.007.043 A vzali ste a nosili stán Molochov a hviezdu svojho boha Remfana, podoby, ktorých ste si narobili, aby ste sa im klaňali, a preto vás presídlim ta za Babylon.

7:44b.ACT.007.044 Stán svedoctva mali naši otcovia na púšti, jako bol nariadil ten, ktorý hovoril Mojžišovi, aby ho urobil podľa vzoru, ktorý bol videl,

7:45b.ACT.007.045 ktorý to stán prevzali naši otcovia i vniesli s Jozuom do zeme, ktorá bola vlastníctvom pohanov, ktorých Bôh vyhnal zpred tvári našich otcov, čo tak trvalo až do dní Dávida,

7:46b.ACT.007.046 ktorý našiel milosť pred Bohom a prosil, žeby smel najsť príbytok Bohu Jakobovmu.

7:47b.ACT.007.047 A Šalamún mu vystavil dom.

7:48b.ACT.007.048 Ale Najvyšší nebýva v chrámoch, učinených rukou, jako hovorí prorok:

7:49b.ACT.007.049 Nebo mi je trónom a zem podnožou mojim nohám; akýže mi vystavíte dom? hovorí Pán. Alebo kde jaké je miesto môjho odpočinku?

7:50b.ACT.007.050 Či toho všetkého neučinila moja ruka?

7:51b.ACT.007.051 Tvrdošijní a neobrezaného srdca aj uší, vy sa vždycky protivíte Svätému Duchu, jako vaši otcovia, tak aj vy.

7:52b.ACT.007.052 Ktoréhože z prorokov neprenasledovali vaši otcovia? A pobili tých, ktorí predzvestovali o príchode toho Spravedlivého, ktorého ste sa vy teraz stali zradcami a vrahmi,

7:53b.ACT.007.053 ktorí ste vzali zákon na nariadenia anjelov a nezachovali ste.

7:54b.ACT.007.054 A keď to počuli, bolo im, ako by ich bodnul do srdca, a zúriac v hneve škrípali zubami na neho.

7:55b.ACT.007.055 A on súc plný Svätého Ducha uprel zrak do neba a videl slávu Božiu a Ježiša stáť po pravici Božej

7:56b.ACT.007.056 a povedal: Hľa, vidím nebesia otvorené a Syna človeka stáť po pravici Božej!

7:57b.ACT.007.057 A oni skríkli velikým hlasom, zapchali si uši a jednomyseľne sa vrhli na neho

7:58b.ACT.007.058 a vyženúc ho von z mesta kameňovali. A svedkovia si složili svoje rúcha k nohám mládenca, ktorý sa volal Saul.

7:59b.ACT.007.059 A kameňovali Štefana, ktorý volal na Pána a hovoril: Pane Ježišu, prijmi môjho ducha!

7:60b.ACT.007.060 A skloniac kolená skríkol velikým hlasom: Pane, nepočítaj im tohoto hriechu! A keď to povedal, usnul.

7:61b.ACT.007.061 A Saul súhlasil s jeho zabitím.

8

8:1b.ACT.008.001 A toho dňa povstalo veľké prenasledovanie na cirkev, ktorá bola v Jeruzaleme, a všetci sa rozpŕchli po krajoch Judska a Samárie, krome apoštolov.

8:2b.ACT.008.002 A pobožní mužovia pochovali Štefana a plakali veľmi nad ním.

8:3b.ACT.008.003 A Saul len hubil cirkev vnikajúc do domov a vláčil mužov i ženy a dával ich do žalára.

8:4b.ACT.008.004 A tak tí, ktorí sa rozpŕchli, prešli každý svojou stranou a zvestovali slovo.

8:5b.ACT.008.005 A Filip sišiel do mesta Samárie a kázal im Krista.

8:6b.ACT.008.006 A zástupy jednomyseľne pozorovaly na to, čo hovoril Filip, čujúc a vidiac divy, ktoré činil.

8:7b.ACT.008.007 Lebo z mnohých, ktorí mali nečistých duchov, vychádzali duchovia a kričali velikým hlasom, aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení.

8:8b.ACT.008.008 A povstala veliká radosť v tom meste.

8:9b.ACT.008.009 A nejaký muž, menom Šimon, prevádzal predtým v tom meste čary a plnil samársky národ úžasom hovoriac o sebe, že je kýmsi velikým,

8:10b.ACT.008.010 na ktorého pozorovali všetci od malého až do veľkého a hovorili: Tento je tou velikou mocou Božou.

8:11b.ACT.008.011 A pozorovali na neho preto, že ich za dlhý čas naplňoval úžasom svojimi čary.

8:12b.ACT.008.012 Ale keď uverili Filipovi, ktorý im zvestoval o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša Krista, krstili sa mužovia a ženy.

8:13b.ACT.008.013 A uveril aj sám Šimon a keď bol pokrstený, pridŕžal sa Filipa. A vidiac, že sa dejú divy a veľké moci, žasnul.

8:14b.ACT.008.014 A keď počuli apoštolovia, ktorí boli v Jeruzaleme, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána,

8:15b.ACT.008.015 ktorí, keď ta sišli, modlili sa za nich, žeby dostali Svätého Ducha,

8:16b.ACT.008.016 lebo ešte nebol sostúpil na niktorého z nich, a boli len pokrstení v meno Pána Ježiša.

8:17b.ACT.008.017 Vtedy vzkladali na nich ruky, a dostávali Svätého Ducha.

8:18b.ACT.008.018 A keď videl Šimon, že vzkladaním rúk apoštolov dáva sa Svätý Duch, doniesol im peniaze

8:19b.ACT.008.019 a povedal: Dajte i mne tú moc, aby ten, na koho by som položil ruky, dostal Svätého Ducha.

8:20b.ACT.008.020 A Peter mu povedal: Tvoje peniaze nech sú i s tebou na zatratenie, pretože si sa domnieval, že dar Boží možno nadobudnúť si za peniaze.

8:21b.ACT.008.021 Nemáš dielu ani losu v tejto veci, lebo tvoje srdce nie je priame pred Bohom.

8:22b.ACT.008.022 Preto čiň pokánie z tejto svojej nešľachetnosti a pros Pána, ak by ti azda mohol byť odpustený úmysel tvojho srdca,

8:23b.ACT.008.023 lebo vidím, že si v horkej žlči a v putách neprávosti.

8:24b.ACT.008.024 A Šimon odpovedal a riekol: Proste vy za mňa u Pána, žeby neprišlo na mňa nič z toho, čo ste povedali.

8:25b.ACT.008.025 A oni osvedčiac dôrazne a pohovoriac slovo Pánovo vrátili sa do Jeruzalema a cestou zvestovali v mnohých samaritánskych mestečkách evanjelium.

8:26b.ACT.008.026 A anjel Pánov prehovoril k Filipovi a povedal: Vstaň a idi smerom na poludnie, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema dolu do Gazy. Tá cesta je pustá.

8:27b.ACT.008.027 A vstal a išiel. A hľa, videl muža Ethiopa, eunúcha, veľmoža Kandáky, kráľovnej Ethiopov, ktorý bol nad všetkými jej pokladmi a ktorý bol prišiel do Jeruzalema modliť sa

8:28b.ACT.008.028 a navracoval sa a sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša.

8:29b.ACT.008.029 A Duch povedal Filipovi: Pristúp a pripoj sa k tomu vozu.

8:30b.ACT.008.030 A keď pribehol Filip, počul ho, že číta proroka Izaiáša, a povedal: A či aj rozumieš, čo čítaš?

8:31b.ACT.008.031 A on povedal: Ako by som mohol rozumieť, keď mi niekto nevyloží? A poprosil Filipa, žeby vyšiel a sadol si s ním.

8:32b.ACT.008.032 A obsah písma, ktoré čítal, bol tento: Vedený bol ako ovca na zabitie, a jako sa baránok neohlási pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril svojich úst.

8:33b.ACT.008.033 V jeho ponížení bol vyzdvihnutý jeho súd, a jeho rod kto vyrozpráva! Lebo jeho život sa berie so zeme.

8:34b.ACT.008.034 A eunúch odpovedal Filipovi a riekol: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok, sám o sebe a či o niekom inom?

8:35b.ACT.008.035 Tu otvoril Filip svoje ústa a počnúc od tohoto písma zvestoval mu Ježiša.

8:36b.ACT.008.036 A jako tak išli cestou, prišli k akejsi vode, a eunúch povedal: Hľa, voda; čo mi prekáža dať sa pokrstiť?

8:37b.ACT.008.037 A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno. A odpovedal a riekol: Verím, že Ježiš Kristus je syn Boží.

8:38b.ACT.008.038 A rozkázal vozu, aby postál, a sišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch, a pokrstil ho.

8:39b.ACT.008.039 A keď vyšli z vody, Duch Pánov uchvátil Filipa, a eunúch ho viacej nevidel, lebo išiel svojou cestou radujúc sa.

8:40b.ACT.008.040 A Filip sa našiel v Azóte a chodiac zvestoval všetkým tým mestám evanjelium, až prišiel do Cezáree.

9

9:1b.ACT.009.001 A Saul ešte vždycky dýchal hrozbou a vraždou na učeníkov Pánových a išiel k najvyššiemu kňazovi

9:2b.ACT.009.002 a vyžiadal si od neho listy do Damašku na tamojšie synagógy, aby, jestli by tam našiel niektorých mužov alebo ženy tej cesty, doviedol ich sviazaných do Jeruzalema.

9:3b.ACT.009.003 A v tom, čo išiel, stalo sa, že sa už blížil Damašku, a zrazu ho obkľúčilo svetlo z neba,

9:4b.ACT.009.004 a padnúc na zem počul hlas, ktorý mu hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ?

9:5b.ACT.009.005 A on povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ, tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

9:6b.ACT.009.006 A on trasúc a desiac sa povedal: Pane, čo chceš, aby som učinil? A Pán jemu: Vstaň a vojdi do mesta, a povie sa ti, čo máš robiť.

9:7b.ACT.009.007 A mužovia, ktorí s ním spolu cestovali, stáli ohromení, bez slova, ktorí síce hlas počuli, ale nevideli nikoho.

9:8b.ACT.009.008 Potom vstal Saul so zeme, ale keď sa mu otvorily oči, nevidel nikoho. Vtedy ho pojali za ruku a voviedli do Damašku.

9:9b.ACT.009.009 A bol tak tri dni, čo nevidel, a nejedol ani nepil.

9:10b.ACT.009.010 A bol nejaký učeník v Damašku, menom Ananiáš, ktorému riekol Pán vo videní: Ananiášu! A on povedal: Tu som Pane.

9:11b.ACT.009.011 A Pán zase jemu: Vstaň a idi do ulice, ktorá sa volá Priama, a vyhľadaj v dome Júdovom Saula, menom Tarzenského, lebo hľa, modlí sa.

9:12b.ACT.009.012 (A Saul videl vo videní muža, menom Ananiáša, ktorý vošiel k nemu a položil ne neho ruky, aby prezrel).

9:13b.ACT.009.013 A Ananiáš odpovedal: Pane, počul som od mnohých ľudí o tomto mužovi, jako mnoho zlého učinil tvojim svätým v Jeruzaleme.

9:14b.ACT.009.014 A má aj tu moc od najvyšších kňazov poviazať všetkých, ktorí vzývajú tvoje meno.

9:15b.ACT.009.015 Ale Pán mu povedal: Iď, lebo on mi je vyvolenou nádobou, aby zaniesol moje meno i pred pohanov i pred kráľov i pred synov Izraelových.

9:16b.ACT.009.016 Lebo ja mu ukážem, ako mnoho musí on pretrpieť za moje meno.

9:17b.ACT.009.017 Vtedy odišiel Ananiáš a vošiel do domu a položiac na neho ruky povedal: Saule, bratu, Pán ma poslal, Ježiš, ktorý sa ti ukázal na ceste, ktorou si išiel sem, aby si prezrel a bol naplnený Svätým Duchom.

9:18b.ACT.009.018 A hneď spadly s jeho očí jako čo by lupiny, a prezrel naskutku a vstal a dal sa pokrstiť

9:19b.ACT.009.019 a prijal pokrm a posilnil sa. A bol niekoľko dní s učeníkmi, ktorí boli v Damašku.

9:20b.ACT.009.020 A hneď hlásal v synagógach Ježiša Krista, že je on Syn Boží.

9:21b.ACT.009.021 A žasli všetci, ktorí to počuli, a vraveli: Či toto nie je ten, ktorý to hubil v Jeruzaleme tých, ktorí vzývajú to meno? A sem tiež prišiel nato, aby ich poviazaných odviedol pred najvyšších kňazov.

9:22b.ACT.009.022 Ale Saul čoraz mocnel a miatol dôvodmi Židov, ktorí bývali v Damašku, dokazujúc, že on, Ježiš, je Kristus.

9:23b.ACT.009.023 A keď už bolo pominulo hodne dní, uradili sa medzi sebou Židia zabiť ho.

9:24b.ACT.009.024 Ale Saul zvedel o ich úklade. A striehli aj brány vodne i vnoci, aby ho zabili.

9:25b.ACT.009.025 Ale učeníci ho pojali vnoci a spustili cez múr spustiac ho po povraze v pletenci.

9:26b.ACT.009.026 A keď prišiel Saul do Jeruzalema, pokúšal sa pridružiť sa učeníkom; ale sa ho báli všetci, pretože mu neverili, že by bol učeníkom.

9:27b.ACT.009.027 Ale Barnabáš ho pojal a zaviedol k apoštolom a porozprával im, ako videl na ceste Pána, a že s ním hovoril, a jako v Damašku smele hovoril v mene Ježišovom.

9:28b.ACT.009.028 A bol s nimi vchádzajúc a vychádzajúc, v Jeruzaleme.

9:29b.ACT.009.029 A hovoril smele v mene Pána Ježiša a vravel a hádal sa s hellenistami, a oni sa pokúšali zabiť ho.

9:30b.ACT.009.030 Ale keď o tom zvedeli bratia, zaviedli ho dolu do Cezáree a vyslali ho do Tarzu.

9:31b.ACT.009.031 A tak sbory po celom Judsku a po Galilei a Samárii maly pokoj vzdelávajúc sa a chodiac v bázni Pánovej a rozhojňovaly sa techou Svätého Ducha.

9:32b.ACT.009.032 A stalo sa, keď chodil Peter po nich po všetkých, že sišiel i k svätým, ktorí bývali v Lydde.

9:33b.ACT.009.033 A našiel tam nejakého človeka, menom Eneáša, ktorý už od ôsmich rokov ležal na posteli a ktorý bol porazený.

9:34b.ACT.009.034 A Peter mu povedal: Eneášu, Ježiš Kristus ťa uzdravuje. Vstaň a posteľ si. A hneď vstal.

9:35b.ACT.009.035 A videli ho všetci, ktorí bývali v Lydde a v Sárone, ktorí sa obrátili k Pánovi.

9:36b.ACT.009.036 A v Joppe bola istá učenica, menom Tabita, čo znamená v preklade Dorkas čiže Laň. Tá bola plná dobrých skutkov a milodarov, ktoré dávala.

9:37b.ACT.009.037 A stalo sa v tých dňoch, že onemocnela a zomrela. A keď ju umyli, položili ju vo vrchnom príbytku.

9:38b.ACT.009.038 A keďže bola Lydda blízko Joppy, a keď počuli učeníci, že je tam Peter, poslali k nemu dvoch mužov a prosili: Neváhaj prijsť až k nám.

9:39b.ACT.009.039 A Peter vstal a išiel s nimi. A keď ta prišiel, vyviedli ho do vrchného príbytku, a obstúpily ho všetky tie vdovy plačúc a ukazovaly sukne a plášte, ktoré im robila Dorkas, dokiaľ bola s nimi.

9:40b.ACT.009.040 Vtedy vyhnal Peter všetkých von a skloniac kolená modlil sa a obrátiac sa k mŕtvemu telu povedal: Tabita, vstaň! A ona otvorila oči, a keď videla Petra, posadila sa.

9:41b.ACT.009.041 A on jej podal ruku a zodvihol ju. Potom zavolal svätých a vdovy a postavil ju pred nich živú.

9:42b.ACT.009.042 A zvedeli o tom po celej Joppe, a mnohí uverili na Pána.

9:43b.ACT.009.043 A stalo sa, že zostal v Joppe za hodne dní u istého Šimona koželuha.

10

10:1b.ACT.010.001 A bol nejaký muž v Cezárei, menom Kornelius, stotník z čaty, zvanej Italskej,

10:2b.ACT.010.002 nábožný a bojaci sa Boha s celým svojím domom, ktorý dával ľudu mnoho almužien

10:3b.ACT.010.003 a vždy sa modlieval Bohu. Ten videl zreteľne vo videní vodne, okolo deviatej hodiny anjela Božieho, že vošiel k nemu a povedal mu: Kornelius!

10:4b.ACT.010.004 A on pozrel upreným hlasom na neho a povedal, prestrašený: Čo je Pane? A on mu povedal: Tvoje modlitby a tvoje almužny vstúpily na pamäť pred Bohom.

10:5b.ACT.010.005 A tak teraz pošli mužov do Joppy a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter.

10:6b.ACT.010.006 Ten pohostíni u nejakého Šimona, koželuha, ktorý má dom pri mori, ten ti povie, čo máš robiť.

10:7b.ACT.010.007 A jako odišiel anjel, ktorý hovoril Korneliovi, Kornelius zavolal dvoch zo svojich čeľadínov a jedného pobožného vojaka z tých, ktorí sa ho pridŕžali,

10:8b.ACT.010.008 a keď im porozprával všetko, poslal ich do Joppy.

10:9b.ACT.010.009 A druhého dňa, keď oni išli a blížili sa k mestu, vyšiel Peter na postrešie domu pomodliť sa, okolo šiestej hodiny.

10:10b.ACT.010.010 A veľmi zlačnel a chcel jesť. A kým oni hotovili, pripadlo na neho vytrženie,

10:11b.ACT.010.011 a videl nebo otvorené, a že sostupuje na neho jakási nádoba jako veliký obrus, uviazaný za štyri rohy a spúšťajúci sa na zem,

10:12b.ACT.010.012 v ktorom boly všelijaké štvornohé zvieratá zemské i divá zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo:

10:13b.ACT.010.013 A prehovoril k nemu hlas: Vstaň, Petre, bi a jedz!

10:14b.ACT.010.014 A Peter povedal: nijakým činom, Pane, lebo som nikdy nejedol ničoho obecného alebo nečistého.

10:15b.ACT.010.015 A hlas mu zase povedal po druhé: Toho, čo Bôh očistil, ty nemaj za nečisté!

10:16b.ACT.010.016 A to sa stalo po tri razy, a nádoba bola zase hneď vzatá hore do neba.

10:17b.ACT.010.017 A kým bol Peter sám v sebe v rozpakoch a rozmýšľal, čo má znamenať videnie, ktoré videl, tu hľa, mužovia, poslaní od Kornelia, dopýtajúc sa na dom Šimona zastáli pri bráne.

10:18b.ACT.010.018 A zavolali a pýtali sa, či tam pohostíni Šimon, s prímenom Peter?

10:19b.ACT.010.019 A keď rozmýšľal Peter o videní, povedal mu Duch: Hľa, traja mužovia ťa hľadajú.

10:20b.ACT.010.020 Ale vstaň, sídi a iď s nimi a nič nepochybuj, pretože som ich ja poslal.

10:21b.ACT.010.021 Keď potom sišiel Peter za mužmi, ktorí boli poslaní k nemu od Kornelia, povedal: Hľa, ja som ten, ktorého hľadáte. Jaká je to príčina, pre ktorú ste prišli?

10:22b.ACT.010.022 A oni povedali: Stotník Kornelius, muž, spravedlivý a bohabojný a ktorému dáva celý židovský národ dobré svedoctvo, dostal vo videní rozkaz od svätého anjela, aby ťa povolal do svojho domu a počul slová od teba.

10:23b.ACT.010.023 Vtedy ich zavolal do vnútra a pohostil. A na druhý deň vstal Peter a vyšiel s nimi, a išli s ním aj niektorí z bratov z Joppy.

10:24b.ACT.010.024 A druhého dňa vošli do Cezáree, a Kornelius ich očakával, keď bol svolal k sebe svojich príbuzných a blízkych priateľov.

10:25b.ACT.010.025 A keď už bol vošiel Peter, a keď sa s ním stretol Kornelius, Kornelius padol k jeho nohám a klaňal sa.

10:26b.ACT.010.026 Ale Peter ho pozdvihol a povedal: Vstaň, veď i ja sám som človek.

10:27b.ACT.010.027 A shovárajúc sa s ním vošiel dnu a našiel mnohých, ktorí sa boli sišli.

10:28b.ACT.010.028 A povedal im: Vy viete, jako neslušné je človeku Židovi pripojiť sa alebo pristúpiť k človekovi z iného národa. Ale mne ukázal Bôh, aby som nehovoril o niktorom človekovi, že je obecný alebo nečistý.

10:29b.ACT.010.029 Preto som aj súc povolaný prišiel bez odporu. A tak sa pýtam, pre ktorú príčinu ste poslali pre mňa?

10:30b.ACT.010.030 A Kornelius povedal: Pred štyrmi dňami som sa postil až do tejto hodiny a v deviatu hodinu som sa modlil vo svojom dome. A tu hľa, razom sa postavil predo mnou muž vo skvelom rúchu bielom

10:31b.ACT.010.031 a povedal: Kornelius, tvoja modlitba je vyslyšaná, a tvoje almužny sa spomenuly pred Bohom.

10:32b.ACT.010.032 Pošli tedy do Joppy a povolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter; býva v dome koželuha Šimona, pri mori, ktorý, keď prijde, rozpovie ti všetko.

10:33b.ACT.010.033 nuž tak som naskutku poslal k tebe, a ty si dobre urobil, že si prišiel. A tak teraz sme tu my všetci pred tvárou Božou, aby sme počuli všetko, čo ti je nariadené od Pána.

10:34b.ACT.010.034 Vtedy otvoril Peter ústa a povedal: V pravde poznávam, že Bôh nehľadí na osobu,

10:35b.ACT.010.035 ale že v každom národe ten, kto sa ho bojí a činí spravedlivosť, je príjemný jemu.

10:36b.ACT.010.036 Slovo, ktoré poslal Bôh synom Izraelovým zvestujúc pokoj skrze Ježiša Krista - a on je Pánom všetkého -,

10:37b.ACT.010.037 vy viete o tom, čo sa dialo po celom Judsku počnúc od Galilee po krste, ktorý hlásal Ján,

10:38b.ACT.010.038 o Ježišovi z Nazareta, jako ho pomazal Bôh Svätým Duchom a mocou, ktorý prešiel zem dobre činiac a uzdravujúc všetkých, ktorí boli premožení od diabla a držaní v jeho moci, pretože bol s ním Bôh.

10:39b.ACT.010.039 A my sme svedkami všetkého, čo činil ako v krajine Židov, tak i v Jeruzaleme, ktorého i zabili povesiac ho na drevo.

10:40b.ACT.010.040 Toho Bôh vzkriesil tretieho dňa a dal mu, aby sa zjavil,

10:41b.ACT.010.041 nie všetkému ľudu, ale svedkom, vopred vyvoleným od Boha, nám, ktorí sme s ním jedli a pili po jeho vstaní z mŕtvych.

10:42b.ACT.010.042 A prikázal nám, aby sme hlásali ľudu a dôrazne svedčili, že on je tým od Boha určeným sudcom živých aj mŕtvych.

10:43b.ACT.010.043 Jemu vydávajú svedoctvo všetci proroci, že odpustenie hriechov dostane skrze jeho meno každý, kto verí v neho.

10:44b.ACT.010.044 A kým Peter ešte hovoril tieto slová, sostúpil Svätý Duch na všetkých, ktorí počúvali slovo.

10:45b.ACT.010.045 Vtedy užasli všetci veriaci z obriezky, ktorí boli prišli s Petrom, že i na pohanov je vyliaty dar Svätého Ducha;

10:46b.ACT.010.046 lebo ich počuli hovoriť jazykmi a velebiť Boha. Vtedy odpovedal Peter:

10:47b.ACT.010.047 Či potom môže niekto zabrániť vode, aby títo neboli pokrstení, ktorí prijali Svätého Ducha jako aj my?

10:48b.ACT.010.048 A rozkázal ich pokrstiť v mene Pána Ježiša Krista. Vtedy ho prosili, žeby zostal u nich niekoľko dní.

11

11:1b.ACT.011.001 Potom počuli apoštolovia a bratia v Judsku, že i pohania prijali slovo Božie.

11:2b.ACT.011.002 A keď prišiel Peter hore do Jeruzalema, súdili sa s ním tí, ktorí boli z obriezky,

11:3b.ACT.011.003 a vraveli: Vošiel si k neobrezaným mužom a jedol si s nimi.-

11:4b.ACT.011.004 A Peter započal a vyložil im všetko radom a povedal:

11:5b.ACT.011.005 Ja som bol v meste Joppe a modlil som sa a videl som vo vytržení videnie, akúsi sostupujúcu nádobu jako veliký obrus, spúšťajúci sa za štyri rohy z neba, a prišla až ku mne,

11:6b.ACT.011.006 do ktorej keď som dobre pozrel, pozoroval som a videl štvornohé zvieratá zemské i divú zver i zemeplazy i nebeské vtáctvo.

11:7b.ACT.011.007 A počul som i hlas, ktorý mi hovoril: Vstaň, Petre, bi a jedz!

11:8b.ACT.011.008 A povedal som: Nijakým činom, Pane, lebo nikdy nevošlo do mojich úst nič obecného alebo nečistého.

11:9b.ACT.011.009 A hlas mi po druhé odpovedal z neba: Toto, čo Bôh očistil, ty nemaj za obecné!

11:10b.ACT.011.010 A to sa stalo tri razy, a zase to bolo všetko vytiahnuté hore do neba.

11:11b.ACT.011.011 A hľa, v tú istú chvíľu traja mužovia sa dostanovili k domu, v ktorom som bol, poslaní ku mne z Cezáree.

11:12b.ACT.011.012 A Duch mi povedal, aby som išiel s nimi a nič nepochyboval, a išli so mnou aj títo šiesti bratia, a tak sme vošli do domu muža,

11:13b.ACT.011.013 a rozprával nám, ako videl anjela vo svojom dome, ktorý sa postavil pred ním a povedal mu: Pošli do Joppy niekoľko mužov a zavolaj Šimona, ktorý má prímeno Peter,

11:14b.ACT.011.014 a ten ti bude hovoriť slová, ktorými budeš spasený ty aj celý tvoj dom.

11:15b.ACT.011.015 A v tom, keď som ja započal hovoriť, sostúpil Svätý Duch na nich ako aj na nás tam na počiatku,

11:16b.ACT.011.016 a rozpamätal som sa na slovo Pánovo, jako hovoril: Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Svätým Duchom.

11:17b.ACT.011.017 Ak im tedy dal Bôh ten istý dar ako nám, uverivším na Pána Ježiša Krista, ktože som bol ja, aby som bol mohol zabrániť Bohu?

11:18b.ACT.011.018 A keď to počuli, umĺkli a oslavovali Boha a hovorili: Tedy aj pohanom dal Bôh pokánie na život.

11:19b.ACT.011.019 A tak tí, ktorí sa rozpŕchli pre súženie, ktoré bolo povstalo za času Štefana, prešli až do Fenície a na Cyprus a do Antiochie nehovoriac nikomu slova jedine Židom.

11:20b.ACT.011.020 A boli z nich niektorí mužovia Cyprania a Cyréňania, ktorí prijdúc do Antiochie hovorili aj hellenistom zvestujúc im Pána Ježiša.

11:21b.ACT.011.021 A ruka Pánova bola s nimi, a uveril veľký počet duší a obrátil sa k Pánovi.

11:22b.ACT.011.022 A dopočula sa o tom cirkev v Jeruzaleme, a vyslali Barnabáša, aby prešiel až do Antiochie,

11:23b.ACT.011.023 ktorý, keď prišiel a uvidel tú milosť Božiu, zaradoval sa a napomínal všetkých, aby v predsavzatí srdca zotrvali verní Pánovi,

11:24b.ACT.011.024 pretože bol dobrý muž a plný Svätého Ducha a viery. A veliký zástup bol pridaný Pánovi.

11:25b.ACT.011.025 Potom odišiel Barnabáš do Tarzu vyhľadať Saula, a keď ho našiel, doviedol ho do Antiochie.

11:26b.ACT.011.026 A stalo sa tak, že sa celý rok schádzali v tamojšom sbore a učili veľký zástup, a stalo sa aj to, že v Antiochii najprv nazvali učeníkov kresťanmi.

11:27b.ACT.011.027 A v tých dňoch boli prišli proroci z Jeruzalema do Antiochie.

11:28b.ACT.011.028 A jeden z nich, ktorému bolo meno Agabus, vstal a predzvestoval znakmi skrze Ducha, že bude veľký hlad po celej zemi, ktorý aj potom bol za cisára Klaudia.

11:29b.ACT.011.029 A z učeníkov, jeden každý z nich, si zaumienili, že podľa toho, jako je ktorý zámožný, pošlú cieľom služby podporu bratom, ktorí bývajú v Judsku,

11:30b.ACT.011.030 čo aj urobili pošlúc to na starších po Barnabášovi a po Saulovi.

12

12:1b.ACT.012.001 V tom čase priložil kráľ Heródes ruky trápiť niektorých z cirkvi

12:2b.ACT.012.002 a zabil Jakoba, brata Jánovho, mečom.

12:3b.ACT.012.003 A keď videl, že sa to ľúbilo Židom, umienil si zajať ešte i Petra - a boly to dni nekvasených chlebov -,

12:4b.ACT.012.004 ktorého aj chytil a vsadil do žalára oddajúc ho štyrom štvorkám vojakov, aby ho strážili, chcúc ho po Veľkej noci vyviesť ľudu.

12:5b.ACT.012.005 A tak bol Peter strážený v žalári, ale cirkev sa napnute modlila Bohu za neho.

12:6b.ACT.012.006 A v tú noc, keď ho už mal Heródes predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, sviazaný dvoma reťazami, a strážcovia predo dvermi strážili žalár.

12:7b.ACT.012.007 A tu hľa, anjel Pánov sa postavil k nemu, a svetlo sa zablesklo v príbytku. A uderil Petra do boku, zobudil ho a povedal: Vstaň rýchle! A jeho reťazi mu spadly s rúk.

12:8b.ACT.012.008 A anjel mu povedal: Opáš sa a podviaž si svoje sandále! A urobil tak. A povedal mu: Hoď na seba svoj plášť a poď za mnou!

12:9b.ACT.012.009 A vyjdúc išiel za ním, a nevedel, že je to skutočnosť, čo sa to dialo skrze anjela, ale sa domnieval, že vidí videnie.

12:10b.ACT.012.010 A keď prešli prvú stráž i druhú, prišli k železnej bráne, ktorá vedie do mesta a ktorá sa im otvorila sama od seba. A keď vyšli, prešli jednu ulicu, a hneď odišiel anjel od neho.

12:11b.ACT.012.011 A Peter, keď prišiel k sebe, povedal: Teraz viem skutočne, že Pán poslal svojho anjela a vytrhol ma z ruky Heródesovej a zo všetkého očakávania židovského ľudu.

12:12b.ACT.012.012 A uvedomiac si vec prišiel k domu Márie, matky Jánovej, ktorý má prímeno Marek, kde boli mnohí shromaždení a modlili sa.

12:13b.ACT.012.013 A keď zaklepal Peter na dvere brány, prišlo dievča, menom Rodé, naslúchnuť, kto je.

12:14b.ACT.012.014 A keď poznala hlas Petrov, od radosti neotvorila brány, ale vbehla a zvestovala, že Peter stojí pred bránou.

12:15b.ACT.012.015 Ale oni jej povedali: Blázniš. No, ona pevne tvrdila, že je tak. A oni potom vraveli: Jeho anjel je.

12:16b.ACT.012.016 Ale Peter len stále klepal, a keď konečne otvorili, videli ho a užasli.

12:17b.ACT.012.017 No, on im pokynul rukou, aby mlčali, a porozprával im, ako ho Pán vyviedol zo žalára, a povedal: Oznámte to Jakobovi i bratom. A potom vyjdúc odišiel na iné miesto.

12:18b.ACT.012.018 A keď nastal deň, bolo nemalé vzrušenie medzi vojakmi, čo sa stalo s Petrom.

12:19b.ACT.012.019 A keď ho hľadal Heródes a nenašiel, vyšetril strážcov a rozkázal ich odviesť. Potom odišiel z Judska dolu do Cezáree a tam sa zdržoval.

12:20b.ACT.012.020 A Heródes sa veľmi hneval na Týranov a Sidoncov, ale prišli jednomyseľne k nemu a naklonili si Blasta, komorníka kráľovho, a prosili o pokoj, pretože ich kraj bol zaopatrený potravou z kráľovskej zeme.

12:21b.ACT.012.021 Potom na určený deň sa obliekol Heródes do kráľovského rúcha, sadol na prestol a povedal k nim reč.

12:22b.ACT.012.022 A ľud privolával: To je hlas Boží a nie hlas človeka!

12:23b.ACT.012.023 Ale anjel Pánov ho naskutku ranil za to, že nedal slávy Bohu, a daly sa ho žrať červy, a zomrel.

12:24b.ACT.012.024 A slovo Božie rástlo a rozmáhalo sa.

12:25b.ACT.012.025 A Barnabáš a Saul, keď vykonali službu, vrátili sa z Jeruzalema a pojali so sebou i Jána, ktorý mal prímeno Marek.

13

13:1b.ACT.013.001 A boli v Antiochii, v tamojšom sbore, niektorí proroci a učitelia, Barnabáš a Šimon, zvaný Niger, a Lucius Cyrenenský a Manahen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Heródesom a Saul.

13:2b.ACT.013.002 A keď slúžili pánovi a postili sa, povedal Svätý Duch: Nože mi oddeľte Barnabáša a Saula ku dielu, ku ktorému som ich povolal.

13:3b.ACT.013.003 Vtedy, keď sa boli postili, pomodlili sa a položili na nich ruky a prepustili ich.

13:4b.ACT.013.004 A oni teda súc vyslaní od Svätého Ducha prišli dolu do Seleucie a odtiaľ sa odplavili na Cyprus.

13:5b.ACT.013.005 A keď prišli do Salamíny, zvestovali slovo Božie v synagógach Židov a mali so sebou i Jána za služobníka.

13:6b.ACT.013.006 A keď prešli celý ostrov až do Pafu, našli tam akéhosi čarodejníka, falošného proroka, Žida, ktorému bolo meno Barjezus,

13:7b.ACT.013.007 ktorý bol s prokonzulom Sergiom Pavlom, rozumným to mužom. Ten si zavolal Barnabáša a Saula a hľadal počuť slovo Božie.

13:8b.ACT.013.008 Ale sa im protivil Elymas, čarodejník - lebo tak sa prekladá jeho meno - a hľadal odvrátiť prokonzula od viery.

13:9b.ACT.013.009 Ale Saul, ktorý sa volá i Pavel, zrazu naplnený Svätým Duchom, pozrel uprene na neho

13:10b.ACT.013.010 a povedal: Ó, ty plný všetkej ľsti a každej nešľachetnosti, synu diablov, nepriateľu každej spravedlivosti, či neprestaneš prevracať priame cesty Pánove?

13:11b.ACT.013.011 A teraz hľa, ruka Pánova prijde na teba, a budeš slepý a nebudeš vidieť slnka do času. A naskutku pripadla na neho mrákava a tma, a chodia dookola hľadal, kto by ho viedol za ruku.

13:12b.ACT.013.012 Vtedy, keď videl prokonzul, čo sa stalo, uveril a žasol nad učením Pánovým.

13:13b.ACT.013.013 Potom Pavel a tí, ktorí boli s ním, odplavili sa z Pafu a prišli do Pergy v Pamfýlii. A Ján odišiel od nich a navrátil sa do Jeruzalema.

13:14b.ACT.013.014 A oni prejdúc krajom z Pergy prišli do Pisídskej Antiochie. A v sobotný deň vošli do synagógy a sadli si.

13:15b.ACT.013.015 A po prečítaní zákona a prorokov poslali k nim predstavení synagógy a kázali povedať: Mužovia bratia, ak máte nejaké slovo napomenutia pre ľud, hovorte!

13:16b.ACT.013.016 Vtedy vstal Pavel, pokynul rukou a povedal: Mužovia Izraeliti a vy, ktorí sa bojíte Boha, počujte!

13:17b.ACT.013.017 Bôh tohoto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil ľud, keď pohostínil v cudzine, v Egyptskej zemi, a s výsostným ramenom ich vyviedol z nej

13:18b.ACT.013.018 a tak asi štyridsať rokov znášal ich obyčaje na púšti

13:19b.ACT.013.019 a vyhladiac sedem národov v Kananejskej zemi ich zem im podelil losom.

13:20b.ACT.013.020 Potom, tak asi štyristo päťdesiat rokov im dával sudcov až po proroka Samuela.

13:21b.ACT.013.021 A od toho času si žiadali kráľa, a Bôh im dal Saula, syna Kíšovho, muža z pokolenia Benjaminovho, štyridsať rokov.

13:22b.ACT.013.022 A keď ho odstránil, vzbudil im Dávida za kráľa, ktorému aj vydal svedoctvo a povedal o ňom: Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa svojho srdca, ktorý vykonáva každú moju vôľu.

13:23b.ACT.013.023 Z jeho semena vzbudil Bôh podľa zasľúbenia Izraelovi Spasiteľa Ježiša,

13:24b.ACT.013.024 keď už driev Ján pred jeho nastúpením vopred kázal všetkému ľudu izraelskému krst pokánia.

13:25b.ACT.013.025 A keď už Ján dokonával svoj beh, povedal: Ja nie som ten, o kom sa domnievate, že som. Ale hľa, za mnou ide ten, ktorému nie som hoden rozviazať obuv jeho nôh.

13:26b.ACT.013.026 Mužovia bratia, synovia rodu Abrahámovho a ktorí sa medzi vami boja Boha, vám je poslané slovo tohoto spasenia.

13:27b.ACT.013.027 Lebo tí, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a ich kniežatá nepoznajúc ho odsúdili ho a tak hlasy prorokov, ktoré čítajú každú sobotu, naplnili.

13:28b.ACT.013.028 A hoci nenašli nijakej príčiny smrti, prosili Piláta, žeby ho zabili.

13:29b.ACT.013.029 A keď dokonali všetko, čo je napísané o ňom, sňali ho s dreva a položili do hrobu.

13:30b.ACT.013.030 Ale Bôh ho vzkriesil z mŕtvych,

13:31b.ACT.013.031 ktorý sa potom za viacej dní ukazoval tým, ktorí s ním boli prišli z Galilee hore do Jeruzalema a ktorí sú teraz jeho svedkami ľudu.

13:32b.ACT.013.032 Aj my vám zvestujeme o tom zasľúbení, ktoré dostali otcovia, že ho Bôh naplnil ich deťom, nám, vzkriesiac Ježiša z mŕtvych,

13:33b.ACT.013.033 ako je aj v druhom žalme napísané: Môj Syn si ty; ja som ťa dnes splodil.

13:34b.ACT.013.034 A že ho vzkriesil z mŕtvych, a že sa nemá viacej navrátiť k porušeniu, takto povedal: Dám vám sväté a verné veci Dávidove.

13:35b.ACT.013.035 A preto aj inde hovorí: Nedáš svojmu Svätému vidieť porušenie.

13:36b.ACT.013.036 Lebo Dávid poslúžiac rade Božej vo svojom pokolení zosnul a bol priložený ku svojim otcom a videl porušenie;

13:37b.ACT.013.037 ale ten, ktorého Bôh vzkriesil, nevidel porušenia.

13:38b.ACT.013.038 Nech vám je tedy známe, mužovia bratia, že skrze toho sa vám zvestuje odpustenie hriechov,

13:39b.ACT.013.039 a od všetkého, od čoho ste v zákone Mojžišovom nemohli byť ospravedlnení, v ňom sa ospravedlňuje každý, kto verí.

13:40b.ACT.013.040 A tak tedy hľaďte, aby neprišlo na vás to, čo je povedané v prorokoch:

13:41b.ACT.013.041 Vidzte, vy pohŕdači, divte sa a zmiznite, lebo ja konám dielo za vašich dní, dielo, ktorému neuveríte, keby vám niekto rozprával o ňom.

13:42b.ACT.013.042 A keď vychádzali zo synagógy Židov, prosili pohania, žeby im nasledujúcu sobotu rozprávali tie isté slová.

13:43b.ACT.013.043 A keď sa rozišlo shromaždenie, mnohí zo Židov a z nábožných prozelytov išli za Pavlom a Barnabášom, ktorí hovorili s nimi a mali ich na to, aby trvali v milosti Božej.

13:44b.ACT.013.044 A nasledujúcu sobotu sa shromaždilo skoro celé mesto počuť slovo Božie.

13:45b.ACT.013.045 Ale keď videli Židia zástupy, naplnený boli závisťou a protirečili tomu, čo hovoril Pavel, protirečili a rúhali sa.

13:46b.ACT.013.046 Vtedy povedali prosto a smele Pavel a Barnabáš: Vám sa muselo najprv hovoriť slovo Božie; ale keď ho odmietate a seba nesúdite za hodných večného života, hľa, obraciame sa k pohanom.

13:47b.ACT.013.047 Lebo nám tak prikázal Pán, keď povedal: Položil som ťa za svetlo národom, aby si bol spasením až do posledného kraja zeme.

13:48b.ACT.013.048 Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali slovo Pánovo, a uverili všetci, koľko ich bolo odriadených do večného života.

13:49b.ACT.013.049 A slovo Pánovo sa roznášalo po celej krajine.

13:50b.ACT.013.050 Ale Židia vzbúrili nábožné popredné ženy i predných mesta a vzbudili prenasledovanie na Pavla a na Barnabáša a vyhnali ich zo svojho kraja.

13:51b.ACT.013.051 A oni vytrasúc na nich prach svojich nôh prišli do Ikonia.

13:52b.ACT.013.052 A učeníci boli naplňovaní radosťou a Svätým Duchom.

14

14:1b.ACT.014.001 A stalo sa v Ikoniu, že vošli tým istým spôsobom do synagógy Židov a hovorili tak, že uverilo veliké množstvo i Židov i Grékov.

14:2b.ACT.014.002 Ale Židia, ktorí neposlúchali, vzbúrili a rozdráždili duše pohanov proti bratom.

14:3b.ACT.014.003 No, ztrávili tam dlhý čas a hovorili smele pri pomoci Pána, ktorý vydával slovu svojej milosti svedoctvo a dával, aby sa dialy divy a zázraky skrze ich ruky.

14:4b.ACT.014.004 A rozdvojilo sa množstvo mesta, jedni boli so Židmi a druhí s apoštolmi.

14:5b.ACT.014.005 A keď urobili jako pohania tak i Židia so svojimi pohlavármi útok, aby ich strýznili a ukameňovali,

14:6b.ACT.014.006 oni spozorujúc to utiekli dolu do miest Lykaonie, do Lystry a Derby, a do okolia

14:7b.ACT.014.007 a evanjelizovali tam.

14:8b.ACT.014.008 A v Lystre sedával nejaký muž, nevládny nohami, ktorý bol chromý od života matky a ktorý nikdy nechodil.

14:9b.ACT.014.009 Ten počúval Pavla hovoriť, ktorý uprene pozrel na neho a vidiac, že má vieru, aby bol uzdravený,

14:10b.ACT.014.010 povedal veľkým hlasom: Vstaň a postav sa rovný na svoje nohy! A vyskočil a chodil.

14:11b.ACT.014.011 A keď videly zástupy, čo učinil Pavel, pozdvihly svoj hlas a vravely po lykaonitsky: Bohovia, spodobnení ľuďom, k nám sostúpili!

14:12b.ACT.014.012 A volali Barnabáša Jupiterom a Pavla Merkuriom, pretože on viedol slovo.

14:13b.ACT.014.013 A kňaz Jupiterov, ktorý bol pred ich mestom, doviedol býkov a doniesol vence k bránam a chcel so zástupmi obetovať.

14:14b.ACT.014.014 Ale keď to počuli apoštolovia, Barnabáš a Pavel, roztrhli svoje rúcha, vybehli medzi zástup, kričali

14:15b.ACT.014.015 a vraveli: Mužovia, čo to robíte? Aj my sme ľudia, ktorí trpíme podobné neresti jako vy, ktorí vám zvestujeme evanjelium, aby ste sa obrátili od týchto márností k živému Bohu, ktorý učinil nebo i zem i more i všetko, čo je v nich,

14:16b.ACT.014.016 ktorý v prešlých pokoleniach nechal všetky národy ísť ich cestami,

14:17b.ACT.014.017 hoci aj nenechal seba bez svedoctva činiac dobre, dávajúc nám dažde z neba a úrodné časy, naplňujúc nás pokrmom a naše srdcia veselosťou.

14:18b.ACT.014.018 A to hovoriac len-len že zdržali zástupy, aby im neobetovali.

14:19b.ACT.014.019 Ale na to prišli Židia z Antiochie a z Ikonia a naviedli zástupy, a ukameňujúc Pavla vliekli ho von z mesta, domnievajúc sa, že zomrel.

14:20b.ACT.014.020 Ale keď ho obstúpili učeníci, vstal a vošiel do mesta. A druhého dňa vyšiel s Barnabášom do Derby.

14:21b.ACT.014.021 A keď dozvestovali tomu mestu evanjelium a získali mnohých za učeníkov, navrátili sa do Lystry, do Ikonia a do Antiochie

14:22b.ACT.014.022 upevňujúc duše učeníkov a napomínajúc ich, aby trvali vo viere, a hovorili, že musíme cez mnohé súženia vojsť do kráľovstva Božieho.

14:23b.ACT.014.023 A keď im vyvolili starších po sboroch a vše sa pomodlili s pôstom, poručili ich Pánovi, v ktorého uverili.

14:24b.ACT.014.024 A keď prešli Pisídiu, prišli do Pamfýlie.

14:25b.ACT.014.025 A keď dohovorili slovo v Perge, sišli do Atalie

14:26b.ACT.014.026 a odtiaľ sa odplavili do Antiochie, odkiaľ boli oddaní milosti Božej ku dielu, ktoré vykonali.

14:27b.ACT.014.027 A keď prišli a shromaždili sbor, zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh a že otvoril pohanom dvere viery.

14:28b.ACT.014.028 A boli tam nie malý čas s učeníkmi.

15

15:1b.ACT.015.001 A prišli niektorí z Judska dolu a učili bratov, že vraj jestli sa neobrežete podľa obyčaje Mojžišovej, nemôžete byť spasení.

15:2b.ACT.015.002 A keď preto povstala vzbura a nemalá hádka Pavlovi a Barnabášovi s nimi, ustanovili, aby Pavel a Barnabáš a ešte niektorí iní z nich išli k apoštolom a starším hore do Jeruzalema o tento spor.

15:3b.ACT.015.003 A oni tedy vyprevadení súc od sboru išli cez Feníciu a Samáriu rozprávajúc o obrátení pohanov a pôsobili všetkým bratom velikú radosť.

15:4b.ACT.015.004 A keď prišli do Jeruzalema, boli prijatí od sboru aj od apoštolov aj od starších a zvestovali, čo všetko učinil s nimi Bôh.

15:5b.ACT.015.005 Ale vraj povstali niektorí zo sekty farizeov, ktorí uverili, a hovoria, že sa musia obrezovať, a že sa im má prikázať, aby zachovávali zákon Mojžišov.

15:6b.ACT.015.006 Vtedy sa sišli apoštolovia a starší, aby videli a uvážili o tej veci.

15:7b.ACT.015.007 A po mnohom dohadovaní sa povstal Peter a povedal im: Mužovia bratia, vy viete, že si Bôh od dávnych dňov vyvolil medzi nami, aby skrze moje ústa počuli pohania slovo evanjelia a uverili.

15:8b.ACT.015.008 A Bôh, ktorý zná srdce, im dal svedoctvo dajúc im Svätého Ducha jako i nám

15:9b.ACT.015.009 a neurobil nijakého rozdielu medzi nami a medzi nimi očistiac vierou ich srdcia.

15:10b.ACT.015.010 A tak teraz čo pokúšate Boha chcúc vzložiť jarmo na krk učeníkom, ktoré ani naši otcovia ani my sme nevládali uniesť?

15:11b.ACT.015.011 Ale veríme, že skrze milosť Pána Ježiša Krista budeme spasení na ten istý spôsob ako aj oni.

15:12b.ACT.015.012 A umĺklo všetko množstvo a počúvali Barnabáša a Pavla, ktorí vyprávali, jaké mnohé divy a zázraky činil Bôh skrze nich medzi pohanmi.

15:13b.ACT.015.013 A keď umĺkli, odpovedal Jakob a povedal: Mužovia bratia, počujte ma!

15:14b.ACT.015.014 Šimon práve rozprával, ako Bôh najprv pohliadol, aby vzal z pohanov ľud na svoje meno.

15:15b.ACT.015.015 A s tým sa srovnávajú slová prorokov, ako je napísané:

15:16b.ACT.015.016 Potom sa navrátim a zase vystavím padlý stán Dávidov i jeho zboreniny znova vybudujem a postavím ho rovno,

15:17b.ACT.015.017 aby pozostalí z ľudí vyhľadali Pána i všetky národy, nad ktorými bolo vzývané moje meno, hovorí Pán ktorý činí toto všetko.

15:18b.ACT.015.018 Známe sú Bohu od veku všetky jeho diela.

15:19b.ACT.015.019 Preto ja súdim neznepokojovať tých, ktorí sa z pohanov obracajú k Bohu,

15:20b.ACT.015.020 ale napísať im, aby sa zdŕžali od poškvŕn modiel a od smilstva, od zaduseného a od krvi.

15:21b.ACT.015.021 Lebo Mojžiš má od dávnych pokolení po mestách tých, ktorí ho hlásajú, a číta sa po synagógach každú sobotu.

15:22b.ACT.015.022 Vtedy sa videlo za dobré apoštolom a starším s celou cirkvou vyvoliť si spomedzi seba mužov a poslať ich do Antiochie s Pavlom a Barnabášom, Júdu, zvaného Barsabáša, a Sílasa, mužov, vedúcich medzi bratmi,

15:23b.ACT.015.023 a napísali po nich toto: Apoštolovia a starší a bratia pozdravujú bratov z pohanov, bratov, ktorí sú v Antiochii, Sýrii a Cilícii.

15:24b.ACT.015.024 Pretože sme počuli, že niektorí z nás vyjdúc znepokojili vás rečami a rozvracajú vaše duše hovoriac, že sa musíte obrezovať a zachovávať zákon, ktorým sme toho nenaručili,

15:25b.ACT.015.025 videlo sa nám za dobré, prišedším na jednu myseľ, vybrať si mužov a poslať ich k vám s našimi milovanými, s Barnabášom a Pavlom,

15:26b.ACT.015.026 s ľuďmi to, ktorí vydali svoje životy za meno nášho Pána Ježiša Krista.

15:27b.ACT.015.027 Poslali sme tedy Júdu a Sílasa, ktorí aj sami ústne povedia to isté.

15:28b.ACT.015.028 Lebo za dobré sa videlo Svätému Duchu i nám neuvaľovať na vás viacej nijakého bremena krome toho nevyhnuteľne potrebného:

15:29b.ACT.015.029 zdržovať sa od obetovaného modlám, od krvi, od zaduseného a od smilstva, čoho keď sa budete veľmi vystríhať, budete dobre robiť. Buďte zdraví!

15:30b.ACT.015.030 A tak oni súc prepustení prišli dolu do Antiochie a shromaždiac množstvo podali list.

15:31b.ACT.015.031 A keď prečítali, zaradovali sa potešeniu.

15:32b.ACT.015.032 A Júdas a Sílas, ktorí boli aj sami prorokmi, napomínali bratov mnohými slovami a upevňovali.

15:33b.ACT.015.033 A keď tam pobudli nejaký čas, boli prepustení od bratov s pokojom k tým, ktorí ich poslali.

15:34b.ACT.015.034 Ale Sílasovi sa videlo za dobré zostať tu.

15:35b.ACT.015.035 A Pavel a Barnabáš zdržovali sa v Antiochii učiac a zvestujúc, aj s mnohými inými, slovo Pánovo.

15:36b.ACT.015.036 A po niekoľkých dňoch povedal Pavel Barnabášovi: Nože sa vráťme a ponavštevujme svojich bratov po všetkých mestách, v ktorých sme zvestovali slovo Pánovo, a vidzme, jako sa majú.

15:37b.ACT.015.037 A Barnabáš radil, aby pojali so sebou i Jána, zvaného Marka.

15:38b.ACT.015.038 Ale Pavel uznával za správne nepojímať so sebou toho, ktorý odišiel od nich z Pamfýlie a neišiel s nimi k dielu.

15:39b.ACT.015.039 A z toho povstalo také roznietenie, že sa rozišli, a že Barnabáš pojal so sebou Marka a odplavil sa do Cypru,

15:40b.ACT.015.040 a Pavel si zvolil k sebe Sílasa a odišiel tiež poručený súc od bratov milosti Pánovej a chodil po Sýrii a Cilícii a upevňoval sbory.

16

16:1b.ACT.016.001 A prišiel aj dolu do Derby a do Lystry. A hľa, bol tam nejaký učeník, menom Timoteus, syn nejakej veriacej ženy Židovky a otca Gréka,

16:2b.ACT.016.002 ktorému dávali bratia, ktorí boli v Lystre a v Ikoniu, dobré svedoctvo.

16:3b.ACT.016.003 Toho chcel Pavel, aby išiel s ním na cesty, a pojmúc ho obrezal ho pre Židov, ktorí boli po tých miestach, lebo všetci vedeli o jeho otcovi, že bol Grék.

16:4b.ACT.016.004 A jako chodili po tých mestách, vydávali im zachovávať ustanovenia, usúdené od apoštolov a od starších, ktorí boli v Jeruzaleme.

16:5b.ACT.016.005 A tak pevnely sbory vo viere a množily sa hojne počtom čo deň.

16:6b.ACT.016.006 A keď prešli Frýgiu a Galatskú krajinu, pretože im Svätý Duch zabránil hovoriť slovo v Ázii,

16:7b.ACT.016.007 prišli k Mýzii a pokúšali sa ísť do Bitýnie, ale im nedal Duch Ježišov.

16:8b.ACT.016.008 A obíduc Mýziu, sišli dolu do Troady.

16:9b.ACT.016.009 A tam sa ukázalo Pavlovi cez noc videnie: Akýsi muž, Macedonec, stál, prosil ho a hovoril: Prejdi do Macedonie a pomôž nám!

16:10b.ACT.016.010 A jako videl videnie, hneď sme hľadali možnosť odísť do Macedonie vyrozumievajúc, že nás ta povolal Pán, aby sme im zvestovali evanjelium.

16:11b.ACT.016.011 A tedy odplavili sme sa z Troady a doplavili sme sa rovným behom do Samotrákie a druhého dňa do Neapolis

16:12b.ACT.016.012 a odtiaľ do Filíp, ktoré sú prvým mestom osadným tej časti Macedonie. A boli sme v tomto meste niekoľko dní.

16:13b.ACT.016.013 A v sobotný deň sme vyšli za bránu mesta k rieke, kde obyčajne bývala modlitba. A sadnúc si hovorili sme so ženami, ktoré sa boly sišly.

16:14b.ACT.016.014 A počúvala nejaká žena, menom Lydia, ktorá predávala purpur, z mesta Tyatír, bojaca sa Boha, ktorej Pán otvoril srdce, aby pozorovala na to, čo hovoril Pavel.

16:15b.ACT.016.015 A keď bola pokrstená i jej dom, prosila a hovorila: Ak ste súdili o mne, že som verná Pánovi, tak vojdite do môjho domu a zostaňte. A prinútila nás.

16:16b.ACT.016.016 A stalo sa, keď sme išli na modlitbu, že sa stretla s nami jakási dievčina, ktorá mala vešteckého ducha a ktorá veštením poskytovala svojim pánom veľký zárobok.

16:17b.ACT.016.017 Tá chodila za Pavlom a za nami, kričala a hovorila: Títo ľudia sú sluhami najvyššieho Boha, ktorí vám zvestujú cestu spasenia.

16:18b.ACT.016.018 A to robila za mnoho dní. Ale Pavel s nevôľou to nesúc obrátil sa a povedal duchu: Rozkazujem ti v mene Ježiša Krista, aby si vyšiel z nej! A vyšiel v tú istú hodinu.

16:19b.ACT.016.019 Ale keď videli jej páni, že vyšla nádej ich zárobku, pochytili Pavla a Sílasa a vliekli ich na tržište pred náčelníkov mesta

16:20b.ACT.016.020 a dovedúc ich pred veliteľov povedali: Títo ľudia súc Židia búria naše mesto

16:21b.ACT.016.021 a zvestujú obyčaje, ktoré sa nám nesluší prijať ani podľa nich robiť, Rimanom.

16:22b.ACT.016.022 Tu povstal spolu proti nim aj zástup, a velitelia strhajúc s nich rúcho veleli palicovať.

16:23b.ACT.016.023 A keď im už boli zadali mnoho rán, vsadili ich do väzenia a strážnemu väzenia prikázali, aby ich dobre strážil.

16:24b.ACT.016.024 A on dostanúc taký príkaz, vsadil ich do vnútorného väzenia a pre bezpečnosť nohy im sovrel do klady.

16:25b.ACT.016.025 Ale o polnoci Pavel a Sílas modliac sa spievali Bohu chvály, a väzni ich počúvali.

16:26b.ACT.016.026 A zrazu povstalo veľké zemetrasenie, takže sa pohly základy žalára, a naskutku sa otvorily všetky dvere, a všetkých putá sa uvoľnily.

16:27b.ACT.016.027 A keď sa prebudil strážny žalára a videl dvere žalára pootvárané, vytiahol meč a chcel sa zabiť domnievajúc sa, že väzni ušli.

16:28b.ACT.016.028 Ale Pavel zavolal veľkým hlasom a povedal: Neurob si ničoho zlého, lebo sme všetci tu!

16:29b.ACT.016.029 A keď si vypýtal svetlo, skočil do vnútra a trasúc sa padol pred Pavla a Sílasa

16:30b.ACT.016.030 a vyvedúc ich von povedal: Pánovia, čo mám činiť, aby som bol spasený?

16:31b.ACT.016.031 A oni povedali: Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom.

16:32b.ACT.016.032 A hovorili mu slovo Pánovo i všetkým, ktorí boli v jeho dome.

16:33b.ACT.016.033 A pojal ich v tú hodinu nočnú, umyl ich od rán a bol naskutku pokrstený on i všetci jeho domáci.

16:34b.ACT.016.034 A vyviedol ich hore do svojho domu a predložil im stôl a plesal s celým domom uveriac Bohu.

16:35b.ACT.016.035 A keď bol deň, poslali velitelia hajdúchov s odkazom: Prepusti tých ľudí!

16:36b.ACT.016.036 A strážny žalára oznámil slová Pavlovi. Velitelia vraj poslali hajdúchov, aby som vás prepustil. Tak teraz vyjdite a iďte v pokoji.

16:37b.ACT.016.037 Ale Pavel im povedal: Najprv nás, Rimanov, verejne, a neodsúdených nabili a vrhli do väzenia a teraz nás tajne vyháňajú? Nie, ale nech sami prijdú a vyvedú nás.

16:38b.ACT.016.038 A hajdúsi oznámili tie slová veliteľom. A báli sa, keď počuli, že sú Rimania.

16:39b.ACT.016.039 A prišli a prosili ich a vyvedúc žiadali, žeby vyšli z mesta.

16:40b.ACT.016.040 A keď vyšli z väzenia, vošli k Lydii a vidiac bratov potešili ich a vyšli.

17

17:1b.ACT.017.001 A precestujúc Amfipolis a Apolloniu prišli do Tesaloniky, kde bola synagóga Židov.

17:2b.ACT.017.002 A Pavel podľa svojej obyčaje vošiel k nim. A po tri soboty hovoril s nimi z písem,

17:3b.ACT.017.003 otváral ich a predkladal, že Kristus musel trpieť a vstať z mŕtvych, a že toto je Kristus, Ježiš, ktorého vám ja zvestujem.

17:4b.ACT.017.004 A niektorí z nich uverili a boli losom Božím pridelení Pavlovi a Sílasovi i bohabojných Grékov veliké množstvo i popredných žien nemalý počet.

17:5b.ACT.017.005 Ale neveriaci Židia zapálení súc závisťou pribrali si niekoľko po trhu sa potulujúcich zlých mužov, sohnali zástup a pobúrili mesto urobiac útok na dom Jázonov hľadali ich vyviesť pred ľud.

17:6b.ACT.017.006 A keď ich nenašli, vliekli Jázona a niektorých bratov k náčelníkom mesta a kričali: Títo, ktorí búria celý svet, prišli aj sem,

17:7b.ACT.017.007 a Jázon ich prijal. A títo všetci robia proti nariadeniam cisára hovoriac, že je iný kráľom, Ježiš.

17:8b.ACT.017.008 A pobúrili zástup i náčelníkov mesta, ktorí to počuli.

17:9b.ACT.017.009 Ale keď dostali od Jázona a od ostatných záruku, prepustili ich.

17:10b.ACT.017.010 A bratia hneď cez noc vyslali Pavla a Sílasa do Beree, ktorí prijdúc ta odišli do synagógy Židov.

17:11b.ACT.017.011 A tí boli šľachetnejší ako tí v Tesalonike a prijali slovo s celou ochotou a zkúmali písma každý deň, či je tomu tak.

17:12b.ACT.017.012 A tak uverili mnohí z nich, i gréckych žien popredných i mužov uveril nemalý počet.

17:13b.ACT.017.013 Ale hneď ako zvedeli Židia z Tesaloniky, že Pavel i v Berei zvestoval slovo Božie, prišli aj tam nepokojiť a búriť zástupy.

17:14b.ACT.017.014 Ale bratia potom hneď vyslali Pavla, aby išiel až k moru, ale i Sílas i Timoteus zostali tam.

17:15b.ACT.017.015 A tí, ktorí odprevádzali Pavla, zaviedli ho až do Atén a dostanúc príkaz pre Sílasa a Timotea, aby čím najskôr prišli za ním, odišli.

17:16b.ACT.017.016 A kým ich Pavel čakal v Aténach, roznecoval sa v ňom jeho duch, keď videl, že je mesto plné modiel.

17:17b.ACT.017.017 Hovoril tedy v synagóge so Židmi i s bohabojnými inokmeňci i na tržisku každý deň s tými, ktorí sa ta práve nahodili.

17:18b.ACT.017.018 A dali sa s ním do hádky aj niektorí z epikurejských a stoických filozofov, mudrcov. A jedni vraveli: Čože to chce ten žvatláč povedať? A iní zase: Zdá sa byť zvestovateľom cudzích bohov. Lebo im zvestoval Ježiša a zmŕtvychvstanie.

17:19b.ACT.017.019 A pochytili ho a zaviedli na Areopág a povedali: Či môžeme zvedieť, čo a jaké je to nové učenie, ktoré to ty hovoríš?

17:20b.ACT.017.020 Lebo nesieš čosi čudného do našich uší. Radi by sme tedy zvedieť, čo to chce byť.

17:21b.ACT.017.021 Lebo všetci Atéňania i tam bývajúci cudzinci na nič iného nestihnú ako alebo vravieť niečo alebo počúvať niečo nového.

17:22b.ACT.017.022 Vtedy si zastal Pavel naprostred Areopágu a povedal: Mužovia Atéňania, podľa všetkého vidím, že ste vy neobyčajne nábožní ľudia.

17:23b.ACT.017.023 Lebo jako som chodil po meste a obzeral som vaše posviatnosti, ktorým dávate božskú česť, našiel som aj oltár, na ktorom je napísané: Neznámemu Bohu. Toho teda, ktorého ctíte bez toho, žeby ste ho znali, toho vám ja zvestujem.

17:24b.ACT.017.024 Bôh, ktorý učinil svet a všetko, čo je na ňom, súc Pánom nebies a zeme nebýva v chrámoch, učinených rukou,

17:25b.ACT.017.025 ani sa mu neslúži ľudskými rukami, jako čo by niečo potreboval, lebo veď on sám dáva všetkému život a dych a všetko

17:26b.ACT.017.026 a učinil z jednej krvi všetok národ ľudí, aby bývali na celej tvári zeme, určiac vopred odriadené časy a medze ich bývania,

17:27b.ACT.017.027 aby hľadali Pána, ak by ho snáď len nejako nahmatali a našli, hoci nie je ďaleko od niktorého z nás.

17:28b.ACT.017.028 Lebo veď v ňom žijeme, hýbeme sa a sme, jako aj ktorísi z vašich básnikov povedali: Lebo i jeho rodina sme.

17:29b.ACT.017.029 Tedy keď sme rodinou Božou, nemáme sa domnievať, že by Božstvo bolo podobné zlatu alebo striebru alebo kameňu, rytine, ktorú vytvorilo remeslo a ľudský výmysel.

17:30b.ACT.017.030 Bôh tedy prehliadol časy nevedomosti, ale teraz zvestuje ľuďom, všetkým všade, aby činili pokánie,

17:31b.ACT.017.031 pretože ustanovil deň, v ktorom bude súdiť celý svet v spravedlivosti v osobe muža, ktorého určil nato, a podáva všetkým ľuďom vieru vzkriesiac ho z mŕtvych.

17:32b.ACT.017.032 Ale keď počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali, a druhí povedali: Vypočujeme ťa o tom aj po druhé.

17:33b.ACT.017.033 Takto vyšiel Pavel zpomedzi nich.

17:34b.ACT.017.034 No, niektorí mužovia sa pripojili k nemu a uverili, medzi ktorými bol aj Dionýzius Areopagský aj žena, menom Damaris, a iní s nimi.

18

18:1b.ACT.018.001 Potom odišiel Pavel z Atén a prišiel do Korintu.

18:2b.ACT.018.002 A keď našiel istého Žida, menom Akvilu, rodom z Pontu, ktorý bol nedávno prišiel z Itálie, a Priscillu, jeho ženu, pretože bol rozkázal Klaudius, aby všetci Židia odišli z Ríma, pripojil sa k nim

18:3b.ACT.018.003 a pretože bol toho istého remesla, býval u nich a pracoval, lebo čo do remesla robili stány.

18:4b.ACT.018.004 A hovoril v synagóge každú sobotu a presviedčal Židov i Grékov.

18:5b.ACT.018.005 A keď prišli dolu z Macedonie Sílas a Timoteus, Pavel bol celý zaujatý slovom svedčiac pevne Židom, že Kristus je Ježiš.

18:6b.ACT.018.006 Ale keď sa protivili a rúhali sa, vytriasol si rúcho z ich prachu a povedal im: Vaša krv na vašu hlavu; ja som čistý; odteraz pojdem k pohanom.

18:7b.ACT.018.007 A odíduc odtiaľ prišiel do domu istého bohabojného muža, menom Títa Justa, ktorého dom splýval so synagógou.

18:8b.ACT.018.008 A Krispus, predstavený synagógy, uveril Pánovi s celým svojím domom, i mnohí z Korinťanov počúvajúc verili a dávali sa pokrstiť.

18:9b.ACT.018.009 A Pán povedal Pavlovi vnoci skrze videnie: Neboj sa, ale hovor a nemlč,

18:10b.ACT.018.010 lebo ja som s tebou, a nikto nesiahne na teba, aby ti zle urobil, pretože mám mnoho ľudu v tomto meste.

18:11b.ACT.018.011 A bol tam rok a šesť mesiacov a učil medzi nimi slovo Božie.

18:12b.ACT.018.012 Ale keď bol Gallion prokonzulom Achaje, povstali Židia jednomyseľne proti Pavlovi a zaviedli ho pred súdište

18:13b.ACT.018.013 a hovorili: tento navádza ľudí, aby ctili Boha spôsobom, ktorý sa protiví zákonu.

18:14b.ACT.018.014 A keď mal Pavel otvoriť ústa, povedal Gallion Židom: Keby to bola, ó, Židia, nejaká krivda alebo nejaký iný ľahkomyseľný zlý skutok, bolo by rozumné, aby som vás zniesol;

18:15b.ACT.018.015 ale ak sú to škriepky o slovo, o mená a o váš zákon, to si sami vybavte, lebo toho ja nechcem byť sudcom.

18:16b.ACT.018.016 A odohnal ich od súdišťa.

18:17b.ACT.018.017 Vtedy pochytili všetci Gréci Sosténa, predstaveného synagógy, a bili ho pred súdišťom. A Gallion na to nič nedbal.

18:18b.ACT.018.018 A Pavel tam pobudol ešte za mnoho dní; ale potom sa odobral od bratov a odplavil sa do Sýrie a s ním Priscilla a Akvila, keď si bol v Kenchreách ostrihal hlavu, lebo mal sľub.

18:19b.ACT.018.019 A prišli do Efezu, a ich zanechal tam a sám vošiel do synagógy a hovoril so Židmi.

18:20b.ACT.018.020 A keď ho prosili, žeby zostal u nich za viacej času, neprivolil,

18:21b.ACT.018.021 ale sa odobral od nich a povedal: Musím na každý spôsob nastávajúci sviatok sláviť v Jeruzaleme, ale sa zase navrátim k vám, ak bude Bôh chcieť. A tak sa odplavil z Efezu.

18:22b.ACT.018.022 A prijdúc dolu do Cezáree odišiel hore do Jeruzalema a pozdraviac cirkev odišiel dolu do Antiochie.

18:23b.ACT.018.023 A keď tam pobudol nejaký čas, odišiel zase a chodil radom po Galatskej krajine a po Frýgii a upevňoval všetkých učeníkov.

18:24b.ACT.018.024 A nejaký Žid, menom Apollo, rodom z Alexandrie, muž výrečný a mocný v písmach, prišiel do Efezu.

18:25b.ACT.018.025 Ten už bol vynaučovaný ceste Pánovej a, vrúci duchom, hovoril a učil správne o Pánu Ježišovi znajúc iba krst Jánov.

18:26b.ACT.018.026 A ten započal prosto a smele hovoriť v synagóge. A keď ho počuli Priscilla a Akvila, prijali ho k sebe a dôkladnejšie mu vyložili cestu Božiu.

18:27b.ACT.018.027 A pretože chcel prejsť do Achaje, bratia ho povzbudili k tomu a napísali učeníkom, žeby ho prijali. A on, keď ta prišiel, prospel mnoho uverivším skrze milosť;

18:28b.ACT.018.028 lebo pádne usviedčal Židov, verejne, a poukazoval písmami, že Kristus je Ježiš.

19

19:1b.ACT.019.001 A stalo sa v tom, čo bol Apollo v Korinte, že Pavel pochodil horné kraje a prišiel do Efezu a najdúc tam niektorých učeníkov

19:2b.ACT.019.002 povedal im: Či ste dostali Svätého Ducha, keď ste uverili? A oni mu povedali: Ba ani sme nepočuli, či je Svätý Duch.

19:3b.ACT.019.003 A on im povedal: A na čo ste tedy pokrstení? A oni povedali: Na krst Jánov.

19:4b.ACT.019.004 A Pavel povedal: Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prijde po ňom, to jest v Krista Ježiša.

19:5b.ACT.019.005 Keď to počuli, dali sa pokrstiť na meno Pána Ježiša.

19:6b.ACT.019.006 A keď potom vzložil na nich Pavel ruky, prišiel na nich Svätý Duch a hovorili jazykmi a prorokovali.

19:7b.ACT.019.007 A bolo ich všetkých asi dvanásť mužov.

19:8b.ACT.019.008 A vošiel do synagógy a hovoril prosto a smele za tri mesiace hovoriac a presviedčajúc o veciach kráľovstva Božieho.

19:9b.ACT.019.009 Ale keď sa niektorí zatvrdzovali, neposlúchali a vraveli zle o ceste Božej pred množstvom, odstúpil od nich a oddelil učeníkov a hovoril každý deň v škole istého Tyrana.

19:10b.ACT.019.010 A to sa dialo dva roky, takže všetci, ktorí bývali v Ázii, počuli slovo Pána Ježiša, Židia i Gréci.

19:11b.ACT.019.011 A Bôh činil nevšedné divy skrze ruky Pavlove,

19:12b.ACT.019.012 takže i na nemocných odnášali s jeho tela znojníky alebo zástery, a odchádzaly od nich neduhy a vychádzali z nich zlí duchovia.

19:13b.ACT.019.013 Ale boli sa pokúsili aj niektorí z túlavých Židov zaklínačov menovať nad takými, ktorí mali zlých duchov, meno Pána Ježiša a hovorili: Zaklínam(e) vás v mene Ježiša, ktorého hlása Pavel.

19:14b.ACT.019.014 A boli to istého Skevu, Žida, najvyššieho kňaza, siedmi synovia, ktorí to robili.

19:15b.ACT.019.015 Ale zlý duch odpovedal a riekol im: Ježiša znám, aj o Pavlovi viem, ale kto ste vy?

19:16b.ACT.019.016 A človek, v ktorom bol zlý duch, skočil na nich a opanujúc oboch, tak sa ich zmocnil, že nahí a zranení utiekli z toho domu.

19:17b.ACT.019.017 A to sa stalo známym všetkým Židom i Grékom, ktorí bývali v Efeze, a padla bázeň na nich na všetkých, a bolo zvelebované meno Pána Ježiša.

19:18b.ACT.019.018 A mnohí z uverivších prichádzali, vyznávali a priznávali svoje skutky.

19:19b.ACT.019.019 A mnohí z tých, ktorí sa zapodievali čary, posnášali knihy a pálili ich pred všetkými. A keď spočítali ich ceny, našli, že toho bolo za päťdesiat tisíc striebra.

19:20b.ACT.019.020 Tak silne rástlo slovo Pánovo a vzmáhalo sa.

19:21b.ACT.019.021 A keď sa to dokončilo, umienil si Pavel v duchu, že keď prejde Macedoniu a Achaju, pojde do Jeruzalema a povedal: Potom, keď budem tam a odbavím sa, musím vidieť aj Rím.

19:22b.ACT.019.022 A poslal do Macedonie dvoch z tých, ktorí mu posluhovali, Timotea a Erasta, a sám sa zdržal ešte nejaký čas v Ázii.

19:23b.ACT.019.023 A v tom čase povstal nemalý nepokoj o cestu Pánovu.

19:24b.ACT.019.024 Lebo nejaký zlatník, menom Demeter, ktorý robil strieborné chrámy bohyne Diany, poskytoval remeselníkom nemalý zárobok.

19:25b.ACT.019.025 A shromaždil ich aj robotníkov, ktorí sa zaoberali s takými vecami, a povedal: Mužovia, viete, že z tohoto remesla máme svoj blahobyt.

19:26b.ACT.019.026 A vidíte a čujete, že tento Pavel nie len v Efeze, ale skoro po celej Ázii zviedol a odvrátil veliký zástup ľudí a hovorí, že to vraj nie sú bohovia, ktorých spravia rukami.

19:27b.ACT.019.027 A nie len že tomuto nášmu remeslu hrozí nebezpečenstvo, že prijde do nevážnosti, ale že i chrám velikej bohyne Diány nebude považovaný za nič, a bude pripravená aj o svoje veličenstvo, ktorú predsa ctí celá Ázia i celý svet.

19:28b.ACT.019.028 Keď to počuli a naplnení boli hnevom, kričali a hovorili: Veľká je Diána Efežanov!

19:29b.ACT.019.029 A celé mesto bolo razom naplnené zmätkom, a vrhli sa jednomyseľne do divadla strhnúc so sebou Gája i Aristarcha, Macedoncov, Pavlových spolucestovateľov.

19:30b.ACT.019.030 A keď chcel Pavel ísť medzi ľud, nedali mu učeníci.

19:31b.ACT.019.031 Ba i niektorí náčelní úradníci Ázie súc jeho priateľmi poslali k nemu a prosili, žeby sa nevydával do divadla.

19:32b.ACT.019.032 A tak tedy jedni kričali jedno a druhí druhé voľačo, lebo celé shromaždenie bolo zmätené, a väčšina ich ani nevedela, prečo sa sišli.

19:33b.ACT.019.033 A zo zástupu vytiahli Alexandra, ktorého postrčili Židia do predu. A Alexander pokynul rukou a chcel sa brániť pred ľudom.

19:34b.ACT.019.034 Ale keď poznali, že je Žid, zvolali všetci jedným hlasom a kričali tak asi dve hodiny: Veľká je Diána Efežanov!

19:35b.ACT.019.035 A keď upokojil pisár zástup, povedal: Mužovia Efežania, ale veď kde ktorý človek je to, ktorý by nevedel, že mesto Efežanov koná veľkej bohyni Diáne svätoslužbu aj od Jupitera padlej soche?

19:36b.ACT.019.036 Tak tedy pretože sa proti tomu nedá nič povedať, je potrebné, aby ste boli na pokoji a nerobili ničoho prenáhlene.

19:37b.ACT.019.037 Lebo ste doviedli týchto ľudí, ktorí nie sú ani svätokrádežníkmi ani sa nerúhajú vašej bohyni.

19:38b.ACT.019.038 Ak tedy Demeter a remeselníci, ktorí sú s ním, majú proti niekomu žalobu, na to je obecný súd, a sú prokonzulovia; nech žalujú druh druha.

19:39b.ACT.019.039 A jestli vyhľadávate niečo iné, to sa rozrieši v zákonitom shromaždení;

19:40b.ACT.019.040 lebo sme aj v nebezpečenstve, že budeme obžalovaní pre dnešnú vzburu, kým nieto nijakej príčiny, ktorú by sme mohli udať, prečo tento shon.

19:41b.ACT.019.041 A keď to povedal, rozpustil shromaždenie.

20

20:1b.ACT.020.001 Keď potom prestal nepokoj, povolal si Pavel k sebe učeníkov, napomenul ich a odoberúc sa vyšiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie.

20:2b.ACT.020.002 A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Grécka.

20:3b.ACT.020.003 A keď tam pobudol tri mesiace, a že sa Židia boli na neho nachystali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mienky, že sa vráti cez Macedoniu.

20:4b.ACT.020.004 A išiel s ním až do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus a Gájus Derbiansky a Timoteus a Áziania Tychikus a Trofimus.

20:5b.ACT.020.005 Tí odišli napred a dočkali nás v Troade.

20:6b.ACT.020.006 A my sme sa odplavili po dňoch nekvaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní.

20:7b.ACT.020.007 A v prvý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci.

20:8b.ACT.020.008 A bolo hojne svetiel vo vrchnej dvorane, kde sme boli shromaždení.

20:9b.ACT.020.009 A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom padol s tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho.

20:10b.ACT.020.010 Tu sišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom.

20:11b.ACT.020.011 A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel.

20:12b.ACT.020.012 A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.

20:13b.ACT.020.013 A my sme odišli vopred na loď a odplavili sme sa do Asu a odtiaľ sme mali vziať hore Pavla, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo.

20:14b.ACT.020.014 A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény.

20:15b.ACT.020.015 A keď sme sa odtiaľ odplavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúceho dňa sme prišli do Milétu.

20:16b.ACT.020.016 Lebo Pavel bol usúdil, že sa preplaví popri Efeze a nezastaví sa tam, aby neztratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo možné, aby bol na Letnice v Jeruzaleme.

20:17b.ACT.020.017 A z Milétu poslal do Efezu a povolal k sebe starších sboru.

20:18b.ACT.020.018 A keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, jako som od prvého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas,

20:19b.ACT.020.019 ako som slúžil Pánovi s celou pokorou a s mnohými slzami a pokušeniami, ktoré prichádzaly na mňa úkladmi zo strany Židov;

20:20b.ACT.020.020 ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch

20:21b.ACT.020.021 svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista.

20:22b.ACT.020.022 A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí,

20:23b.ACT.020.023 iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie.

20:24b.ACT.020.024 Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.

20:25b.ACT.020.025 A teraz, hľa, ja viem, že už viacej neuvidíte mojej tvári, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo Božie.

20:26b.ACT.020.026 Preto vám osvedčujem dnešného dňa, že ja som čistý krvi všetkých.

20:27b.ACT.020.027 Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej.

20:28b.ACT.020.028 A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou.

20:29b.ACT.020.029 Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda.

20:30b.ACT.020.030 Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.

20:31b.ACT.020.031 Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého.

20:32b.ACT.020.032 A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.

20:33b.ACT.020.033 Ničieho striebra alebo zlata alebo rúcha som nežiadal.

20:34b.ACT.020.034 A sami viete, že to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, zaopatrovaly tieto ruky.

20:35b.ACT.020.035 Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.

20:36b.ACT.020.036 A keď to povedal, sklonil svoje kolená so všetkými nimi a pomodlil sa.

20:37b.ACT.020.037 A povstalo veľa plaču u všetkých, a padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.

20:38b.ACT.020.038 A najviac ich bolelo nad slovom, ktoré povedal, že už viacej nemajú vidieť jeho tvári. A odprevadili ho na loď.

21

21:1b.ACT.021.001 A keď sa odtrhli od nich a odplavili sme sa, prišli sme priamym behom do Kósu a nasledujúceho dňa do Ródu a odtiaľ do Patary.

21:2b.ACT.021.002 A najdúc loď, ktorá sa plavila krížom do Fenície, sadli sme na ňu a odplavili sme sa.

21:3b.ACT.021.003 A keď sa nám ukázal Cyprus, a zanechali sme ho po ľavej strane, plavili sme sa do Sýrie a doplavili sme sa do Týru, lebo ta mala loď složiť náklad.

21:4b.ACT.021.004 A vyhľadajúc učeníkov zostali sme tam sedem dní, ktorí hovorili Pavlovi skrze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema.

21:5b.ACT.021.005 A keď sme tam vybudli tie dni, vyšli sme a išli, a všetci nás odprevádzali so ženami i s deťmi až von za mesto, a kľaknúc na pobreží pomodlili sme sa.

21:6b.ACT.021.006 A keď sme sa spolu rozlúčili, vošli sme do lode, a oni sa vrátili domov.

21:7b.ACT.021.007 A my, keď sme dokončili plavbu z Týru, prišli sme do Ptolemaidy a pozdraviac bratov zostali sme u nich jeden deň.

21:8b.ACT.021.008 Potom na druhý deň sme vyšli, ktorí sme boli okolo Pavla, a prišli sme do Cezáree. A vošli sme do domu Filipa, evanjelistu, ktorý bol jedným z tých siedmich, a zostali sme u neho.

21:9b.ACT.021.009 Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovaly.

21:10b.ACT.021.010 A kým sme tam boli za viacej dní, prišiel z Judska dolu nejaký prorok, menom Agabus.

21:11b.ACT.021.011 A keď prišiel k nám, vzal Pavlov pás, poviazal si nohy i ruky a povedal: Toto hovorí Svätý Duch: Takto poviažu v Jeruzaleme Židia muža, ktorého je tento pás, a vydajú ho do rúk pohanom.

21:12b.ACT.021.012 A keď sme to počuli, prosili sme aj my aj miestni bratia, žeby neišiel hore do Jeruzalema.

21:13b.ACT.021.013 Ale Pavel odpovedal: Čo to robíte, že plačete a krúšite moje srdce? Lebo veď ja som hotový nie len sa dať poviazať, ale i zomrieť v Jeruzaleme za meno Pána Ježiša.

21:14b.ACT.021.014 A keď sa len nedal odhovoriť, umĺkli sme a povedali: Nech sa stane vôľa Pánova.

21:15b.ACT.021.015 A po tých dňoch sme sa pripravili a išli sme hore do Jeruzalema.

21:16b.ACT.021.016 A išli s nami aj niektorí z učeníkov z Cezáree vedúc so sebou istého Mnázona Cyprianskeho, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.

21:17b.ACT.021.017 A keď sme prišli do Jeruzalema, radi nás prijali bratia.

21:18b.ACT.021.018 A na druhý deň vošiel Pavel s nami k Jakobovi, a prišli ta i všetci starší.

21:19b.ACT.021.019 A keď ich pozdravil, rozprával všetko dopodrobna, čo učinil Bôh skrze jeho službu medzi pohanmi.

21:20b.ACT.021.020 A oni, keď to počuli, oslavovali Boha a povedali: Vidíš, bratu, jaké mnohé desaťtisíce Židov sú, ktorí uverili, a všetci sú horlivcami zákona.

21:21b.ACT.021.021 Ale o tebe sú tak poučení, že učíš všetkých Židov, ktorí sú medzi pohanmi, odpadnutie od Mojžiša a vraj hovoríš, aby neobrezovali detí ani nerobili podľa tých obyčají.

21:22b.ACT.021.022 Čo je tedy? Na každý spôsob sa musí sísť množstvo, lebo sa dopočujú, že si prišiel.

21:23b.ACT.021.023 Urob tedy to, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú na sebe sľub;

21:24b.ACT.021.024 pojmi si tých a očisti sa obradne s nimi a vynalož na nich, koľko vyžaduje ich sľub, aby si dali ostrihať hlavu, a zvedia všetci, že nie je nič pravdy na tom, čo počuli o tebe, ale že aj sám zachovávaš zákon.

21:25b.ACT.021.025 A ohľadom uverivších pohanov sme my písali usúdiac, že nemusia zachovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.

21:26b.ACT.021.026 Vtedy pojal Pavel mužov a nasledujúceho dňa obradne sa s nimi očistiac chodil do chrámu a oznamoval vyplnenie dní obradného očisťovania, až bola za jedného každého z nich donesená obeť.

21:27b.ACT.021.027 A keď sa už malo dokončiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Židia z Ázie a vzbúrili všetok ľud a položili na neho ruky

21:28b.ACT.021.028 a kričali: Mužovia Izraeliti, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkých všade učí proti izraelskému ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu, ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.

21:29b.ACT.021.029 Videli s ním totiž predtým v meste efezského Trofima, o ktorom sa domnievali, že ho Pavel voviedol do chrámu.

21:30b.ACT.021.030 A pohlo sa celé mesto, a sbehol sa ľud, a pochytiac Pavla vliekli ho von z chrámu a hneď zamkli dvere.

21:31b.ACT.021.031 A kým ho hľadali zabiť, prišla hore tisícnikovi pluku zpráva, že sa vzbúril celý Jeruzalem.

21:32b.ACT.021.032 A on hneď pojal vojakov a stotníkov a sbehol na nich. A oni, keď videli tisícnika a vojakov, prestali biť Pavla.

21:33b.ACT.021.033 Vtedy sa priblížil tisícnik, pochytil ho a rozkázal poviazať ho dvoma reťazami a vypytoval sa, kto je a čo urobil?

21:34b.ACT.021.034 Ale jedni jedno a druhí druhé čosi kričali v zástupe. A keď pre veľký nepokoj nemohol zvedieť istotu, dal povel odviesť ho do tábora.

21:35b.ACT.021.035 A keď prišiel na schody, prihodilo sa, že ho museli vojaci niesť pre násilie zástupu,

21:36b.ACT.021.036 lebo išlo za ním celé to množstvo ľudu, a kričali: Zabi ho!

21:37b.ACT.021.037 A keď už mal byť Pavel vovedený do tábora, povedal tisícnikovi: Či ti smiem niečo povedať? A on povedal: Vieš grécky?

21:38b.ACT.021.038 Teda si ty nie ten Egypťan, ktorý nedávno pobúril a vyviedol na púšť tie štyri tisíce mužov zbojníkov?

21:39b.ACT.021.039 Na to riekol Pavel: Ja som človek Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície, ale ťa prosím, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.

21:40b.ACT.021.040 A keď dovolil, Pavel stojac na schodoch pokynul rukou ľudu. A keď nastalo veľké ticho, prehovoril k nim hebrejským nárečím a povedal:

22

22:1b.ACT.022.001 Mužovia bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami.

22:2b.ACT.022.002 A keď počuli, že im hovorí hebrejským nárečím, boli ešte tichšie. A povedal:

22:3b.ACT.022.003 Ja som človek Žid, narodený v Cilíckom Tarze, ale vychovaný v tomto meste pri nohách Gamaliela, vynaučený podľa dôkladnosti otcovského zákona horliac za Boha jako aj vy všetci dnes,

22:4b.ACT.022.004 ktorý som prenasledoval túto cestu až po smrť a pútal som a dával do žalára mužov a ženy,

22:5b.ACT.022.005 jako mi je svedkom i najvyšší kňaz i celá rada starších, od ktorých som dostal i listy na bratov a išiel som do Damašku, že dovediem i tých, ktorí budú tam, sviazaných do Jeruzalema, aby boli potrestaní.

22:6b.ACT.022.006 A stalo sa mi, keď som išiel a blížil sa Damašku, tak okolo poludnia, že zrazu zablesklo z neba veliké svetlo vôkol mňa,

22:7b.ACT.022.007 a padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ?

22:8b.ACT.022.008 A ja som odpovedal: Kto si, Pane? A povedal mi: Ja som Ježiš Nazarejský, ktorého ty prenasleduješ.

22:9b.ACT.022.009 A tí, ktorí boli so mnou, svetlo síce videli, a naľakali sa, ale hlasu toho, ktorý hovoril so mnou, nepočuli.

22:10b.ACT.022.010 A povedal som: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň a idi do Damašku, a tam sa ti povie o všetkom, čo ti je nariadené robiť.

22:11b.ACT.022.011 A keďže som nevidel od slávy toho svetla, pojali ma za ruku tí, ktorí boli so mnou, a tak som prišiel do Damašku.

22:12b.ACT.022.012 A nejaký Ananiáš, človek, pobožný podľa zákona, ktorému dávajú dobré svedoctvo všetci Židia, ktorí tam bývajú,

22:13b.ACT.022.013 prišiel za mnou a zastanúc ku mne povedal mi: Bratu Saule, prezri! A ja som prezrel v tú istú hodinu a pozrel na neho.

22:14b.ACT.022.014 A on povedal: Bôh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal jeho vôľu a videl toho Spravedlivého a počul hlas z jeho úst,

22:15b.ACT.022.015 lebo mu budeš svedkom všetkým ľuďom toho, čo si videl a počul.

22:16b.ACT.022.016 A teraz čo budeš? Vstaň, daj sa pokrstiť a smy svoje hriechy, vzývajúc meno Pánovo.

22:17b.ACT.022.017 A stalo sa, keď som sa navrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, že som bol vo vytržení

22:18b.ACT.022.018 a videl som ho, keď mi hovoril: Ponáhľaj sa a vyjdi rýchle z Jeruzalema, lebo neprijmú tvojho svedoctva o mne.

22:19b.ACT.022.019 A ja som povedal: Pane, oni vedia, že ja som žalároval a bil po synagógach veriacich na teba.

22:20b.ACT.022.020 A vtedy, keď vylievali krv Štefana, tvojho svedka, i sám som tam stál a súhlasil som s jeho zabitím a strážil som rúcha tých, ktorí ho zabíjali.

22:21b.ACT.022.021 A na to mi povedal: Idi, lebo ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.

22:22b.ACT.022.022 A počúvali ho až po toto slovo a tu pozdvihli svoj hlas a vraveli: Zahlaď takého človeka so zeme! Lebo sa nepatrí, aby žil.

22:23b.ACT.022.023 A keď kričali a metali rúcha a hádzali prach do povetria,

22:24b.ACT.022.024 povelel tisícnik voviesť ho do tábora a kázal ho bičmi vyšetriť, aby zvedel, pre jakú príčinu tak kričali na neho.

22:25b.ACT.022.025 A keď ho vystreli, aby ho šľahali remeňmi, povedal Pavel tam stojacemu stotníkovi: Či smiete bičovať človeka Rimana, a to neodsúdeného?

22:26b.ACT.022.026 Keď to počul stotník, pristúpil tisícnikovi a oznámil mu to a povedal: Vidz, čo urobíš! Lebo ten človek je Riman.

22:27b.ACT.022.027 Vtedy pristúpil tisícnik a povedal mu: Povedz mi, či si ty Riman? A on riekol: Áno.

22:28b.ACT.022.028 A tisícnik odpovedal: Ja som si za veľkú sumu nadobudol toto občianstvo. A Pavel povedal: Ale ja som sa Riman i narodil.

22:29b.ACT.022.029 A tak hneď odstúpili od neho tí, ktorí ho mali vyšetrovať. Ale aj tisícnik sa bál dozvediac sa, že je Riman, a že ho bol dal poviazať.

22:30b.ACT.022.030 Potom na druhý deň chcúc zvedieť istotu, čo na neho Židia žalujú, rozviazal ho z pút a rozkázal, aby sa sišli najvyšší kňazi a celá ich vysoká rada, a dovedúc dolu Pavla postavil ho pred nich.

23

23:1b.ACT.023.001 Vtedy pozrel bystro Pavel na vysokú radu a povedal: Mužovia bratia, ja som celým svedomím dobrým obcoval pred Bohom až do tohoto dňa.

23:2b.ACT.023.002 Ale najvyšší kňaz Ananiáš rozkázal tým, ktorí stali pri ňom, aby ho bili po ústach.

23:3b.ACT.023.003 Vtedy mu povedal Pavel: Bude teba biť Bôh, obielená steno! A ty sedíš, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma velíš biť?

23:4b.ACT.023.004 A tí, ktorí tam stáli, povedali: Najvyššiemu kňazovi Božiemu zlorečíš?

23:5b.ACT.023.005 A Pavel riekol: Nevedel som, bratia, že je najvyšší kňaz, lebo je napísané: Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!

23:6b.ACT.023.006 A zvediac Pavel, že jedna čiastka ich je sadúceov a druhá farizeov, kričal vo vysokej rade: Mužovia bratia! Ja som farizeus, syn farizeov. Pre nádej pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja súdený!

23:7b.ACT.023.007 A keď to povedal, povstal rozbroj medzi farizei a medzi sadúcei, a rozdvojilo sa množstvo.

23:8b.ACT.023.008 Lebo sadúceovia hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, a farizeovia vyznávajú oboje.

23:9b.ACT.023.009 A povstal veliký krik, a vstali niektorí učení Písma čiastky farizeov a preli sa a vraveli: Nenachádzame ničoho zlého na tomto človekovi. A jestli s ním hovoril duch alebo anjel? Neborme sa s Bohom!

23:10b.ACT.023.010 A keď povstal veliký rozbroj, a pretože sa obával tisícnik, aby neroztrhali Pavla, dal vojsku povel, aby sišlo a vytrhlo ho spomedzi nich a odviedlo do tábora.

23:11b.ACT.023.011 A nasledujúcej noci zastal k nemu Pán a povedal: Neboj sa, Pavle, lebo jako si pevne o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.

23:12b.ACT.023.012 A keď bol deň, srotili sa niektorí Židia, a zakliali sa, že vraj nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ nezabijú Pavla.

23:13b.ACT.023.013 A bolo ich viac ako štyridsať, ktorí sa tak sprisahali.

23:14b.ACT.023.014 A prišli k najvyšším kňazom a starším a povedali: Veľmi sme sa zakliali, že neokúsime ničoho, dokiaľ nezabijeme Pavla.

23:15b.ACT.023.015 Tak teraz vy dajte vedieť tisícnikovi aj s vysokou radou, aby ho zajtra doviedol dolu k vám, ako čo by ste chceli dôkladnejšie zvedieť o ňom a o jeho veci; a my, prv ako sa priblíži, hotoví sme ho zabiť.

23:16b.ACT.023.016 Ale keď počul o úklade syn sestry Pavlovej, prišiel a vošiel do tábora a oznámil to Pavlovi.

23:17b.ACT.023.017 A Pavel si zavolal jedného zo stotníkov a povedal: Zaveď tohoto mládenca k tisícnikovi, lebo mu má niečo oznámiť.

23:18b.ACT.023.018 A tak ho pojal a zaviedol k tisícnikovi a povedal: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, žeby som zaviedol tohoto mládenca k tebe, že má niečo s tebou hovoriť.

23:19b.ACT.023.019 A tisícnik si ho pojal za ruku a odíduc s ním okreme vypytoval sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť?

23:20b.ACT.023.020 A on povedal: Židia sa sriekli, že ťa poprosia, žeby si zajtra doviedol Pavla dolu do vysokej rady, jako čo by sa chceli čosi dôkladnejšie vypytovať o ňom.

23:21b.ACT.023.021 Ale ty sa im nedaj nahovoriť, lebo mu úkladia z nich viac ako štyridsiati chlapi, ktorí sa zakliali, že nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A teraz sú hotoví a čakajú prisľúbenie od teba.

23:22b.ACT.023.022 Vtedy prepustil tisícnik mládenca a prikázal, aby nevravel nikomu, že mu to oznámil.

23:23b.ACT.023.023 Potom si zavolal ktorýchsi dvoch zo stotníkov a povedal: Prihotovte dvesto vojakov, aby išli až do Cezáree a sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov od tretej hodiny vnoci.

23:24b.ACT.023.024 A rozkázal priviesť i hovädá, aby vysadili Pavla a dopravili zdravého k vladárovi Felixovi.

23:25b.ACT.023.025 A napísal list takéhoto obsahu:

23:26b.ACT.023.026 Klaudius Lyziáš vzkazuje výbornému vladárovi Felixovi pozdravenie.

23:27b.ACT.023.027 Tohoto človeka boli zajali Židia a mali ho zabiť; ale som prišiel s vojskom a vytrhnul som ho z ich moci dozvediac sa, že je Riman.

23:28b.ACT.023.028 A chcúc dokonale zvedieť príčinu, pre ktorú na neho žalujú, zaviedol som ho dolu pred ich vysokú radu

23:29b.ACT.023.029 a našiel som, že žalujú na neho o jakési otázky svojho zákona, ale že nemá nijakej žaloby proti sebe, prečo by bol hoden smrti alebo pút.

23:30b.ACT.023.030 A keď mi potom bolo povedané o úklade, ktorý strojili Židia človekovi, hneď som ho poslal k tebe rozkážuc i žalobníkom, aby to, čo majú proti nemu, rozpovedali u teba. Maj sa dobre!

23:31b.ACT.023.031 A tak vojaci, jako im bolo nariadené, pojali Pavla a odviedli cez noc do Antipatridy

23:32b.ACT.023.032 a druhého dňa nechajúc jazdcov, aby odišli s ním, navrátili sa do tábora.

23:33b.ACT.023.033 A keď tamtí vošli do Cezáree a odovzdali vladárovi list, postavili pred neho i Pavla.

23:34b.ACT.023.034 A keď prečítal vladár písmo, opýtal sa ho, z ktorej je provincie, a keď sa dozvedel že z Cilície,

23:35b.ACT.023.035 povedal: Vypočujem ťa dôkladne, keď tu budú i tvoji žalobníci. A dal rozkaz, aby ho strážili v paláci Heródesovom.

24

24:1b.ACT.024.001 A po piatich dňoch sišiel ta dolu najvyšší kňaz Ananiáš so staršími aj s rečníkom, s akýmsi Tertullom, ktorí sa dostanovili k vladárovi so žalobou proti Pavlovi.

24:2b.ACT.024.002 A keď ho zavolali, začal Tertullus žalovať a vravel:

24:3b.ACT.024.003 Že sme skrze teba došli veľkého pokoja, a že tvojou prozreteľnosťou dejú sa v tomto národe znamenité nápravy, to všelijak a všade prijímame, výborný Felixe, s celou vďakou.

24:4b.ACT.024.004 Ale aby som ťa ďalej nezdržoval, prosím ťa, žeby si nás zkrátka vypočul v sebe vlastnej prívetivosti.

24:5b.ACT.024.005 Lebo najdúc tohoto človeka jako morovú nákazu a jako takého, ktorý robí vzbury medzi všetkými Židmi po celom svete a jako hlavného náčelníka známej sekty nazarejov,

24:6b.ACT.024.006 ktorý sa pokúsil aj o to, aby poškvrnil chrám, ktorého sme aj chytili a chceli súdiť podľa svojho zákona,

24:7b.ACT.024.007 len prišiel na to tisícnik Lyziáš s velikou silou a vytrhnul ho s našich rúk a odviedol

24:8b.ACT.024.008 poveliac jeho žalobníkom, aby išli k tebe, od ktorého budeš môcť, keď ho vyšetríš, i sám zvedieť o tom o všetkom, čo my na neho žalujeme.

24:9b.ACT.024.009 A dokladali k tomu aj Židia a hovorili, že je tak.

24:10b.ACT.024.010 Vtedy odpovedal Pavel, keď mu pokynul vladár, aby hovoril: Vediac, že si od mnoho rokov sudcom tomuto národu, tým smelšie bránim seba i svoju vec,

24:11b.ACT.024.011 pretože sa môžeš dovedieť, že nie je tomu viac ako dvanásť dní, čo som odišiel hore do Jeruzalema modliť sa.

24:12b.ACT.024.012 A nenašli ma ani v chráme s nikým hovoriť alebo robiť vzburu medzi zástupom ani v synagógach ani po meste

24:13b.ACT.024.013 ani ti nemôžu dokázať, čo na mňa teraz žalujú.

24:14b.ACT.024.014 Ale to ti vyznávam, že práve cestou, ktorú nazývajú sektou, svätoslúžim Bohu svojich otcov veriac všetkému, čo je napísané v zákone a v prorokoch,

24:15b.ACT.024.015 a mám nádej v Bohu, ktorú aj títo sami očakávajú, totiž že bude vzkriesenie z mŕtvych, spravedlivých i nespravedlivých.

24:16b.ACT.024.016 A v tom sa i sám snažím, aby som mal vždycky svedomie, prosté úrazu pred Bohom i pred ľuďmi.

24:17b.ACT.024.017 Ale po viac rokoch som prišiel, aby som doniesol svojmu národu almužny, milodary, a obeti,

24:18b.ACT.024.018 pri čom ma našli očisteného v chráme, nie so zástupom ani s nepokojom, niektorí Židia s Ázie,

24:19b.ACT.024.019 ktorí by mali byť tu pred tebou a žalovať, ak by mali niečo proti mne.

24:20b.ACT.024.020 Alebo aj títo sami nech povedia, či našli na mne nejakú neprávosť, keď som stál pred vysokou radou,

24:21b.ACT.024.021 krome toho jedného zavolania, čo som skríknul stojac medzi nimi, totiž že pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja dnes od vás súdený.

24:22b.ACT.024.022 Keď to počul Felix, odročil ich pravotu vediac lepšie o dotyčnej ceste a povedal: Keď prijde dolu tisícnik Lyziáš, potom posúdim vašu vec.

24:23b.ACT.024.023 A nariadil stotníkovi, aby strážil Pavla, a aby mal voľnosť, a aby nebránili nikomu z jeho priateľov posluhovať mu alebo chodiť za ním.

24:24b.ACT.024.024 Potom o niekoľko dní prišiel Felix s Druzillou, svojou ženou, ktorá bola Židovka, a poslal po Pavla a počul ho o viere v Krista Ježiša.

24:25b.ACT.024.025 A keď hovoril o spravedlivosti, zdržanlivosti a o budúcom súde, zľakol sa Felix a odpovedal: Nateraz idi, ale keď budem mať čas, zavolám ťa.

24:26b.ACT.024.026 No, zároveň sa i nadejal, že mu dá Pavel peniaze, aby ho prepustil, a preto i častejšie posielal po neho a shováral sa s ním.

24:27b.ACT.024.027 A po dokončení dvoch rokov dostal Felix nástupcu Porcia Festa. A Felix chcúc si získať u Židov priazeň nechal Pavla vo väzení.

25

25:1b.ACT.025.001 Keď tedy prišiel Festus do provincie, odišiel po troch dňoch z Cezáree hore do Jeruzalema.

25:2b.ACT.025.002 A prišli k nemu najvyšší kňazi a prední zo Židov so žalobou proti Pavlovi a prosili ho

25:3b.ACT.025.003 a žiadali si milosť proti nemu, žeby poslal po neho a dal ho doviesť do Jeruzalema strojac úklady, aby ho na ceste zabili.

25:4b.ACT.025.004 Ale Festus odpovedal, že Pavel má byť strážený v Cezárei, ale že sám jednako naskore odcestuje,

25:5b.ACT.025.005 a tak vraj tí, ktorí z vás môžu, nech odídu so mnou ta dolu, a jestli je na človekovi nejaká vina, nech žalujú na neho.

25:6b.ACT.025.006 A ztráviac medzi nimi nie viac ako osem alebo desať dní odišiel dolu do Cezáree a na druhý deň sadol na súdnu stolicu a rozkázal doviesť Pavla.

25:7b.ACT.025.007 A keď prišiel, obstúpili ho z Jeruzalema dolu prišlí Židia a snášali proti Pavlovi mnohé a ťažké žaloby, ktoré nemohli dokázať,

25:8b.ACT.025.008 keď sa bránil Pavel a hovoril: Ani proti zákonu Židov, ani proti chrámu ani proti cisárovi som sa ničím neprehrešil.

25:9b.ACT.025.009 Ale Festus chcúc si získať priazeň u Židov odpovedal Pavlovi a riekol: Či chceš ísť hore do Jeruzalema a byť tam súdený o to predo mnou?

25:10b.ACT.025.010 Ale Pavel odpovedal: Stojím pred súdnou stolicou cisárovou, tam, kde mám byť súdený. Židom som ničím neukrivdil, ako aj ty dobre vieš.

25:11b.ACT.025.011 Lebo ak krivdím a spáchal som niečo hodné smrti, nezdráham sa zomrieť; ale ak je nič, čo títo na mňa žalujú, nikto im ma nemôže darovať. Na cisára sa odvolávam!

25:12b.ACT.025.012 Vtedy Festus poshovárajúc sa s radou odpovedal: Na cisára si sa odvolal, pred cisára pojdeš.

25:13b.ACT.025.013 A keď pominulo niekoľko dní, prišli do Cezáree kráľ Agrippa i Bernika pozdraviť Festa.

25:14b.ACT.025.014 A jako tam trávili viacej dní, predniesol Festus kráľovi vec Pavlovu a povedal: Felix tu zanechal nejakého muža, väzňa,

25:15b.ACT.025.015 o ktorého, keď som bol v Jeruzaleme, prišli ku mne najvyšší kňazi a starší Židov a žiadali ho odsúdiť,

25:16b.ACT.025.016 ktorým som odpovedal, že Rimania nemajú obyčaje darovať niektorého človeka a vydať na záhubu, prv ako by obžalovaný bol mal žalobníkov zoči-voči a bol dostal príležitosť brániť sa proti obvineniu.

25:17b.ACT.025.017 A tak keď sa sem sišli, bez akéhokoľvek odkladu som sadol nasledujúci deň na súdnu stolicu a rozkázal som doviesť človeka,

25:18b.ACT.025.018 ktorého obstúpili žalobníci, ale ho nevinili nijakými takými zločinmi, o jakých som sa ja domnieval.

25:19b.ACT.025.019 Ale mali s ním akési škriepky o svoje vlastné náboženstvo a o jakéhosi zomrelého Ježiša, o ktorom istil Pavel, že žije.

25:20b.ACT.025.020 A ja súc v rozpakoch ohľadom sporu o také veci vravel som, či by chcel ísť do Jeruzalema a tam byť súdený o to.

25:21b.ACT.025.021 Ale keď sa Pavel odvolal aby bol strážený, až ako rozpozná jeho veličenstvo, rozkázal som, aby ho strážili, dokiaľ ho nepošlem k cisárovi.

25:22b.ACT.025.022 A Agrippa povedal Festovi: Chcel by som i sám počuť človeka. A on riekol: Zajtra ho počuješ.

25:23b.ACT.025.023 A tak na druhý deň, keď prišiel Agrippa i Bernika s veľkou okázalosťou, a vošli do posluchárne s tisícnikmi a vynikajúcimi mužmi mesta, rozkázal Festus, a doviedli Pavla.

25:24b.ACT.025.024 A Festus povedal: Kráľu Agrippa i všetci tu s nami prítomní mužovia, vidíte tohoto, o ktorého ma prosilo celé to množstvo Židov, ako v Jeruzaleme tak i tu, a kričali, že nesmie ďalej žiť.

25:25b.ACT.025.025 No, ja som pochopil, že neurobil ničoho, za čo by bol hoden smrti, a keď sa i tento sám odvolal na jeho veličenstvo, usúdil som poslať ho,

25:26b.ACT.025.026 o ktorom nemám čo istého napísať pánovi, preto som ho predviedol pred vás, a zvlášte pred teba, kráľu Agrippa, aby som po vyšetrení mal čo napísať.

25:27b.ACT.025.027 Lebo sa mi zdá byť nerozumným poslať väzňa a neudať i toho, jaká je proti nemu žaloba.

26

26:1b.ACT.026.001 A Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť za seba. Vtedy vystrel Pavel ruku a bránil sa:

26:2b.ACT.026.002 Za šťastného sa považujem, kráľu Agrippa, že sa mám dnes brániť pred tebou ohľadom všetkého, čo na mňa žalujú Židia,

26:3b.ACT.026.003 a zvlášte preto, že si ty znalcom všetkých obyčají a sporných otázok u Židov. Preto ťa prosím, žeby si ma trpezlive vypočul.

26:4b.ACT.026.004 Teda jaký bol môj život od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Židia,

26:5b.ACT.026.005 ktorí ma znajú od prvopočiatku, keby chceli dosvedčiť, že podľa najakurátnejšej sekty našeho náboženstva som žil ako farizeus.

26:6b.ACT.026.006 A tiež aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Bôh našim otcom, stojím pred súdom,

26:7b.ACT.026.007 ku ktorému zasľúbeniu nadeje sa dojsť našich dvanásť pokolení slúžiac v napätí dňom i nocou Bohu. Pre túto nádej žalujú na mňa Židia, kráľu Agrippa.

26:8b.ACT.026.008 Čo, vy súdite, že je to neuveriteľné, ak Bôh kriesi mŕtvych?

26:9b.ACT.026.009 Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazarejského mnoho na priekor,

26:10b.ACT.026.010 čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas

26:11b.ACT.026.011 a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som až i do vonkajších miest cudzích.

26:12b.ACT.026.012 V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov.

26:13b.ACT.026.013 A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou.

26:14b.ACT.026.014 A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

26:15b.ACT.026.015 A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

26:16b.ACT.026.016 Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem

26:17b.ACT.026.017 vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam,

26:18b.ACT.026.018 aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa.

26:19b.ACT.026.019 A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu;

26:20b.ACT.026.020 ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu jako aj celej zemi Judskej i pohanom som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia.

26:21b.ACT.026.021 Preto ma Židia sobrali v chráme a pokúšali sa o to, aby ma zabili.

26:22b.ACT.026.022 Ale dostanúc pomoc od Boha stojím až do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš,

26:23b.ACT.026.023 totiž že či je to možné, aby Kristus mohol trpieť a či prvý zo zmŕtvychvstania mŕtvych bude zvestovať izraelskému ľudu i pohanom svetlo.

26:24b.ACT.026.024 A keď sa týmto bránil, povedal Festus velikým hlasom: Blázniš, Pavle. Tá tvoja veľká učenosť ťa ženie do bláznovstva.

26:25b.ACT.026.025 Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Feste, ale hovorím slová pravdy a zdravého rozumu.

26:26b.ACT.026.026 Lebo veď kráľ vie o týchto veciach, ktorému i smelo hovorím, lebo som presvedčený, že nieto ničoho z toho, o čom by nevedel, lebo veď sa to nepodialo voľakde v kúte.

26:27b.ACT.026.027 Či veríš, kráľu Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.

26:28b.ACT.026.028 A Agrippa povedal Pavlovi: Bez mála by si ma nahovoril stať sa kresťanom.

26:29b.ACT.026.029 Ale Pavel riekol: Žiadal by som si od Boha, i bez mála i bez mnoha, aby si sa nie len ty, ale aby sa i všetci, ktorí ma dnes čujú stali takými, jako so i ja, krome týchto pút.

26:30b.ACT.026.030 A keď to povedal, povstal kráľ i vladár i Bernika aj tí, ktorí sedeli s nimi,

26:31b.ACT.026.031 a keď sa vzdialili, hovorili medzi sebou a vraveli: Tento človek nerobí ničoho, čo by bolo hodno smrti alebo pút.

26:32b.ACT.026.032 A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.

27

27:1b.ACT.027.001 A keď bolo usúdené, že sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva.

27:2b.ACT.027.002 A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky.

27:3b.ACT.027.003 A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho.

27:4b.ACT.027.004 A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretože sme mali vetry proti sebe.

27:5b.ACT.027.005 A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii.

27:6b.ACT.027.006 Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej.

27:7b.ACT.027.007 A keď sme sa už mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a že nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne.

27:8b.ACT.027.008 A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťažkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea.

27:9b.ACT.027.009 A keď bolo prešlo hodne času, a plavba už bola nebezpečná, pretože už bol pominul aj pôst, napomínal Pavel

27:10b.ACT.027.010 a hovoril im: Mužovia, vidím, že plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich životov.

27:11b.ACT.027.011 Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel.

27:12b.ACT.027.012 A pretože bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra.

27:13b.ACT.027.013 A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, že už držia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bližšie popri Kréte.

27:14b.ACT.027.014 Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon.

27:15b.ACT.027.015 A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás.

27:16b.ACT.027.016 A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln,

27:17b.ACT.027.017 ktorý keď vytiahli, používali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli.

27:18b.ACT.027.018 A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad

27:19b.ACT.027.019 a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode.

27:20b.ACT.027.020 A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a že stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, že by sme mohli byť zachránení.

27:21b.ACT.027.021 Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, mužovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu.

27:22b.ACT.027.022 A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o život, iba čo loď zahynie.

27:23b.ACT.027.023 Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim,

27:24b.ACT.027.024 a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou.

27:25b.ACT.027.025 Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené.

27:26b.ACT.027.026 Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov.

27:27b.ACT.027.027 A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, že sa k nim blíži jakási zem.

27:28b.ACT.027.028 A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah.

27:29b.ACT.027.029 A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň.

27:30b.ACT.027.030 A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, že s predu lode spustia kotvy,

27:31b.ACT.027.031 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôžete byť zachránení.

27:32b.ACT.027.032 Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora.

27:33b.ACT.027.033 A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho.

27:34b.ACT.027.034 Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie.

27:35b.ACT.027.035 A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť.

27:36b.ACT.027.036 A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni.

27:37b.ACT.027.037 A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť.

27:38b.ACT.027.038 A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zbožie do mora.

27:39b.ACT.027.039 A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, že, ak im bude možné, k nemu doženú loď.

27:40b.ACT.027.040 A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu.

27:41b.ACT.027.041 Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn.

27:42b.ACT.027.042 Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol.

27:43b.ACT.027.043 Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môžu plávať, skočili a vyšli prví na zem

27:44b.ACT.027.044 a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, že sa všetci šťastne zachránili na zem.

28

28:1b.ACT.028.001 A keď sme už boli zachránení, vtedy sme poznali, že sa ostrov volá Melita.

28:2b.ACT.028.002 A tamojší barbari nám preukázali neobyčajnú ľudomilnosť, lebo rozložili oheň a prijali nás všetkých pre dážď, ktorý bol vtedy, a pre zimu.

28:3b.ACT.028.003 A keď nasbieral Pavel hromadu raždia a priložil na oheň, vyšla vretenica z tepla a pripäla sa mu na ruku.

28:4b.ACT.028.004 A jako videli barbari zviera, že visí s jeho ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je istotne vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, nedala pomsta žiť.

28:5b.ACT.028.005 Ale on striasol zviera do ohňa, a nestalo sa mu nič zlého.

28:6b.ACT.028.006 Oni však očakávali, že opuchne alebo že padne razom mŕtvy. Ale keď zaveľa čakali a videli, že sa mu len nič zlého nedeje, zmenili svoju mienku a vraveli, že je boh.

28:7b.ACT.028.007 A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil.

28:8b.ACT.028.008 A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho.

28:9b.ACT.028.009 A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení,

28:10b.ACT.028.010 ktorí nás i mnohými cťami ctili, a keď sme sa mali odplaviť, nakládli, čo bolo treba na cestu.

28:11b.ACT.028.011 A po troch mesiacoch sme sa odplavili na alexandrínskej lodi, ktorá zimovala na ostrove a mala za odznak Dioskúrov.

28:12b.ACT.028.012 A keď sme sa doplavili do Syrakúz, pobudli sme tam tri dni,

28:13b.ACT.028.013 odkiaľ sme išli okolo a prišli sme do Regia, a keď o deň neskoršie vial poludniak, prišli sme na druhý deň do Potiól,

28:14b.ACT.028.014 kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, žeby sme zostali u nich sedem dní, a tak sme prišli do Ríma.

28:15b.ACT.028.015 A odtiaľ bratia, keď počuli o nás, prišli nám naproti až po Apiovo Forum, po námestie Apiovo, a ku Tres tabernä, ku Trom krčmám. A keď ich videl Pavel, poďakoval Bohu, rozveselil sa a nabral smelosti.

28:16b.ACT.028.016 A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho strážil.

28:17b.ACT.028.017 A stalo sa, že po troch dňoch si svolal Pavel popredných zo Židov, a keď sa sišli, hovoril im: Ja, mužovia bratia, hoci som neurobil ničoho na priekor izraelskému ľudu alebo proti otcovským obyčajam, vydaný som z Jeruzalema jako väzeň do rúk Rimanom,

28:18b.ACT.028.018 ktorí, keď ma vyšetrili, chceli ma prepustiť, pretože nie je na mne nijakej viny, pre ktorú by som bol hodný smrti.

28:19b.ACT.028.019 Ale keď Židia protirečili tomu, bol som prinútený odvolať sa na cisára, no, nie ako čo by som mal niečo žalovať na svoj národ.

28:20b.ACT.028.020 A tak pre tú príčinu som vás povolal, aby som vás videl a poshováral sa s vami. Lebo pre nádej Izraelovu som poviazaný touto reťazou.

28:21b.ACT.028.021 A oni mu povedali: My sme nedostali ani písma o tebe z Judska, ani neprišiel nikto z bratov, ktorý by nám bol zvestoval alebo hovoril niečo zlé o tebe.

28:22b.ACT.028.022 Ale uznávame za dobré počuť od teba, jako smýšľaš. Lebo o tejto sekte nám je známe, že sa jej všade protivia.

28:23b.ACT.028.023 A keď mu určili deň, prišli k nemu viacerí do jeho bytu. A on im vykladal vec a svedčil pevne o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi, jako zo zákona Mojžišovho, tak z prorokov, od rána až do večera.

28:24b.ACT.028.024 A jedni verili tomu, čo hovoril, druhí neverili.

28:25b.ACT.028.025 A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom,

28:26b.ACT.028.026 keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte!

28:27b.ACT.028.027 Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.

28:28b.ACT.028.028 Nech vám je teda známe, že je pohanom poslané toto spasenie Božie, a oni aj budú počúvať.

28:29b.ACT.028.029 A keď to povedal, odišli Židia veľmi sa medzi sebou dohadujúc.

28:30b.ACT.028.030 A Pavel zostal celé dva roky v byte, ktorý si sám najal, a prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu,

28:31b.ACT.028.031 a kázal kráľovstvo Božie a učil o Pánu Ježišu Kristovi úplne smele a bez prekážky.