Mark (Slovak)

1

1:1b.MAR.001.001 Počiatok evanjelia Ježiša Krista, Syna Božieho, bol,

1:2b.MAR.001.002 ako je napísané v prorokoch: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou.

1:3b.MAR.001.003 Hlas volajúceho na púšti: Prihotovte cestu Pánovu, čiňte priame jeho chodníky!

1:4b.MAR.001.004 Ján vystúpil krstiac na púšti a kážuc krst pokánia na odpustenie hriechov.

1:5b.MAR.001.005 A vychádzala k nemu celá krajina Judská i Jeruzalemänia, a všetci boli krstení od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy.

1:6b.MAR.001.006 A Ján bol odiaty veľblúďou srsťou a okolo svojich bedier mal kožený opasok a jedol kobylky a poľný med.

1:7b.MAR.001.007 A kázal a hovoril: Ide za mnou silnejší odo mňa, ktorému nie som hoden zohnúť sa rozviazať remienok na jeho obuvi.

1:8b.MAR.001.008 Ja som vás pokrstil vodou, ale on vás bude krstiť Svätým Duchom.

1:9b.MAR.001.009 A stalo sa v tých dňoch, že prišiel Ježiš z Galilejského Nazareta a bol pokrstený od Jána v Jordáne.

1:10b.MAR.001.010 A hneď, keď vychádzal z vody, videl nebesia roztrhávané a Ducha, jako čo by holubicu, sostupujúceho na seba,

1:11b.MAR.001.011 a hlas zavznel z nebies: Ty si ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.

1:12b.MAR.001.012 A hneď ho pudil Duch na púšť.

1:13b.MAR.001.013 A bol tam na púšti štyridsať dní súc pokúšaný od satana, a bol so zvieratami, a anjelia mu posluhovali.

1:14b.MAR.001.014 A potom, keď bol Ján vydaný, prišiel Ježiš do Galilee kážuc evanjelium kráľovstva Božieho

1:15b.MAR.001.015 a hovoril: Naplnil sa čas, a priblížilo sa kráľovstvo Božie. Čiňte pokánie a verte evanjelium!

1:16b.MAR.001.016 A chodiac popri Galilejskom mori videl Šimona a Andreja, jeho brata, púšťať sieť do mora, lebo boli rybári.

1:17b.MAR.001.017 A Ježiš im povedal: Poďte za mnou, a učiním vás rybármi ľudí.

1:18b.MAR.001.018 A hneď opustili svoje siete a išli za ním.

1:19b.MAR.001.019 A keď pošiel odtiaľ kúsok ďalej, videl Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, jeho brata, aj ich tiež na lodi, naprávať siete.

1:20b.MAR.001.020 A hneď ich povolal. A oni opustiac svojho otca Zebedea na lodi s nájomníkmi odišli za ním.

1:21b.MAR.001.021 A vošli do Kafarnauma. A hneď v sobotu vošiel do synagógy a učil.

1:22b.MAR.001.022 A žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako taký, ktorý má právo a moc, a nie ako zákonníci.

1:23b.MAR.001.023 A hneď bol v ich synagóge človek v moci nečistého ducha, ktorý skríkol

1:24b.MAR.001.024 a hovoril: Ó, čo máme s tebou, Ježišu Nazarénsky? Prišiel si nás zatratiť! Znám ťa, kto si, ten Svätý Boží!

1:25b.MAR.001.025 A Ježiš mu pohrozil a povedal: Umĺkni a vyjdi z neho!

1:26b.MAR.001.026 Vtedy polomcoval ním nečistý duch a skríknuc velikým hlasom vyšiel z neho.

1:27b.MAR.001.027 A všetci sa zdesili, takže sa medzi sebou dopytovali a hovorili: Čo je toto?! Jaké je toto nové učenie?! Lebo v moci rozkazuje i nečistým duchom, a poslúchajú ho!

1:28b.MAR.001.028 A jeho povesť sa hneď rozniesla po celom okolí Galilee.

1:29b.MAR.001.029 A hneď, keď vyšli zo synagógy, prišli do domu Šimonovho a Andrejovho s Jakobom a Jánom.

1:30b.MAR.001.030 A Šimonova svokra ležala v horúčke, a hneď mu povedali o nej.

1:31b.MAR.001.031 A pristúpiac pozdvihol ju chopiac ju za ruku, a hneď ju opustila horúčka, a posluhovala im.

1:32b.MAR.001.032 A keď už bol večer, keď bolo zapadlo slnce, nosili a vodili k nemu všetkých nemocných i posadlých démonami,

1:33b.MAR.001.033 a celé mesto bolo shromaždené pri dveriach,

1:34b.MAR.001.034 a uzdravil mnohých nemocných, strápených rozličnými neduhy, aj mnoho démonov vyhnal, a nedal démonom hovoriť, lebo ho znali.

1:35b.MAR.001.035 A ráno veľmi skoro, ešte za noci, vstal, vyšiel a odišiel na pusté miesto a tam sa modlil.

1:36b.MAR.001.036 A ponáhľajúc sa sledovali ho Šimon aj tí, ktorí boli s ním.

1:37b.MAR.001.037 A keď ho našli, povedali mu: Všetci ťa hľadajú.

1:38b.MAR.001.038 A povedal im: Poďme inde, do súsedných mestečiek, aby som i tam kázal, lebo na to som vyšiel.

1:39b.MAR.001.039 A kázal v ich synagógach po celej Galilei a vyháňal démonov.

1:40b.MAR.001.040 A prišiel k nemu malomocný a prosil ho, kľakol pred ním a povedal mu: Len keby si chcel, môžeš ma očistiť.

1:41b.MAR.001.041 A Ježiš, ľútosťou hnutý, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: Chcem, buď čistý!

1:42b.MAR.001.042 A keď to povedal, hneď odišlo od neho malomocenstvo, a bol očistený.

1:43b.MAR.001.043 A prísnosťou sa obrátiac na neho hneď ho poslal preč

1:44b.MAR.001.044 a riekol mu: Hľaď, aby si nikomu nepovedal ničoho! Ale iď, ukáž sa kňazovi a obetuj za svoje očistenie to, čo nariadil Mojžiš, im na svedoctvo.

1:45b.MAR.001.045 Ale on vyjdúc začal rozhlasovať mnoho a rozchyrovať vec, takže už viacej nemohol vojsť verejne do mesta, ale bol vonku na pustých miestach. A prichádzali k nemu odovšadiaľ.

2

2:1b.MAR.002.001 Potom po niekoľkých dňoch zase vošiel do Kafarnauma, a počulo sa, že je v dome.

2:2b.MAR.002.002 A hneď sa sišli mnohí, takže sa už nemohli pomestiť ani ku dveriam. A hovoril im slovo Božie.

2:3b.MAR.002.003 A prišli k nemu nesúci porazeného, ktorého štyria niesli.

2:4b.MAR.002.004 A keď sa pre zástup nemohli priblížiť k nemu, odkryli strechu, tam, kde bol, a prelúpiac sa spustili ložu, na ktorej ležal porazený.

2:5b.MAR.002.005 A keď videl Ježiš ich vieru, povedal porazenému: Synu, odpustené sú ti tvoje hriechy!

2:6b.MAR.002.006 Lež sedeli tam niektorí zo zákonníkov a rozmýšľali vo svojich srdciach:

2:7b.MAR.002.007 Čo tento tak hovorí? Rúha sa. Kto môže odpúšťať hriechy krome jedného Boha?

2:8b.MAR.002.008 A hneď poznal Ježiš svojím duchom, že takto rozmýšľajú v sebe, a povedal im: Čo to rozmýšľate vo svojich srdciach?

2:9b.MAR.002.009 Čože je ľahšie, povedať porazenému: Odpustené sú ti hriechy, a či povedať: Vstaň a vezmi svoju ložu a choď!?

2:10b.MAR.002.010 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má právo a moc odpúšťať hriechy na zemi - rečie porazenému:

2:11b.MAR.002.011 Tebe hovorím: Vstaň, vezmi svoju ložu a idi do svojho domu!

2:12b.MAR.002.012 A hneď vstal, sobral svoju ložu a vyšiel pred všetkými, takže všetci žasli a oslavovali Boha a hovorili: Nikdy sme niečoho takého nevideli!

2:13b.MAR.002.013 A zase vyšiel k moru, a celý zástup prichádzal k nemu, a učil ich.

2:14b.MAR.002.014 A idúc pomimo videl Léviho, syna Alfeovho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A on vstal a išiel za ním.

2:15b.MAR.002.015 A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že aj mnohí publikáni a hriešnici stolovali s Ježišom i s jeho učeníkmi, lebo ich bolo mnoho, a išli za ním.

2:16b.MAR.002.016 A zákonníci a farizeovia vidiac ho jesť s publikánmi a hriešnikmi hovorili jeho učeníkom: Čo je to, že s publikánmi a hriešnikmi jie a pije?

2:17b.MAR.002.017 A keď to počul Ježiš, povedal im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Neprišiel som povolať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu.

2:18b.MAR.002.018 A učeníci Jánovi aj učeníci farizeov sa postili. A prišli a povedali mu: Prečo sa postia učeníci Jánovi aj učeníci farizeov, a tvoji učeníci sa nepostia?

2:19b.MAR.002.019 A Ježiš im povedal: Či sa môžu svadobníci postiť, kým je s nimi ženích? Dokiaľ majú so sebou ženícha, nemôžu sa postiť.

2:20b.MAR.002.020 Ale prijdú dni, keď bude vzatý od nich ženích, a vtedy sa budú postiť, v ten deň.

2:21b.MAR.002.021 A veď nikto neprišíva záplaty surového súkna na staré rúcho, lebo ináče ten jeho nový výplnok odtrhne kus z toho starého, a povstane ešte väčšia diera.

2:22b.MAR.002.022 A tiež nikto nevlieva nového vína do starých kožíc, lebo ináče nové víno roztrhne kožice, víno sa vyleje, a kožice sa zahubia; ale nové víno sa má lievať do nových kožíc.

2:23b.MAR.002.023 A stalo sa, že išiel raz v sobotu pomimo cez siatiny, a jeho učeníci začali konať cestu trhajúc klasy.

2:24b.MAR.002.024 A farizeovia mu povedali: Vidz, čo robia v sobotu, čo sa nesmie.

2:25b.MAR.002.025 A povedal im: Či ste nikdy nečítali, čo urobil Dávid, keď bol v núdzi a bol hladný, on sám i tí, ktorí boli s ním?

2:26b.MAR.002.026 Ako vošiel do domu Božieho za Abiatára, najvyššieho kňaza, a jedol chleby predloženia, ktoré nesmie nikto jesť iba kňazi, a dal i tým, ktorí boli s ním?

2:27b.MAR.002.027 A povedal im: Sobota je učinená pre človeka a nie človek pre sobotu,

2:28b.MAR.002.028 takže Syn človeka je pánom i soboty.

3

3:1b.MAR.003.001 A zase vošiel do synagógy. A bol tam človek, ktorý mal uschlú ruku.

3:2b.MAR.003.002 A striehli ho, či ho uzdraví v sobotu, aby ho obžalovali.

3:3b.MAR.003.003 A povedal človekovi, ktorý mal uschlú ruku: Vstaň do prostredku!

3:4b.MAR.003.004 A povedal im: Či sa smie v sobotu dobre robiť a či zle robiť - život zachrániť a či zabiť? A oni mlčali.

3:5b.MAR.003.005 A obzrúc sa po nich dookola s hnevom, súčasne zarmútený nad tvrdosťou ich srdca, povedal človekovi: Vystri svoju ruku! A vystrel, a jeho ruka bola zase zdravá jako tá druhá.

3:6b.MAR.003.006 A farizeovia vyšli hneď a radili sa s heródiánmi proti nemu, jako by ho zahubili.

3:7b.MAR.003.007 A Ježiš odišiel so svojimi učeníkmi k moru. A išlo za ním veliké množstvo ľudu od Galilee i z Judska,

3:8b.MAR.003.008 z Jeruzalema, z Idumee, zo Zajordánia, i tí z okolia Týru a Sidona, veliké množstvo, keď počuli, jaké mnohé divné veci činil, prišli k nemu.

3:9b.MAR.003.009 A povedal svojim učeníkom, aby mu bola loďka napohotove pre zástup, aby ho netlačili;

3:10b.MAR.003.010 lebo mnohých uzdravil, takže sa len tak všetci na neho valili, aby sa ho dotkli, ktorí mali nejaké choroby.

3:11b.MAR.003.011 Aj nečistí duchovia, keď ho videli, padali pred ním, kričali a hovorili: Ty si ten Syn Boží!

3:12b.MAR.003.012 A veľmi im prikazoval, aby ho nevyjavovali.

3:13b.MAR.003.013 A vyšiel na vrch a povolal si k sebe tých, ktorých sám chcel, a odišli za ním.

3:14b.MAR.003.014 A ustanovil dvanástich, aby boli s ním, aby ich posielal kázať,

3:15b.MAR.003.015 a aby mali moc uzdravovať neduhy a vyháňať démonov.

3:16b.MAR.003.016 A tedy ustanovil dvanástich, Šimona, ktorému pridal meno Peter,

3:17b.MAR.003.017 a Jakoba, syna Zebedeovho, a Jána, brata Jakobovho, a pridal im meno: Boanerges, čo je: Synovia hromu;

3:18b.MAR.003.018 a Andreja a Filipa a Bartolomea a Matúša a Tomáša a Jakoba Alfeovho a Taddea a Šimona Kananitského

3:19b.MAR.003.019 a Judáša Iškariotského, ktorý ho aj zradil.

3:20b.MAR.003.020 A opät sa sišiel zástup, takže nemohli ani chleba pojesť.

3:21b.MAR.003.021 A keď počuli o tom jeho príbuzní, išli, aby ho chytili, lebo vraveli, že pošiel z rozumu.

3:22b.MAR.003.022 A zákonníci, ktorí boli prišli dolu od Jeruzalema, hovorili, že má Belzebúba a že kniežaťom nad démonami vyháňa démonov.

3:23b.MAR.003.023 A privolajúc si ich hovoril im v podobenstvách: Ako môže satan vyháňať satana?

3:24b.MAR.003.024 A jestli sa kráľovstvo rozdvojí samo proti sebe, to kráľovstvo nemôže obstáť.

3:25b.MAR.003.025 A rozdvojí-li sa dom sám proti sebe, nebude môcť obstáť ten dom.

3:26b.MAR.003.026 A jestli satan povstal sám proti sebe a rozdvojil sa, nemôže obstáť, ale mu je koniec.

3:27b.MAR.003.027 Nikto nemôže rozchvátať náradie silného vojdúc do jeho domu, ak by prv nepoviazal toho silného, a len potom zlúpi jeho dom.

3:28b.MAR.003.028 Ameň vám hovorím, že všetky hriechy budú odpustené ľudským synom i všetky rúhania, ktorýmikoľvek by sa rúhali;

3:29b.MAR.003.029 ale ten, kto by sa rúhal Svätému Duchu, nemá odpustenia na veky, ale je vinný večného súdu.

3:30b.MAR.003.030 Lebo hovorili: Má nečistého ducha.

3:31b.MAR.003.031 A tedy prišli jeho matka i jeho bratia a stojac vonku poslali k nemu a volali ho.

3:32b.MAR.003.032 A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú.

3:33b.MAR.003.033 A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia?

3:34b.MAR.003.034 A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia!

3:35b.MAR.003.035 Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou.

4

4:1b.MAR.004.001 A zase započal učiť pri mori. A shromaždil sa k nemu veliký zástup, takže vošiel do lode a sedel na mori, a všetok zástup bol pri mori na zemi.

4:2b.MAR.004.002 A učil ich mnohému v podobenstvách a hovoril im vo svojom učení:

4:3b.MAR.004.003 Počujte! Hľa, vyšiel rozsievač, aby rozsieval.

4:4b.MAR.004.004 A stalo sa v tom, ako rozsieval, že jedno padlo vedľa cesty. A prileteli nebeskí vtáci a sozobali ho.

4:5b.MAR.004.005 A iné padlo na skalnaté miesto, kde nemalo mnoho zeme, a hneď vzišlo, lebo nemalo hlbokosti zeme.

4:6b.MAR.004.006 Ale keď vyšlo slnce, vyhorelo a preto, že nemalo koreňa, vyschlo.

4:7b.MAR.004.007 A zase iné padlo do tŕnia, a vzišlo tŕnie a udusilo ho, a nedalo užitku.

4:8b.MAR.004.008 A opät iné padlo do dobrej zeme a vydalo užitok vzchádzajúc a rastúc, a donieslo niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.

4:9b.MAR.004.009 A hovoril im: Kto má uši nato, aby počul, nech počuje!

4:10b.MAR.004.010 A keď bol sám, opýtali sa ho tí, ktorí boli okolo neho, s tými dvanástimi, na tie podobenstvá.

4:11b.MAR.004.011 A povedal im: Vám je dané poznať tajomstvo kráľovstva Božieho; ale tamtým vonku deje sa všetko v podobenstvách,

4:12b.MAR.004.012 aby hľadiac hľadeli, ale nevideli, a čujúc počuli, ale nerozumeli, aby sa asnáď neobrátili, a odpustily by sa im hriechy.

4:13b.MAR.004.013 A rečie im: Či nerozumiete tomu podobenstvu? A jakože potom porozumiete všetkým podobenstvám?

4:14b.MAR.004.014 Rozsievač seje slovo.

4:15b.MAR.004.015 A toto sú tí vedľa cesty, kde sa seje slovo, ktorí, keď počujú, hneď ide satan a vyníma slovo, vsiate v ich srdciach.

4:16b.MAR.004.016 A podobne sú tí, ktorí sa sejú na skalnatých miestach, ktorí, keď počujú slovo, hneď ho s radosťou berú,

4:17b.MAR.004.017 lež nemajú v sebe koreňa, ale sú dočasní; a potom, keď nastane súženie alebo prenasledovanie pre slovo, hneď sa horšia.

4:18b.MAR.004.018 A sú iní, ktorí sa sejú do tŕnia; to sú takí, ktorí počuli slovo,

4:19b.MAR.004.019 ale starosti tohoto sveta a zvod bohatstva a iné žiadosti, vchádzajúce do srdca, udusujú slovo, a býva bez užitku.

4:20b.MAR.004.020 A zase tamtí, ktorí sťa na dobrej zemi sú posiati, sú takí, ktorí počúvajú slovo a prijímajú ho a donášajú užitok: niektoré tridsať, niektoré šesťdesiat a niektoré sto.

4:21b.MAR.004.021 A vravel im: Či azda ide svieca nato, aby ju postavili pod nádobu alebo pod posteľ a či nie nato, aby ju postavili na svietnik?

4:22b.MAR.004.022 Lebo nič nie je tak skryté, čo by nemalo byť zjavené, ani nebolo ukryté, ale tiež iba nato, aby vyšlo na javo.

4:23b.MAR.004.023 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!

4:24b.MAR.004.024 A vravel im: Vidzte, čo čujete! Jakou mierou meriate, takou vám bude odmerané a pridané bude vám počúvajúcim.

4:25b.MAR.004.025 Lebo kto má, tomu bude dané, a kto nemá, od toho sa vezme i to, čo nemá.

4:26b.MAR.004.026 A vravel: S kráľovstvom Božím je to tak, ako keby človek hodil semä na zem

4:27b.MAR.004.027 a spával by a vstával vodne i vnoci, a semä by vzchádzalo a rástlo, že sám nevie ako;

4:28b.MAR.004.028 lebo zem donáša úrodu sama od seba, najprv bylinu, potom klas a potom plné ovocie v klase.

4:29b.MAR.004.029 A keď dozreje plod, hneď pošle srp, lebo sa dostanovila žatva.

4:30b.MAR.004.030 A vravel: Čomu máme pripodobniť kráľovstvo Božie? Alebo jakým podobenstvom ho máme zobraziť?

4:31b.MAR.004.031 Je ako horčičné zrno, ktoré, keď sa poseje na zem, je menšie od všetkých semien, ktoré sú na zemi;

4:32b.MAR.004.032 ale keď sa zaseje, vzchádza a býva väčšie od všetkých zelín a ženie veliké letorasty, takže pod jeho tôňou môžu si nebeskí vtáci robiť hniezda.

4:33b.MAR.004.033 A mnohými takými podobenstvami im hovoril slovo, tak ako mohli počuť.

4:34b.MAR.004.034 No, bez podobenstva im nehovoril, ale osobitne vykladal svojim učeníkom všetko.

4:35b.MAR.004.035 A riekol im toho dňa, keď už bol večer: Prejdime na druhú stranu!

4:36b.MAR.004.036 A zanechajúc zástup vzali ho so sebou tak, ako bol na lodi. A boly s ním aj iné lode.

4:37b.MAR.004.037 Vtedy povstala veliká búrka od vetra, a vlny sa tak valily do lode, že sa až naplňovala.

4:38b.MAR.004.038 A on bol v zálodí a spal na poduške. A zobudili ho a povedali mu: Učiteľu, či nedbáš, že hynieme?

4:39b.MAR.004.039 A prebudiac sa pokarhal vietor a povedal moru: Mlč, umĺkni! A prestal vietor, a nastalo veľké ticho.

4:40b.MAR.004.040 A povedal im: Čo ste takí bojazliví? Či ešte nemáte viery?

4:41b.MAR.004.041 A veľmi sa báli a hovorili jeden druhému: Ktože je tento, že ho i vietor i more poslúchajú?!

5

5:1b.MAR.005.001 A prišli na druhú stranu mora do kraja Gadarénov.

5:2b.MAR.005.002 A jako vyšiel z lode, hneď sa s ním stretol človek z hrobov, v nečistom duchu,

5:3b.MAR.005.003 ktorý to človek mal svoje obydlie v hroboch, a už ho ani reťazami nemohol nikto viacej poviazať,

5:4b.MAR.005.004 pretože bol často poviazaný putami na nohách a reťazami a roztrhal reťazi a putá polámal, a nikto ho nevládal skrotiť.

5:5b.MAR.005.005 A vždycky, vodne i vnoci, bol na tamojších vrchoch a v hroboch a kričal a bil sa kameňmi.

5:6b.MAR.005.006 A keď uvidel Ježiša zďaleka, bežal a poklonil sa mu

5:7b.MAR.005.007 a skríknuc velikým hlasom povedal: Čo mám s tebou, Ježišu, Synu Najvyššieho Boha! Zaväzujem ťa prísahou na Boha, aby si ma netrápil!

5:8b.MAR.005.008 Lebo mu hovoril: Vyjdi z človeka, nečistý duchu!

5:9b.MAR.005.009 A pýtal sa ho: Jako ti je meno? A povedal mu: Legion mi je meno, lebo nás je mnoho.

5:10b.MAR.005.010 A veľmi ho prosil, žeby ich neposielal preč z toho kraja.

5:11b.MAR.005.011 A bolo tam na svahu vrchu veliké stádo svíň, pasúce sa.

5:12b.MAR.005.012 A prosili ho všetci tí démoni a hovorili: Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich.

5:13b.MAR.005.013 A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa srútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopily sa v mori.

5:14b.MAR.005.014 A tí, ktorí ich pásli, utiekli a oznámili to v meste i v domoch v poli. A vyšli vidieť, čo sa to stalo.

5:15b.MAR.005.015 A prišli k Ježišovi a videli posadlého, že sedí a je odiaty a má zdravý rozum, ten ktorý to bol mal ten legion, a báli sa.

5:16b.MAR.005.016 A tí, ktorí to videli, rozprávali im, ako sa to stalo tomu posadlému, aj o tých sviniach.

5:17b.MAR.005.017 A začali ho prosiť, žeby odišiel z ich kraja.

5:18b.MAR.005.018 A keď vchádzal do lode, prosil ho ten predtým posadlý, žeby bol s ním.

5:19b.MAR.005.019 No, Ježiš ho nenechal, ale mu povedal: Idi do svojho domu ku svojim a zvestuj im, aké veľké veci ti učinil Pán a že sa zmiloval nad tebou.

5:20b.MAR.005.020 A odišiel a začal hlásať v Desaťmestí, jaké veľké veci mu učinil Ježiš; a všetci sa divili.

5:21b.MAR.005.021 A keď sa preplavil Ježiš na lodi zase na druhú stranu, sišiel sa k nemu veliký zástup, a bol pri mori.

5:22b.MAR.005.022 A hľa, prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairus, a keď ho videl, padol k jeho nohám

5:23b.MAR.005.023 a veľmi ho prosil a hovoril: Moja dcéruška skonáva: prosím, žeby si prišiel a vzložil na ňu ruky, že by bola uzdravená a žila.

5:24b.MAR.005.024 A odišiel s ním. A išiel za ním veliký zástup, a tlačili ho zo všetkých strán.

5:25b.MAR.005.025 Vtedy nejaká žena, ktorá bola v nemoci toku krvi dvanásť rokov

5:26b.MAR.005.026 a mnoho vytrpela od mnohých lekárov a potrovila všetko svoje imanie, a nič jej to nebolo pomohlo, lež ešte bola prišla do horšieho;

5:27b.MAR.005.027 tá, keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa jeho rúcha,

5:28b.MAR.005.028 lebo si bola povedala: Ak sa len jeho rúcha dotknem, budem uzdravená.

5:29b.MAR.005.029 A hneď vyschol prameň jej krvi, a pocítila na tele, že je uzdravená od svojej choroby.

5:30b.MAR.005.030 A Ježiš hneď poznal v sebe, že vyšla z neho moc, a obrátiac sa v zástupe vravel: Kto sa dotknul mojeho rúcha?

5:31b.MAR.005.031 A jeho učeníci mu vraveli: Vidíš, že ťa zástup tlačí zo všetkých strán, a hovoríš: Kto sa ma dotknul?

5:32b.MAR.005.032 Ale on sa ohliadal dookola, aby videl tú, ktorá to urobila.

5:33b.MAR.005.033 A žena bojac a trasúc sa, lebo vedela, čo sa pri nej stalo, prišla a padla pred ním a povedala mu celú pravdu.

5:34b.MAR.005.034 A on jej povedal: Dcéro, tvoja viera ťa uzdravila. Iď v pokoji a buď zdravá a prostá svojej choroby.

5:35b.MAR.005.035 A kým on ešte hovoril, tu prišli od predstaveného synagógy a vraveli: Tvoja dcéra už zomrela, načo ešte unúvaš Učiteľa?

5:36b.MAR.005.036 Ale Ježiš počujúc slovo, ktoré hovorili, hneď povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver!

5:37b.MAR.005.037 A nedal nikomu ísť za sebou, iba Petrovi, Jakobovi a Jánovi, Jakobovmu bratovi.

5:38b.MAR.005.038 A prišli do domu predstaveného synagógy, a videl tam nepokojný ruch, plačúcich a kvíliacich veľmi,

5:39b.MAR.005.039 a vojdúc povedal im: Čo robíte krik a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.

5:40b.MAR.005.040 A vysmievali ho. No, on vyženúc všetkých pojal otca dieťaťa i matku i tých, ktorí boli s ním, a vošiel ta, kde ležalo dieťa.

5:41b.MAR.005.041 A uchopiac ruku dieťaťa povedal mu: Talitha kúmi! čo je preložené toľko jako: Dievčatko, tebe hovorím, vstaň!

5:42b.MAR.005.042 A dievčatko hneď vstalo a chodilo, lebo malo dvanásť rokov. A žasli prenáramne.

5:43b.MAR.005.043 A veľmi im prikázal, aby sa toho nikto nedozvedel. A povedal, aby jej dali jesť.

6

6:1b.MAR.006.001 Potom vyšiel odtiaľ a prišiel do svojej otčiny, a jeho učeníci išli za ním.

6:2b.MAR.006.002 A keď bola sobota, začal učiť v synagóge. A mnohí, keď ho počuli, žasli a hovorili: Odkiaľ to tento má? A jaká je to múdrosť, ktorá mu je daná, že aj také divy sa dejú skrze jeho ruky?

6:3b.MAR.006.003 Či nie je toto ten tesár, syn Máriin, a brat Jakobov, Jozesov, Júdov a Šimonov? A či nie sú aj jeho sestry tu u nás? A pohoršovali sa na ňom.

6:4b.MAR.006.004 A Ježiš im povedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine, medzi príbuznými a vo svojom dome.

6:5b.MAR.006.005 A nemohol tam učiniť nijaký div, krome čo na niekoľkých chorých vzložil ruky a uzdravil ich.

6:6b.MAR.006.006 A podivil sa ich nevere. A chodil vôkol po mestečkách a učil.

6:7b.MAR.006.007 A povolal si k sebe tých dvanástich a začal ich posielať po dvoch a dával im moc nad nečistými duchami

6:8b.MAR.006.008 a prikázal im, aby nebrali ničoho na cestu krome samej palice, ani kapsy ani chleba ani peňazí do opasku,

6:9b.MAR.006.009 ale aby mali sandále podviazané a aby neobliekali dvoje sukieň.

6:10b.MAR.006.010 A hovoril im: Kdekoľvek vojdete do domu, tam ostaňte, dokiaľ vôbec odtiaľ nevyjdete.

6:11b.MAR.006.011 A ktoríkoľvek by vás neprijali ani vás nechceli počuť, idúc odtiaľ vytraste i ten prach zpod svojich nôh im na svedoctvo. Ameň vám hovorím, že znesiteľnejšie bude Sodomänom a Gomoranom v súdny deň ako tomu mestu.

6:12b.MAR.006.012 Vtedy vyšli a kázali, aby činili pokánie.

6:13b.MAR.006.013 A vyháňali mnoho démonov a mazali mnohých chorých olejom a uzdravovali.

6:14b.MAR.006.014 A počul o tom kráľ Heródes (lebo jeho meno sa bolo stalo všeobecne známym) a hovoril: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobia v ňom tie divotvorné moci.

6:15b.MAR.006.015 Jedni totiž hovorili, že je Eliáš, a iní hovorili, že je prorok alebo jako jeden z prorokov.

6:16b.MAR.006.016 Ale keď to počul Heródes, povedal: To je Ján, ktorého som ja sťal; on vstal z mŕtvych.

6:17b.MAR.006.017 Lebo ten istý Heródes poslal svojich sluhov a chopil Jána a poviazal ho v žalári pre Heródiadu, ženu Filipa, svojho brata, pretože si ju bol vzal za ženu.

6:18b.MAR.006.018 Lebo Ján hovoril Heródesovi: Nepatrí sa ti mať ženu svojho brata.

6:19b.MAR.006.019 Lež Heródiada mala zlé oko na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla,

6:20b.MAR.006.020 lebo Heródes sa bál Jána vediac, že je muž spravedlivý a svätý, a chránil ho. A počujúc ho všeličo i činil, a rád ho počúval.

6:21b.MAR.006.021 Ale keď prišiel príhodný deň, keď na deň svojho narodenia robil Heródes svojim veľmožom, generálom a popredným Galilee hostinu,

6:22b.MAR.006.022 a keď ta vošla dcéra tej istej Heródiady a tancovala, zaľúbila sa Heródesovi aj spoluhodovníkom; a kráľ povedal dievčaťu: Pýtaj odo mňa, čo len chceš, a dám ti.

6:23b.MAR.006.023 A prisahal jej: Čo len budeš žiadať odo mňa, dám ti, a čo by bolo až do polovice môjho kráľovstva.

6:24b.MAR.006.024 A ona vyšla a povedala svojej materi: Čo si mám pýtať? A ona riekla: Hlavu Jána Krstiteľa.

6:25b.MAR.006.025 Vtedy hneď vošla so spechom ku kráľovi, pýtala si a riekla: Chcem, aby si mi naskutku dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.

6:26b.MAR.006.026 A kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a pre spoluhodovníkov nechcel ju odbyť.

6:27b.MAR.006.027 Preto kráľ hneď poslal kata a rozkázal doniesť hlavu Jánovu.

6:28b.MAR.006.028 A on odišiel, sťal ho v žalári a doniesol jeho hlavu na mise a dal ju dievčaťu, a dievča ju dalo svojej materi.

6:29b.MAR.006.029 A keď to počuli jeho učeníci, prišli a vzali jeho mŕtve telo a položili ho do hrobu.

6:30b.MAR.006.030 A apoštolovia sa sišli k Ježišovi a zvestovali mu všetko, čo činili a čo učili.

6:31b.MAR.006.031 A povedal im: Poďte vy sami osobitne na pusté miesto a odpočiňte si trochu. Lebo bolo mnoho tých, ktorí prichádzali a odchádzali, a nemali kedy ani jesť.

6:32b.MAR.006.032 A odplavili sa na lodi na pusté miesto osobitne.

6:33b.MAR.006.033 A zástupy ich videly, že idú preč, a mnohí ho poznali. A sbehli sa ta pešo zo všetkých tých miest a predišli ich a shromaždili sa k nemu.

6:34b.MAR.006.034 A keď vyšiel Ježiš z lode, videl veliký zástup ľudí a bolo mu ich ľúto, pretože boli jako ovce, nemajúce pastiera, a začal ich učiť mnohým veciam.

6:35b.MAR.006.035 A keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a vraveli: Miesto je tu pusté, a už je veľa hodín.

6:36b.MAR.006.036 Rozpusti ich, aby odišli do okolných dvorov poľných a do osád a nakúpili si chleba, lebo nemajú čo jesť.

6:37b.MAR.006.037 Ale on odpovedal a riekol im: Dajte im vy jesť! A povedali mu: Či máme odísť a nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?

6:38b.MAR.006.038 A on im povedal: Koľko chlebov máte? Iďte a pozrite! A keď zvedeli, riekli: Päť a dve ryby.

6:39b.MAR.006.039 Vtedy ich rozkázal usadiť všetkých po stolových skupinách na zelenej tráve.

6:40b.MAR.006.040 A položili sa v hriadkových oddeleniach po sto a po päťdesiat.

6:41b.MAR.006.041 Potom vzal tých päť chlebov a tie dve ryby a vzhliadnuc do neba požehnal a lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby kládli pred nich, aj tie dve ryby rozdelil všetkým.

6:42b.MAR.006.042 A jedli všetci a nasýtili sa.

6:43b.MAR.006.043 A nasbierali kúskov plných dvanásť košov, aj z tých rýb.

6:44b.MAR.006.044 A tých, ktorí jedli tie chleby, bolo okolo päť tisíc mužov.

6:45b.MAR.006.045 A hneď prinútil svojich učeníkov, aby vošli do lode a predišli ho na druhú stranu k Betsaide, kým vraj on rozpustí zástup.

6:46b.MAR.006.046 A rozlúčiac sa s nimi odišiel na vrch modliť sa.

6:47b.MAR.006.047 A keď bol večer, bola loď prostred mora, a on sám na zemi.

6:48b.MAR.006.048 A keď ich videl trápiť sa veslovaním (lebo mali odporný vietor proti sebe), prišiel k nim okolo štvrtej stráže vnoci chodiac po mori a chcel ich obísť.

6:49b.MAR.006.049 Ale oni, keď ho videli chodiť po mori, domnievali sa, že je to obluda, a skríkli,

6:50b.MAR.006.050 lebo ho všetci videli a poľakali sa. Ale hneď prehovoril s nimi a povedal im: Dúfajte, ja som, nebojte sa!

6:51b.MAR.006.051 A vyšiel k nim do lode, a vietor utíchol. A žasli v sebe prenáramne a divili sa,

6:52b.MAR.006.052 lebo neboli porozumeli pri tých chleboch, ale ich srdce bolo zostalo zatvrdnuté.

6:53b.MAR.006.053 A keď sa preplavili, prišli do Genezaretskej zeme a tam pristáli.

6:54b.MAR.006.054 A keď vyšli z lode, hneď ako ho poznali,

6:55b.MAR.006.055 pobehali po celom tom okolí a začali nosiť chorých na ležiskách ta, kde počuli, že je.

6:56b.MAR.006.056 A kamkoľvek išiel do dedín alebo do miest alebo do domov na poli, na tržiskách kládli nemocných a prosili ho, žeby sa aspoň lemu jeho rúcha smeli dotknúť, a všetci, ktorí sa ho dotkli, boli uzdravení.

7

7:1b.MAR.007.001 A sišli sa k nemu farizeovia a niektorí zo zákonníkov, ktorí boli prišli z Jeruzalema.

7:2b.MAR.007.002 A keď videli niektorých z jeho učeníkov, že obecnými rukami, to jest neumytými, jedia chlieb, karhali to.

7:3b.MAR.007.003 Lebo farizeovia a všetci Židia robia tak, že ak si päsťou neumyjú rúk, nejedia držiac podanie starších.

7:4b.MAR.007.004 Aj keď prijdú z trhu, ak sa neumyjú, tiež nejedia, a je aj mnoho iných vecí, ktoré prijali, aby ich držali, jako oplakovanie pohárov, krčahov, medeného riadu a jedální.

7:5b.MAR.007.005 A farizeovia a zákonníci sa ho opýtali: Prečo nerobia tvoji učeníci podľa podania starších, ale jedia chlieb neumytými rukami?

7:6b.MAR.007.006 A on odpovedal a riekol im: Dobre o vás prorokoval Izaiáš, o pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí rtami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa.

7:7b.MAR.007.007 Lež nadarmo ma uctievajú učiac učenia, ktoré sú nariadeniami ľudí.

7:8b.MAR.007.008 Lebo opustiac prikázanie Božie držíte podanie ľudí - oplakovanie krčahov a pohárov, aj mnohé iné tomu podobné veci robíte.

7:9b.MAR.007.009 A hovoril im: Dobre opovrhujete prikázaním Božím, aby ste zachovali svoje podanie.

7:10b.MAR.007.010 Lebo veď Mojžiš povedal: Cti svojho otca i svoju mať, a: Ten, kto zlorečí otcovi alebo materi, nech zomrie!

7:11b.MAR.007.011 Ale vy hovoríte: Keby povedal človek otcovi alebo materi: Korbán (to jest dar Bohu je to), čím by som ti mohol pomôcť -,

7:12b.MAR.007.012 a už viacej mu nedáte nič vykonať pre jeho otca alebo pre jeho mater

7:13b.MAR.007.013 a tak zbavujete slovo Božie moci svojím podaním, ktoré ste podali, a robíte mnohé tomu podobné veci.

7:14b.MAR.007.014 A privolajúc si celý zástup povedal im: Počujte ma všetci a rozumejte!

7:15b.MAR.007.015 Nieto ničoho z vonku človeka, čo vchádza do neho, čo by ho mohlo poškvrniť; ale to, čo vychádza z neho, to je to, čo poškvrňuje človeka.

7:16b.MAR.007.016 Ak má niekto uši nato, aby počul, nech počuje!

7:17b.MAR.007.017 Keď potom vošiel od zástupu do domu, pýtali sa ho jeho učeníci na to podobenstvo.

7:18b.MAR.007.018 A povedal im: Či ste aj vy tak bez rozumu? Či nerozumiete, že nič z toho, čo z vonku vchádza do človeka, nemôže ho poškvrniť,

7:19b.MAR.007.019 lebo to nevchádza do jeho srdca, ale do brucha a vychádza von do stoky, ktorá čistí všetky pokrmy?

7:20b.MAR.007.020 A vravel, že to, čo vychádza z človeka, to poškvrňuje človeka.

7:21b.MAR.007.021 Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky,

7:22b.MAR.007.022 cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo.

7:23b.MAR.007.023 Všetky tieto zlé veci vychádzajú z vnútra a poškvrňujú človeka.

7:24b.MAR.007.024 A vstal odtiaľ a odišiel do okolia Týru a Sidona a vojdúc do domu chcel, aby nikto nezvedel o tom, ale sa nemohol utajiť.

7:25b.MAR.007.025 Lebo počujúc o ňom žena, ktorej dcéruška mala nečistého ducha, prišla a padla k jeho nohám -

7:26b.MAR.007.026 a žena bola Grékyňa, Sýrofeníčanka rodom - a prosila ho, žeby vyhnal démona z jej dcéry.

7:27b.MAR.007.027 Ale Ježiš jej povedal: Nechaj, aby sa najprv nasýtily deti, lebo sa nesvedčí vziať chlieb detí a hodiť šteňatám.

7:28b.MAR.007.028 Ale ona odpovedala a riekla mu: Áno, Pane, lebo aj šteňatá pod stolom jedia z odrobiniek detí.

7:29b.MAR.007.029 Vtedy jej povedal: Pre to slovo idi; démon vyšiel z tvojej dcéry.

7:30b.MAR.007.030 A odíduc do svojho domu našla dieťa ležať na posteli, a démon už bol vyšiel.

7:31b.MAR.007.031 Potom zase odišiel z okolia Týru a Sidona a prišiel ku Galilejskému moru stredom cez okolie Desaťmestia.

7:32b.MAR.007.032 A priviedli mu hluchého a zajakavého a prosili ho, žeby na neho vzložil ruku.

7:33b.MAR.007.033 A pojmúc si ho od zástupu osobitne vložil svoje prsty do jeho uší a napľul a dotknul sa jeho jazyka

7:34b.MAR.007.034 a vzhliadnuc do neba zavzdýchol a povedal mu: Efatha! čo je: Otvor sa!

7:35b.MAR.007.035 A hneď boli otvorené jeho uši, a rozviazané bolo puto jeho jazyka, a hovoril správne.

7:36b.MAR.007.036 A prikázal im, aby nikomu nepovedali o tom. Ale koľkokoľvek im on aj prikazoval, oni to tým väčšmi rozhlasovali

7:37b.MAR.007.037 a žasli prenáramne a hovorili: Všetko dobre učinil, áno, pôsobí aj to, aby hluchí počuli a nemí hovorili.

8

8:1b.MAR.008.001 V tých dňoch, keď bol zase sídený veľký zástup, a nemali čo jesť, privolal si Ježiš svojich učeníkov a povedal im:

8:2b.MAR.008.002 Ľúto mi je toho zástupu, lebo už tri dni dlejú so mnou a nemajú čo jesť.

8:3b.MAR.008.003 A jestli ich domov prepustím hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli zďaleka.

8:4b.MAR.008.004 A jeho učeníci mu odpovedali: Odkiaľ bude ktosi môcť týchto tu na pustine nasýtiť chlebom?

8:5b.MAR.008.005 A opýtal sa ich: Koľko chlebov máte? A oni povedali: Sedem.

8:6b.MAR.008.006 Vtedy rozkázal zástupu posadať si na zem. A vzal tých sedem chlebov a poďakujúc lámal a dával svojim učeníkom, aby predkladali, a kládli pred zástup.

8:7b.MAR.008.007 A mali aj niekoľko rybičiek, a požehnajúc ich povedal, aby aj tie predkladali.

8:8b.MAR.008.008 A tak jedli a nasýtili sa a nasberali zvyšných kúskov sedem košov.

8:9b.MAR.008.009 A tých, ktorí jedli, bolo okolo štyroch tisícov, a rozpustil ich.

8:10b.MAR.008.010 A hneď vošiel do lode so svojimi učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanutha.

8:11b.MAR.008.011 A vyšli farizeovia a začali sa s ním dohadovať vyhľadávajúc od neho znamenie z neba, pokúšajúc ho.

8:12b.MAR.008.012 A zavzdýchnul vo svojom duchu a povedal: Čo toto pokolenie vyhľadáva jaké znamenie? Ameň vám hovorím, že tomuto pokoleniu nebude dané znamenie.

8:13b.MAR.008.013 A zanechajúc ich tam vošiel zase do lode a odišiel na druhú stranu.

8:14b.MAR.008.014 A zabudli vziať chleba a krome jedného chleba nemali viacej so sebou na lodi.

8:15b.MAR.008.015 A prikazoval im a hovoril: Hľaďte, chráňte sa kvasu farizeov a kvasu Heródesovho!

8:16b.MAR.008.016 Vtedy rozmýšľali medzi sebou, vraj chleba nemáme.

8:17b.MAR.008.017 Ale keď to poznal Ježiš, povedal im: Čo to rozmýšľate, že nemáte chleba? Či ešte nechápete ani nerozumiete? Či ešte máte zatvrdnuté svoje srdce?

8:18b.MAR.008.018 Či majúc oči nevidíte a majúc uši nečujete? A či sa nepamätáte,

8:19b.MAR.008.019 keď som tých päť chlebov lámal medzi tých päť tisíc, koľko plných košov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Dvanásť.

8:20b.MAR.008.020 A keď tých sedem medzi tie štyri tisíce, koľko plných pletencov kúskov ste nasberali? A povedali mu: Sedem.

8:21b.MAR.008.021 A riekol im: Či ešte nerozumiete?

8:22b.MAR.008.022 A prišli do Betsaidy. A doviedli mu slepého a prosili ho, žeby sa ho dotknul.

8:23b.MAR.008.023 A chopiac ruku slepého vyviedol ho von z mestečka a keď napľul v jeho oči, vzložil na neho ruky a pýtal sa ho, či niečo vidí?

8:24b.MAR.008.024 A slepý pozrel hore a povedal: Vidím ľudí; lebo ich vidím chodiť ako nejaké stromy.

8:25b.MAR.008.025 Potom zase položil ruky na jeho oči a kázal mu, aby pozrel hore. A tak bol uzdravený a videl všetko jasne a na ďaleko.

8:26b.MAR.008.026 A poslal ho domov a povedal: Ani do toho mestečka nevojdi ani tam nikomu nepovedz o tom!

8:27b.MAR.008.027 Potom vyšiel Ježiš i jeho učeníci do mestečiek Cezáree Filipovej. A na ceste sa pýtal svojich učeníkov a riekol im: Čo hovoria ľudia o mne, že kto som ja?

8:28b.MAR.008.028 A oni mu odpovedali: Jedni hovoria, že si ty Ján Krstiteľ, iní, že Eliáš, a zase iní, že jeden z prorokov.

8:29b.MAR.008.029 A on sa ich opýtal: A vy čo hovoríte, že kto som ja? A Peter odpovedal a riekol mu: Ty si Kristus!

8:30b.MAR.008.030 A prihrozil im, aby nikomu nehovorili o ňom.

8:31b.MAR.008.031 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho pretrpieť a byť zavrhnutý od starších, od najvyšších kňazov a od zákonníkov a byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych,

8:32b.MAR.008.032 a otvorene hovoril to slovo. Vtedy si ho pojal Peter a začal ho karhať.

8:33b.MAR.008.033 Ale on sa obrátil a vidiac svojich učeníkov pokarhal Petra a povedal: Idi za mnou, satane, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.

8:34b.MAR.008.034 A privolajúc si k sebe zástup so svojimi učeníkmi a povedal im: Ak chce niekto prijsť za mnou, nech zaprie sám seba a nech vezme svoj kríž a ide za mnou.

8:35b.MAR.008.035 Lebo ktokoľvek by chcel zachrániť svoju dušu, stratí ju, a kto by stratil svoju dušu pre mňa a pre evanjelium, ten ju zachráni.

8:36b.MAR.008.036 Lebo čo osoží človekovi, keby získal čo hneď i celý svet a svoju dušu utratil?

8:37b.MAR.008.037 Lebo veď aké výmenné dá človek za svoju dušu?

8:38b.MAR.008.038 Lebo ktokoľvek by sa hanbil za mňa a za moje slová v tomto pokolení cudzoložnom a hriešnom, za toho sa bude aj Syn človeka hanbiť, keď prijde v sláve svojeho Otca so svätými anjelmi.

9

9:1b.MAR.009.001 A hovoril im: Ameň vám hovorím, že sú niektorí z tých, ktorí tu stoja, ktorí neokúsia smrti, dokiaľ neuvidia kráľovstva Božieho, prišlého v moci.

9:2b.MAR.009.002 Potom po šiestich dňoch povolal Ježiš so sebou Petra, Jakoba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, samotných. A premenil sa pred nimi,

9:3b.MAR.009.003 i jeho rúcho stalo sa skvejúcim, veľmi bielym ako sneh, akého bielič na zemi nemôže vybieliť.

9:4b.MAR.009.004 A ukázal sa im Eliáš s Mojžišom, a shovárali sa s Ježišom.

9:5b.MAR.009.005 Vtedy odpovedal Peter a riekol Ježišovi: Rabbi, dobre nám je tu byť; urobme tri stány: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden.

9:6b.MAR.009.006 Lebo nevedel, čo by mal hovoriť, pretože boli veľmi poľakaní.

9:7b.MAR.009.007 A povstal oblak, zatôňujúci ich, a hlas prišiel z oblaku, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, jeho počúvajte!

9:8b.MAR.009.008 A razom, obzrúc sa dookola, nevideli viacej nikoho, iba samého Ježiša so sebou.

9:9b.MAR.009.009 A keď schádzali s vrchu, prikázal im, aby nikomu nerozprávali o tom, čo videli, iba vraj až potom, keď vstane Syn človeka z mŕtvych.

9:10b.MAR.009.010 A držali to slovo u seba dopytujúc sa medzi sebou, čo je to vstať z mŕtvych.

9:11b.MAR.009.011 A opýtali sa ho a riekli: Zákonníci hovoria, že Eliáš musí prijsť prv. -

9:12b.MAR.009.012 A on im povedal: Eliáš pravda prijde prv a napraví všetko. A jako je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a byť zavrhnutým?

9:13b.MAR.009.013 Ale hovorím vám, že aj Eliáš už prišiel, a urobili mu, čo chceli, jako je o ňom napísané.

9:14b.MAR.009.014 A keď prišli k učeníkom, videli veľký zástup okolo nich a zákonníkov dohadovať sa s nimi.

9:15b.MAR.009.015 A hneď celý zástup, keď ho uvideli, preľakli sa a pribehnúc pozdravili ho.

9:16b.MAR.009.016 A opýtal sa ich, (tých zákonníkov): Čo sa s nimi dohadujete?

9:17b.MAR.009.017 A jeden zo zástupu mu odpovedal: Učiteľu, doviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha,

9:18b.MAR.009.018 a kdekoľvek ho pochytí, trhá ho, a idú mu peny, škrípe zubami a schne. A povedal som tvojim učeníkom, žeby ho vyhnali, ale nevládali.

9:19b.MAR.009.019 A on im odpovedal a riekol: Ó, neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami?! Dokiaľ vás ponesiem?! Priveďte ho ku mne!

9:20b.MAR.009.020 A priviedli ho k nemu. A keď ho uvidel, hneď ním lomcoval duch, a padol na zem, váľal sa a penil.

9:21b.MAR.009.021 A opýtal sa jeho otca: Jako dávno je odvtedy, ako sa mu to stalo? A on povedal: Od detinstva.

9:22b.MAR.009.022 A mnoho ráz ho aj na oheň hodil aj do vody, len aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo, pomôž nám zľutujúc sa nad nami.

9:23b.MAR.009.023 Ale Ježiš mu povedal: Ach, to ak môžeš! Všetko je možné veriacemu!

9:24b.MAR.009.024 Tu hneď skríkol otec mládenca so slzami a povedal: Verím, Pane; pomôž mojej nevere!

9:25b.MAR.009.025 A keď videl Ježiš, že sa sbieha zástup, pokarhal nečistého ducha a povedal mu: Duchu, nemý a hluchý, ja ti rozkazujem, vyjdi z neho a viacej nevojdeš do neho!

9:26b.MAR.009.026 A kričiac a veľmi ním lomcujúc vyšiel, a mládenec bol ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel.

9:27b.MAR.009.027 Ale Ježiš ho chopil za ruku, pozdvihnul ho, a vstal.

9:28b.MAR.009.028 A keď vošiel do domu, pýtali sa ho jeho učeníci osobitne: Prečo sme ho my nemohli vyhnať?

9:29b.MAR.009.029 A povedal im: Toto pokolenie nemôže vyjsť nijakým činom, iba modlitbou a pôstom.

9:30b.MAR.009.030 Potom vyšli ztadiaľ a išli pomimo cez Galileu, a nechcel, aby to niekto zvedel,

9:31b.MAR.009.031 lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí, a zabijú ho. No, keď ho zabijú, tretieho dňa vstane z mŕtvych.

9:32b.MAR.009.032 Ale oni nerozumeli tomu slovu a báli sa ho opýtať sa.

9:33b.MAR.009.033 A prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, pýtal sa ich: O čom ste to rozmýšľali medzi sebou na ceste?

9:34b.MAR.009.034 Ale oni mlčali. Lebo sa shovárali medzi sebou na ceste o tom, ktorý je väčší.

9:35b.MAR.009.035 A sadnúc si zavolal dvanástich a povedal im: Ak chce niekto byť prvým, bude od všetkých najposlednejším a všetkých služobníkom.

9:36b.MAR.009.036 Potom vzal dieťa, postavil ho do prostredku medzi nich a vezmúc ho na ramená povedal im:

9:37b.MAR.009.037 Ktokoľvek by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a ktokoľvek by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.

9:38b.MAR.009.038 A Ján mu povedal: Učiteľu, videli sme nejakého človeka, ktorý v tvojom mene vyháňa démonov a ktorý nechodí s nami, a zbraňovali sme mu to, pretože nechodí s nami.

9:39b.MAR.009.039 Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nieto nikoho, kto by v mojom mene činil divy, a mohol by hneď zle o mne hovoriť.

9:40b.MAR.009.040 Pretože kto nie je proti nám, je za nás.

9:41b.MAR.009.041 Lebo ktokoľvek by vás pohárom vody napojil v mojom mene, pretože ste Kristovi, ameň vám hovorím, že nestratí svojej odplaty.

9:42b.MAR.009.042 A ktokoľvek by pohoršil jedného z týchto maličkých, veriacich vo mňa, tomu by lepšie bolo, keby mu bol mlynský kameň zavesený okolo šije, a bol hodený do mora.

9:43b.MAR.009.043 A keby ťa pohoršovala tvoja ruka, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života bezrukému, než aby si mal dve ruky a odišiel do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,

9:44b.MAR.009.044 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.

9:45b.MAR.009.045 A keby ťa pohoršovala tvoja noha, odtni ju; lepšie ti je vojsť do života beznohému, než aby si mal dve nohy a bol hodený do pekla, do toho neuhasiteľného ohňa,

9:46b.MAR.009.046 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.

9:47b.MAR.009.047 A keby ťa pohoršovalo tvoje oko, vylúp ho; lepšie ti je vojsť do kráľovstva Božieho jednookému, než aby si mal dve oči a bol hodený do ohnivého pekla,

9:48b.MAR.009.048 kde ich červ nezomiera, a oheň nehasne.

9:49b.MAR.009.049 Lebo každý bude osolený ohňom a každá obeť bude osolená soľou.

9:50b.MAR.009.050 Soľ je dobrá. Ale keby sa soľ stala neslanou, čím ju osolíte? Majte soľ v sebe a majte pokoj medzi sebou!

10

10:1b.MAR.010.001 A vstanúc odtiaľ prišiel do Judského kraja cez Zajordánie. A zase sa sišly k nemu zástupy, a jako mal obyčaj zase ich učil.

10:2b.MAR.010.002 Vtedy pristúpili k nemu farizeovia a opýtali sa ho, či smie muž prepustiť svoju ženu, pokúšajúc ho.

10:3b.MAR.010.003 A on odpovedal a riekol im: Čo vám prikázal Mojžiš?

10:4b.MAR.010.004 A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať rozvodný list a prepustiť.

10:5b.MAR.010.005 A Ježiš odpovedal a riekol im: Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal to prikázanie,

10:6b.MAR.010.006 ale od počiatku stvorenia ich učinil Bôh mužom a ženou.

10:7b.MAR.010.007 Preto opustí človek svojho otca i mať a bude sa pridŕžať svojej ženy.

10:8b.MAR.010.008 A tí dvaja budú jedno telo, takže už nie sú dvoje, ale jedno telo.

10:9b.MAR.010.009 Čo tedy Bôh spojil, človek nech nerozlučuje!

10:10b.MAR.010.010 Potom v dome sa ho zase opýtali jeho učeníci o tej veci.

10:11b.MAR.010.011 A povedal im: Ktokoľvek by prepustil svoju ženu a vzal by si za ženu inú, dopúšťa sa pri nej cudzoložstva;

10:12b.MAR.010.012 a keby žena prepustila svojho muža a vydala by sa za iného, cudzoloží.

10:13b.MAR.010.013 A donášali mu dieťatká, aby sa ich dotýkal. Ale učeníci dohovárali tým, ktorí ich donášali.

10:14b.MAR.010.014 No, keď to videl Ježiš, nemile to niesol a povedal im: Nechajte dieťatká ísť ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie.

10:15b.MAR.010.015 Ameň vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Božieho jako dieťa, nevojde nikdy do neho.

10:16b.MAR.010.016 A bral ich na ramená, vzkladal na ne ruky a žehnal ich.

10:17b.MAR.010.017 A keď vychádzal na cestu, pribehol nejaký mladý človek, ktorý padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Dobrý Učiteľu, čo mám učiniť, aby som dedične obdržal večný život?

10:18b.MAR.010.018 A Ježiš mu povedal: Prečo ma zovieš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh.

10:19b.MAR.010.019 A prikázania vieš: Nezcudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nepovieš falošného svedoctva, neolúpiš nikoho, cti svojho otca i svoju mať!

10:20b.MAR.010.020 A on mu povedal: Učiteľu, to všetko som zachoval od svojej mladosti.

10:21b.MAR.010.021 Vtedy Ježiš pozrúc na neho zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: iď, predaj všetko, čo máš, a daj chudobným a budeš mať poklad v nebi a vezmi kríž, poď a nasleduj ma!

10:22b.MAR.010.022 Ale on sa zarmútil nad tým slovom a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku.

10:23b.MAR.010.023 A Ježiš obzrúc sa dookola povedal svojim učeníkom: Ako nesnadne vojdú do kráľovstva Božieho tí, ktorí majú majetky!

10:24b.MAR.010.024 A učeníci sa desili nad jeho slovami. Ale Ježiš zase odpovedal a riekol im: Deti, jako nesnadne je vojsť do kráľovstva Božieho tým, ktorí dúfajú v majetok!

10:25b.MAR.010.025 Ľahšie je veľblúdovi prejsť cez ihelné ucho ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho.

10:26b.MAR.010.026 A oni prenáramne žasli a hovorili jeden druhému: A kto potom môže byť spasený?

10:27b.MAR.010.027 A Ježiš pozrel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha, lebo u Boha je všetko možné.

10:28b.MAR.010.028 Vtedy mu začal hovoriť Peter: Hľa, my sme opustili všetko a išli sme za tebou -.

10:29b.MAR.010.029 A Ježiš odpovedal a riekol: Ameň vám hovorím, že nieto nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry alebo otca alebo mať alebo ženu alebo deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium,

10:30b.MAR.010.030 aby teraz, v tomto čase, nedostal sto ráz toľko domov a bratov a sestier a materí a detí a polí, s prenasledovaním a v budúcom veku večného života.

10:31b.MAR.010.031 Ale mnohí prví budú poslední a poslední prví.

10:32b.MAR.010.032 A boli na ceste idúc hore do Jeruzalema, a Ježiš išiel popredku pred nimi, a oni sa desili a idúc za ním báli sa. Vtedy si opät pojal tých dvanástich a začal im hovoriť, čo sa mu má prihodiť.

10:33b.MAR.010.033 Hľa, vraj, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vydaný najvyšším kňazom a zákonníkom, a odsúdia ho na smrť a vydajú ho pohanom,

10:34b.MAR.010.034 a budú sa mu posmievať, budú ho bičovať a budú pľuvať na neho a zabijú ho, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych.

10:35b.MAR.010.035 A pristúpili k nemu Jakob a Ján, synovia Zebedeovi, a povedali mu: Učiteľu, chceme, žeby si nám učinil, za čokoľvek by sme ťa poprosili.

10:36b.MAR.010.036 A on im riekol: Čo chcete, aby som vám učinil?

10:37b.MAR.010.037 A oni mu povedali: Daj nám, aby sme jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku sedeli v tvojej sláve.

10:38b.MAR.010.038 Ale Ježiš im riekol: Neviete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý ja pijem, a pokrstiť sa krstom, ktorým sa ja krstím?

10:39b.MAR.010.039 A oni mu povedali: Môžeme. A Ježiš im riekol: Kalich, pravda, ktorý ja pijem, piť budete, i krstom, ktorým sa ja krstím, pokrstení budete;

10:40b.MAR.010.040 ale dať sedieť po mojom pravom alebo po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pripravené.

10:41b.MAR.010.041 Keď to počuli tí desiati, začali sa mrzieť na Jakoba a na Jána.

10:42b.MAR.010.042 Ale Ježiš privolajúc si ich povedal im: Viete, že tí, ktorí sa zdajú vládnuť nad národami, panujú nad nimi, a ich velikí prevádzajú nad nimi moc.

10:43b.MAR.010.043 Nie tak bude medzi vami; ale ktokoľvek by chcel byť velikým medzi vami, bude vaším služobníkom;

10:44b.MAR.010.044 a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude všetkých sluhom.

10:45b.MAR.010.045 Lebo veď ani Syn človeka neprišiel nato, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu jako výkupné za mnohých.

10:46b.MAR.010.046 Potom prišli do Jericha. A keď vychádzal z Jericha i jeho učeníci i veľký zástup s nimi, sedel pri ceste Timeov syn, slepý Bartimeus, a žobral.

10:47b.MAR.010.047 A keď počul, že je to Ježiš Nazarejský, začal kričať a hovoriť: Ježišu, Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

10:48b.MAR.010.048 A mnohí mu dohovárali, aby mlčal, ale on tým väčšmi kričal: Synu Dávidov, zmiluj sa nado mnou!

10:49b.MAR.010.049 Vtedy postál Ježiš a kázal ho zavolať. A zavolali slepého a vraveli mu: Dúfaj, vstaň, volá ťa.

10:50b.MAR.010.050 A on odhodiac svoj plášť vyskočil a išiel k Ježišovi.

10:51b.MAR.010.051 A Ježiš odpovedal a riekol mu: Čo chceš, aby som ti učinil? A slepý mu povedal: Rabbúni, žeby som videl.

10:52b.MAR.010.052 Vtedy mu povedal Ježiš: Iď, tvoja viera ťa uzdravila! A hneď prezrel a išiel tou cestou za Ježišom.

11

11:1b.MAR.011.001 A keď sa blížili k Jeruzalemu, k Betfáge a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch zo svojich učeníkov

11:2b.MAR.011.002 a povedal im: Iďte do mestečka, ktoré je tu pred vami, a hneď, keď budete vchádzať do neho, najdete osľa priviazané, na ktorom ešte nikto z ľudí nesedel; odviažte ho a priveďte.

11:3b.MAR.011.003 A keby vám niekto povedal, čo to robíte, povedzte, že ho Pán potrebuje a že ho zase hneď sem pošle.

11:4b.MAR.011.004 A odišli a našli osľa uviazané vonku pri dveriach, na ceste, vedúcej popri tom dome, a odväzovali ho.

11:5b.MAR.011.005 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, im hovorili: Čo to robíte, že odväzujete osľa?

11:6b.MAR.011.006 A oni im povedali tak, ako im prikázal Ježiš, a nechali ich.

11:7b.MAR.011.007 A tak doviedli osľa k Ježišovi a hodili naň svoje rúcha, a sadol si naň.

11:8b.MAR.011.008 A mnohí stlali svoje rúcha na cestu, a iní sekali letorasty so stromov a stlali na cestu.

11:9b.MAR.011.009 A tí, ktorí išli pred ním a za ním, kričali a hovorili: Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom!

11:10b.MAR.011.010 Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!

11:11b.MAR.011.011 A Ježiš vošiel do Jeruzalema i do chrámu a keď si obzrel všetko, a pretože už bola večerná hodina, vyšiel do Betánie s dvanástimi.

11:12b.MAR.011.012 A keď na druhý deň vyšli z Betánie, zlačnel.

11:13b.MAR.011.013 A vidiac zďaleka fík, majúci lístie, išiel k nemu, či by snáď nenašiel niečoho na ňom. Ale keď prišiel k nemu, nenašiel ničoho iba lístie; lebo nebol čas fíkov.

11:14b.MAR.011.014 Vtedy odpovedal Ježiš a riekol mu: Nech nikto viac až na veky nejie z teba ovocia! A počuli to jeho učeníci.

11:15b.MAR.011.015 Potom prišli do Jeruzalema. A Ježiš vojdúc do chrámu začal vyháňať tých, ktorí predávali a kupovali v chráme, a poprevracal stoly peňazomencom a stolice tých, ktorí predávali holubov,

11:16b.MAR.011.016 a nedopustil, aby niekto preniesol nádobu cez chrám.

11:17b.MAR.011.017 A učil ich hovoriac im: Či nie je napísané, že môj dom sa bude volať domom modlitby u všetkých národov? Ale vy ste ho urobili pelešou lotrov.

11:18b.MAR.011.018 A počuli to zákonníci i najvyšší kňazi a hľadali, jako by ho zmárnili, lebo sa ho báli, pretože celý zástup žasnul nad jeho učením.

11:19b.MAR.011.019 A keď bol večer, chodievali von z mesta.

11:20b.MAR.011.020 A potom včasráno, keď išli popri fíku, videli ho, že je uschlý od koreňa.

11:21b.MAR.011.021 A Peter rozpamätajúc sa povedal mu: Rabbi, pozri, fík, ktorému si zlorečil, vyschnul.

11:22b.MAR.011.022 A Ježiš odpovedal a riekol im: Majte vieru Božiu!

11:23b.MAR.011.023 Lebo ameň vám hovorím, že ktokoľvek by povedal tomuto vrchu: Zdvihni sa a hoď sa do mora! a nepochyboval by vo svojom srdci, ale by veril, že sa stane, čo hovorí, bude mu, čokoľvek by povedal.

11:24b.MAR.011.024 Preto vám hovorím: Všetko, za čokoľvek modliac sa prosíte, verte, že dostanete, a bude vám.

11:25b.MAR.011.025 A keď stojíte na modlitbe, odpúšťajte, ak máte niečo proti niekomu, aby aj váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám odpustil vaše poklesky.

11:26b.MAR.011.026 Ale ak vy neodpustíte, ani váš Otec, ktorý je v nebesiach, vám neodpustí vašich pokleskov.

11:27b.MAR.011.027 A prišli zase do Jeruzalema. A keď sa prechádzal v chráme, pristúpili k nemu najvyšší kňazi, zákonníci a starší

11:28b.MAR.011.028 a povedali mu: Jakou mocou činíš tieto veci? Alebo kto ti dal tú moc, aby si činil tieto veci?

11:29b.MAR.011.029 A Ježiš odpovedal a riekol im: I ja sa vás opýtam na jednu vec; odpovedzte mi, a poviem vám, akou mocou činím tieto veci.

11:30b.MAR.011.030 Krst Jánov bol odkiaľ, z neba a či z ľudí? Odpovedzte mi!

11:31b.MAR.011.031 Vtedy rozmýšľali medzi sebou a hovorili: Ak povieme: Z neba, povie: Prečo ste mu teda neuverili?

11:32b.MAR.011.032 Ale ak povieme, že z ľudí -. Báli sa ľudu, lebo všetci mysleli o Jánovi, že bol skutočne prorok.

11:33b.MAR.011.033 A odpovedali a riekli Ježišovi: Nevieme. A Ježiš odpovedal a riekol im: Ani ja vám nepoviem, akou mocou činím tieto veci.

12

12:1b.MAR.012.001 A začal im hovoriť v podobenstvách: Vinicu vysadil nejaký človek, ohradil ju plotom, vykopal nádrž pod prešom, vystavil vežu, prenajal ju vinárom a odcestoval.

12:2b.MAR.012.002 A keď tomu bol čas, poslal k vinárom sluhu, aby vzal od vinárov z úrody vinice.

12:3b.MAR.012.003 Ale oni ho schopili a nabili a odoslali prázdneho.

12:4b.MAR.012.004 A zase k nim poslal iného sluhu; i tomu kameňovaním doráňali hlavu a odoslali ho zohaveného.

12:5b.MAR.012.005 A zase len poslal iného; i toho zabili, i mnoho iných, z ktorých jedných nabili a jedných pobili.

12:6b.MAR.012.006 Mal teda ešte svojho jediného syna milovaného. I toho k nim poslal naposledy povediac: Budú sa ostýchať môjho syna.

12:7b.MAR.012.007 Ale tí vinári si povedali: Toto je dedič; poďte, zabime ho, a dedičstvo bude naše!

12:8b.MAR.012.008 A schopili ho a zabili a vyhodili ho von z vinice.

12:9b.MAR.012.009 Nuž čo tedy urobí pán vinice? Prijde a zahubí takých vinárov a vinicu dá iným.

12:10b.MAR.012.010 Či ste ani toho písma nečítali: Práve ten kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholnou hlavou.

12:11b.MAR.012.011 Od Pána sa to stalo, a je to divné v našich očiach.

12:12b.MAR.012.012 A hľadali ho jať, ale sa báli zástupu. Lebo poznali, že na nich povedal to podobenstvo. A nechajúc ho odišli.

12:13b.MAR.012.013 A poslali k nemu niektorých z farizeov a z heródiánov, aby ho pochytili v reči,

12:14b.MAR.012.014 ktorí, keď prišli, povedali mu: Učiteľu, vieme, že si pravdivý a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka, ale učíš ceste Božej, ako je pravda: či sa sluší dávať cisárovi daň a či nie? Či máme dať a či nemáme dať?

12:15b.MAR.012.015 Ale on znajúc ich pokrytstvo povedal im: Čo ma pokúšate? Doneste mi denár, aby som videl.

12:16b.MAR.012.016 A oni doniesli. A rečie im: Čí je toto obraz a nápis? A oni mu povedali: Cisárov.

12:17b.MAR.012.017 Vtedy odpovedal Ježiš a riekol im: Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu. A preveľmi sa tomu divili.

12:18b.MAR.012.018 A zase prišli k nemu sadúceovia, ktorí hovoria, že neni zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho a riekli:

12:19b.MAR.012.019 Učiteľu, Mojžiš nám napísal, že keby zomrel niečí brat a zanechal by po sebe ženu a detí by nezanechal, aby si vzal jeho brat tú jeho ženu a vzbudil svojmu bratovi semeno.

12:20b.MAR.012.020 Nuž bolo sedem bratov. A prvý si vzal ženu a keď zomrel, nezanechal semena.

12:21b.MAR.012.021 Potom si ju vzal druhý a tiež zomrel nezanechajúc ani on semena, i tretí podobne.

12:22b.MAR.012.022 A tak si ju boli vzali všetci siedmi a nezanechali semena. Napokon po všetkých zomrela aj žena.

12:23b.MAR.012.023 Pri zmŕtvychvstaní teda, keď vstanú z mŕtvych, ktorého z nich bude ženou? Lebo ju mali všetci siedmi za ženu.

12:24b.MAR.012.024 A Ježiš odpovedal a riekol im: Či neblúdite preto, že neznáte písem ani moci Božej?

12:25b.MAR.012.025 Lebo keď vstanú z mŕtvych, nebudú sa ani ženiť ani vydávať, ale budú jako anjeli v nebesiach.

12:26b.MAR.012.026 A o mŕtvych, že vstanú, či ste nečítali v knihe Mojžišovej, kde je reč o tom kri, jako mu povedal Bôh a riekol: Ja som Bôh Abrahámov a Bôh Izákov a Bôh Jakobov?

12:27b.MAR.012.027 Bôh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Vy teda veľmi blúdite.

12:28b.MAR.012.028 Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, keď ich bol počul dohadovať sa, a vediac, že im dobre odpovedal, opýtal sa ho: Ktoré prikázanie je najprvšie od všetkých?

12:29b.MAR.012.029 A Ježiš mu odpovedal, že najprvšie od všetkých prikázaní je: Čuj, Izraelu, Pán, náš Bôh, je Pán jeden!

12:30b.MAR.012.030 A: milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysli a z celej svojej sily. To je prvé prikázanie.

12:31b.MAR.012.031 A druhé podobné je toto: Milovať budeš svojho blížneho jako samého seba! Iného prikázania väčšieho nad tieto niet.

12:32b.MAR.012.032 A zákonník mu povedal: Dobre, Učiteľu, pravdu si povedal, že je len jeden Bôh, a nieto iného krome neho,

12:33b.MAR.012.033 a milovať ho z celého srdca a z celého umu a z celej duše a z celej sily a milovať blížneho jako samého seba je viac ako všetky zápaly a iné obeti.

12:34b.MAR.012.034 A Ježiš vidiac, že rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa ho už viacej neopovážil opytovať.

12:35b.MAR.012.035 A Ježiš odpovedal a riekol učiac v chráme: Jako to hovoria zákonníci, že je Kristus synom Dávidovým?

12:36b.MAR.012.036 Veď sám Dávid povedal v Svätom Duchu: Riekol Pán môjmu Pánovi; Seď po mojej pravici, dokiaľ nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojich nôh.

12:37b.MAR.012.037 Sám Dávid ho tedy nazýva pánom, nuž akože je potom jeho synom? A celý ten veľký zástup ho rád počúval.

12:38b.MAR.012.038 A hovoril im vo svojom učení: Vystríhajte sa zákonníkov, ktorí chcú chodiť v dlhom, krásnom rúchu a byť pozdravovaní na trhoch;

12:39b.MAR.012.039 chcú prvé stolice v synagógach a prvé miesta pri večeriach;

12:40b.MAR.012.040 ktorí pohlcujú domy vdôv, a to pod zámienkou dlhého modlenia. Tým sa dostane ťažšieho odsúdenia.

12:41b.MAR.012.041 A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho.

12:42b.MAR.012.042 A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša.

12:43b.MAR.012.043 Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice.

12:44b.MAR.012.044 Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie.

13

13:1b.MAR.013.001 A keď vychádzal z chrámu, povedal mu jeden z jeho učeníkov: Učiteľu, pozri, jaké kamene a jaké stavby!

13:2b.MAR.013.002 A Ježiš odpovedajúc riekol mu: Či vidíš tieto veliké stavby? Nebude tu zanechaný kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.

13:3b.MAR.013.003 A keď sedel na Olivovom vrchu, naproti chrámu, opýtali sa ho osobitne Peter, Jakob a Ján a Andrej:

13:4b.MAR.013.004 Povedz nám, kedy to bude, a čo bude znamením, keď sa to všetko bude mať plniť?

13:5b.MAR.013.005 A Ježiš odpovedal a začal im hovoriť: Hľaďte, aby vás niekto nezviedol!

13:6b.MAR.013.006 Lebo mnohí prijdú pod mojím menom a budú hovoriť: Ja som Kristus, a zvedú mnohých.

13:7b.MAR.013.007 A keď počujete o vojnách a chýry o vojnách, nestrachujte sa, lebo to musí byť, ale ešte nebude koniec.

13:8b.MAR.013.008 Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, a budú zemetrasenia miestami, a bude bývať hlad a nepokoj.

13:9b.MAR.013.009 To budú počiatky prepôrodných bolestí. Ale vy majte sami na seba pozor! Lebo vás budú vydávať pred cirkevné snemy a do shromaždení; budete bití, i pred vladármi i pred kráľmi stanete pre mňa, im na svedoctvo.

13:10b.MAR.013.010 Ale najprv musí byť evanjelium hlásané všetkým národom.

13:11b.MAR.013.011 A keď vás povedú, zradne vás vydávajúc, nestarajte sa vopred o to, čo by ste mali hovoriť, ani nedbajte o to, ale čo vám bude dané v tú hodinu, to hovorte; lebo nie ste to vy, ktorí hovoríte, ale Svätý Duch.

13:12b.MAR.013.012 A vydá brat brata na smrť a otec dieťa, a deti povstanú na rodičov a usmrtia ich.

13:13b.MAR.013.013 A budete nenávidení od všetkých pre moje meno, ale ten, kto zotrvá až do konca, bude spasený.

13:14b.MAR.013.014 A keď uvidíte ohavnosť spustošenia, predpovedanú prorokom Danielom, že stojí tam, kde stáť nemá (Kto čítaš, rozumej!), vtedy tí, ktorí budú v Judsku, nech utekajú na vrchy;

13:15b.MAR.013.015 a ten, kto bude na streche, nech nesostupuje do domu ani nech nevchádza, aby niečo vzal zo svojho domu;

13:16b.MAR.013.016 a ten, kto bude na poli, nech sa nevracia zpät, aby vzal svoje rúcho.

13:17b.MAR.013.017 No, beda tehotným a tým, ktoré budú kojiť v tie dni!

13:18b.MAR.013.018 Ale modlite sa, aby sa váš útek neprihodil v zime!

13:19b.MAR.013.019 Lebo tie dni budú súžením, akého nebolo od počiatku stvorenia, ktoré Bôh stvoril, až doteraz, ani viac nikdy nebude.

13:20b.MAR.013.020 A keby Pán nebol ukrátil tie dni, nebolo by zachránené niktoré telo, ale pre vyvolených, ktorých si vyvolil, ukrátil tie dni.

13:21b.MAR.013.021 A vtedy keby vám niekto povedal: Hľa, tu je Kristus! alebo: Hľa tamto! neverte!

13:22b.MAR.013.022 Lebo povstanú falošní kristovia a falošní proroci a budú činiť divy a zázraky, aby zviedli, ak by bolo možné, aj vyvolených.

13:23b.MAR.013.023 Ale vy vidzte! Hľa, predpovedal som vám všetko.

13:24b.MAR.013.024 A v tých dňoch, po tom súžení, slnce sa zatmie, a mesiac nedá svojho svetla,

13:25b.MAR.013.025 a hviezdy budú padať z neba, a moci, ktoré sú na nebi, pohnú sa.

13:26b.MAR.013.026 A vtedy uvidia Syna človeka, prichádzajúceho v oblakoch s velikou mocou a slávou.

13:27b.MAR.013.027 A vtedy pošle svojich anjelov a shromaždí svojich vyvolených od štyroch vetrov, od konca zeme až do konca neba.

13:28b.MAR.013.028 Od fíka sa naučte podobenstvu: keď už omladnúc zmäkne jeho letorast a ženie lístie, viete, že je blízko leto.

13:29b.MAR.013.029 Tak aj vy, keď uvidíte, že sa to všetko deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.

13:30b.MAR.013.030 Ameň vám hovorím, že nepominie toto pokolenie, dokiaľ sa to všetko nestane.

13:31b.MAR.013.031 Nebo a zem pominú, ale moje slová nikdy nepominú.

13:32b.MAR.013.032 Ale o tom dni a o tej hodine nevie nikto, ani anjeli v nebi ani Syn, iba Otec.

13:33b.MAR.013.033 Hľaďte, bdejte a modlite sa, lebo neviete, kedy bude ten čas.

13:34b.MAR.013.034 Syn človeka je ako človek, ktorý ďaleko odcestoval opustiac svoj dom a dajúc svojim sluhom splnomocnenie a určiac každému jeho prácu a vrátnemu prikázal, aby bdel.

13:35b.MAR.013.035 A tak bdejte, lebo neviete, kedy prijde pán domu, či večer či o polnoci, či keď spieva kohút a či ráno,

13:36b.MAR.013.036 aby prijdúc znenazdania nenašiel vás spať.

13:37b.MAR.013.037 A čo vám hovorím, všetkým hovorím - bdejte!

14

14:1b.MAR.014.001 A po dvoch dňoch bola Veľká noc a čas nekvasených chlebov. A najvyšší kňazi a zákonníci hľadali spôsob, ako by ho chytili ľsťou a zabili.

14:2b.MAR.014.002 Ale hovorili: Nie na sviatok, aby snáď nebola vzbura ľudu.

14:3b.MAR.014.003 A keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného, a sedel tam za stolom, prišla žena, ktorá mala alabastrovú nádobu nardovej masti, pravej a veľmi drahej, a rozbijúc alabastrovú nádobu vyliala masť na jeho hlavu.

14:4b.MAR.014.004 Ale boli niektorí prítomní, ktorí sa mrzeli u seba na to a hovorili: Načo bola tá strata masti?

14:5b.MAR.014.005 Lebo toto sa mohlo predať za viac ako za tristo denárov, a mohlo sa dať chudobným. A hnevom sa obrátili na ňu.

14:6b.MAR.014.006 Ale Ježiš povedal: Nechajte ju! Načo ju trápite? Dobrý skutok vykonala na mne.

14:7b.MAR.014.007 Lebo veď chudobných máte vždycky so sebou a keď chcete, môžete im dobre činiť; ale mňa nemáte vždycky.

14:8b.MAR.014.008 Ona, čo mohla, vykonala: predišla pomazať moje telo k pohrabu.

14:9b.MAR.014.009 No, ameň vám hovorím, že kdekoľvek po celom svete bude zvestované toto evanjelium, i to, čo táto učinila, bude sa rozprávať na jej pamiatku.

14:10b.MAR.014.010 A Judáš Iškariotský, jeden z tých dvanástich, odišiel k najvyšším kňazom, aby im ho zradil.

14:11b.MAR.014.011 A oni počujúc to zaradovali sa a sľúbili, že mu dajú peniaze. A hľadal, ako by im ho príhodne zradil.

14:12b.MAR.014.012 A v prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjavali baránka, povedali mu jeho učeníci: Kde chceš, aby sme odíduc prihotovili, aby si jedol baránka?

14:13b.MAR.014.013 Vtedy poslal dvoch zo svojich učeníkov a povedal im: Iďte do mesta, a stretne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody, iďte za ním.

14:14b.MAR.014.014 A kdekoľvek vojde, povedzte tam domácemu pánovi: Učiteľ ti odkazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť baránka so svojimi učeníkmi?

14:15b.MAR.014.015 A on vám ukáže velikú vrchnú dvoranu, očalúnenú a hotovú, tam nám prihotovte.

14:16b.MAR.014.016 A jeho učeníci vyšli a prišli do mesta a našli tak, ako im povedal, a prihotovili baránka.

14:17b.MAR.014.017 Potom večer prišiel s dvanástimi.

14:18b.MAR.014.018 A keď sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Ameň vám hovorím, že jeden z vás ma zradí, ktorý jie so mnou.

14:19b.MAR.014.019 A oni sa začali rmútiť a hovoriť mu jeden po druhom: Či som to ja? A iný tiež: Či azda ja?

14:20b.MAR.014.020 A on odpovedal a riekol im: Jeden z dvanástich, ktorý si so mnou máča do misy.

14:21b.MAR.014.021 A Syn človeka síce ide, jako je napísané o ňom, ale beda tomu človekovi, skrze ktorého sa Syn človeka zrádza. Lepšie by mu bolo bývalo, keby sa ten človek nebol narodil.

14:22b.MAR.014.022 A keď jedli, vzal Ježiš chlieb a keď bol dobrorečil, lámal a dával im a povedal: Vezmite, jedzte, toto je moje telo.

14:23b.MAR.014.023 Potom vzal kalich a poďakujúc dal im, a pili z neho všetci.

14:24b.MAR.014.024 A povedal im: Toto je moja tej novej smluvy krv, ktorá sa vylieva za mnohých.

14:25b.MAR.014.025 Ameň vám hovorím, že už viac nikdy nebudem piť z plodu viniča, až do toho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.

14:26b.MAR.014.026 A zaspievajúc pieseň vyšli na Olivový vrch.

14:27b.MAR.014.027 A Ježiš im povedal: Všetci sa na mne pohoršíte tejto noci, lebo je napísané: Biť budem pastiera, a rozpŕchnu sa ovce.

14:28b.MAR.014.028 Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galilee.

14:29b.MAR.014.029 Vtedy mu povedal Peter: Aj keby sa všetci pohoršili, ale nie ja.

14:30b.MAR.014.030 A Ježiš mu riekol: Ameň ti hovorím, že dnes, tejto noci, prv než dva razy zaspieva kohút, tri razy ma zaprieš.

14:31b.MAR.014.031 Ale on nadmier veľa hovoril: Ani keby som mal s tebou zomrieť, nikdy ťa nezapriem. Tak podobne aj všetci ostatní vraveli.

14:32b.MAR.014.032 Potom prišli na pozemok, ktorého meno je Getsémane. A povedal svojim učeníkom: Poseďte tu, kým sa nepomodlím.

14:33b.MAR.014.033 A pojal so sebou Petra, Jakoba a Jána a začal sa ľakať a veľmi teskniť.

14:34b.MAR.014.034 A povedal im: Moja duša je smutná až na smrť. Zostaňte tu a bdejte.

14:35b.MAR.014.035 A poodíduc trochu dopredu padnul na zem a modlil sa, žeby, ak je vraj možné, odišla od neho tá hodina.

14:36b.MAR.014.036 A hovoril: Abba, Otče, tebe je všetko možné, odnes odo mňa tento kalich! Ale však nie to, čo ja chcem, ale čo ty.

14:37b.MAR.014.037 Potom prišiel a našiel ich spať. A povedal Petrovi: Šimone, spíš? Či si nevládal bdieť jednu hodinu?

14:38b.MAR.014.038 Bdejte a modlite sa, aby ste nevošli do pokušenia, lebo duch je síce hotový, ale telo je slabé.

14:39b.MAR.014.039 A zase odišiel a modlil sa hovoriac tie isté slová.

14:40b.MAR.014.040 A keď sa navrátil, zase ich našiel spať, lebo ich oči boly obtiažené, a nevedeli, čo by mu mali odpovedať.

14:41b.MAR.014.041 A prišiel po tretie a povedal im: Teraz už spite a odpočívajte! Už je to tam! Prišla tá hodina; hľa, Syna človeka zrádzajú do rúk hriešnikov.

14:42b.MAR.014.042 Vstaňte, poďme! Hľa, už je blízko ten, ktorý ma zrádza.

14:43b.MAR.014.043 A hneď, kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z tých dvanástich, a s ním veliký zástup, s mečami a kyjami, od najvyšších kňazov, od zákonníkov a od starších.

14:44b.MAR.014.044 A jeho zradca im bol dal znamenie povediac: Ktorého bozkám, ten je; jmite ho a odveďte opatrne.

14:45b.MAR.014.045 A keď prišiel, hneď pristúpil k nemu a povedal: Rabbi, rabbi! A zbozkával ho.

14:46b.MAR.014.046 A oni položili na neho svoje ruky a jali ho.

14:47b.MAR.014.047 A jeden, ktorýsi z tých, ktorí tam stáli, vytasil meč a uderil sluhu najvyššieho kňaza a odťal mu ucho.

14:48b.MAR.014.048 A Ježiš odpovedal a riekol im: Ako na lotra ste vyšli s mečami a kyjami, aby ste ma sobrali.

14:49b.MAR.014.049 Deň po dni som bol u vás v chráme učiac, a nejali ste ma. Ale aby sa naplnily písma.

14:50b.MAR.014.050 Vtedy ho všetci opustili a utiekli.

14:51b.MAR.014.051 A nejaký mládenec išiel za ním, odiaty ľanovým rúchom po holom tele, a chytili ho mládenci.

14:52b.MAR.014.052 Ale on zanechajúc rúcho utiekol nahý.

14:53b.MAR.014.053 A odviedli Ježiša k najvyššiemu kňazovi. A sišli sa k nemu všetci najvyšší kňazi a starší a zákonníci.

14:54b.MAR.014.054 A Peter išiel za ním zďaleka až do dvora najvyššieho kňaza a sedel spolu so sluhami a hrial sa pri svetle ohňa.

14:55b.MAR.014.055 A najvyšší kňazi a celá vysoká rada hľadali svedoctvo proti Ježišovi, aby ho vydali na smrť, ale nenašli.

14:56b.MAR.014.056 Lebo mnohí lživo svedčili proti nemu, ale tie ich svedoctvá neboly rovnaké.

14:57b.MAR.014.057 A ktorísi povstali a svedčili falošne proti nemu a vraveli:

14:58b.MAR.014.058 My sme ho počuli hovoriť: Ja zborím tento chrám, urobený rukami, a za tri dni vystavím iný, nie rukami urobený.

14:59b.MAR.014.059 Ale ani takto nebolo ich svedoctvo rovnaké.

14:60b.MAR.014.060 Potom vstal najvyšší kňaz do prostredku a opýtal sa Ježiša: Či nič neodpovedáš? Čo títo svedčia proti tebe?

14:61b.MAR.014.061 Ale on mlčal a neodpovedal ničoho. Opät sa ho opýtal najvyšší kňaz a povedal mu: Či si ty Kristus, Syn toho Požehnaného?

14:62b.MAR.014.062 A Ježiš povedal: Áno, ja som, a uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblaky.

14:63b.MAR.014.063 Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Čo ešte potrebujeme svedkov?

14:64b.MAR.014.064 Počuli ste to rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni všetci ho odsúdili, že je vinný smrti.

14:65b.MAR.014.065 A niektorí začali pľuvať na neho, zakrývať jeho tvár a pohlavkovať ho a hovoriť mu: Prorokuj! A prevzali ho sluhovia bijúc ho palicami.

14:66b.MAR.014.066 A keď bol Peter dole na dvore, prišla jedna z dievok najvyššieho kňaza

14:67b.MAR.014.067 a vidiac Petra zohrievať sa pozrela na neho a riekla: Aj ty si bol s tým Nazarejským Ježišom.

14:68b.MAR.014.068 Ale on zaprel a povedal: Neviem ani nerozumiem, čo ty hovoríš. A vyšiel von na predodvorie, a kohút zaspieval.

14:69b.MAR.014.069 A dievčina, vidiac ho, zase začala hovoriť tým, ktorí tam stáli: Tento je z nich.

14:70b.MAR.014.070 Ale on znova zapieral. A po malej chvíli zase tí, ktorí tam stáli, vraveli Petrovi: Ba skutočne si z nich, lebo aj si Galilean, aj tvoja reč je podobná.

14:71b.MAR.014.071 Ale on sa začal klnúť a prisahať, vraj neznám človeka, o ktorom hovoríte.

14:72b.MAR.014.072 A hneď zaspieval kohút po druhé. Vtedy sa rozpamätal Peter na slovo, ktoré mu povedal Ježiš, že prv než kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A vyjdúc rýchle von plakal.

15

15:1b.MAR.015.001 A hneď ráno poradiac sa najvyšší kňazi spolu so staršími a so zákonníkmi i celá vysoká rada a poviažuc Ježiša odviedli ho a oddali Pilátovi.

15:2b.MAR.015.002 A Pilát sa ho opýtal: Či si ty ten kráľ Židov? A on odpovedal a riekol mu: Ty dobre hovoríš.

15:3b.MAR.015.003 A najvyšší kňazi žalovali na neho mnoho, ale on nič neodpovedal.

15:4b.MAR.015.004 A Pilát sa ho zase opýtal a riekol: Či nič neodpovedáš? Hľa, koľko žalujú na teba!

15:5b.MAR.015.005 Ale Ježiš už viacej neodpovedal ničoho, takže sa Pilát divil.

15:6b.MAR.015.006 A na sviatok im prepúšťaval jedného väzňa, ktorého si žiadali.

15:7b.MAR.015.007 A bol vtedy uväznený ten tak zvaný Barabáš s inými povstalcami, ktorí v povstaní spáchali vraždu.

15:8b.MAR.015.008 A zástup zvolal a začal si žiadať urobiť im, ako im vždycky robieval.

15:9b.MAR.015.009 A Pilát im odpovedal a riekol: Či chcete, aby som vám prepustil kráľa Židov?

15:10b.MAR.015.010 Lebo vedel, že ho najvyšší kňazi vydali zo závisti.

15:11b.MAR.015.011 Ale najvyšší kňazi pobúrili zástup, aby si žiadal, žeby im radšej prepustil Barabáša.

15:12b.MAR.015.012 A Pilát zase odpovedal a riekol im: A čo tedy chcete, aby som urobil s tým, ktorého zoviete kráľom Židov?

15:13b.MAR.015.013 A oni opät skríkli: Ukrižuj ho!

15:14b.MAR.015.014 A Pilát im vravel: A čože urobil zlého? Ale oni ešte väčšmi kričali: Ukrižuj ho!

15:15b.MAR.015.015 Vtedy Pilát chcúc učiniť zástupu zadosť prepustil im Barabáša a Ježiša zbičoval a vydal, aby bol ukrižovaný.

15:16b.MAR.015.016 A vojaci ho odviedli do vnútra do nádvoria, ktoré je prätórium, a svolali celú čatu.

15:17b.MAR.015.017 A obliekli ho do purpuru a upletúc z tŕnia korunu položili mu ju na hlavu.

15:18b.MAR.015.018 A začali ho pozdravovať: Nech žije kráľ Židov!

15:19b.MAR.015.019 A bili ho po hlave trstinou a pľuvali na neho a kľakajúc na kolená klaňali sa mu.

15:20b.MAR.015.020 A keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli ho do jeho vlastného rúcha. A vyviedli ho, aby ho ukrižovali.

15:21b.MAR.015.021 A prinútili istého pomimo idúceho Šimona Cyrenenského, idúceho s poľa, otca Alexandrovho a Rúfovho, aby niesol jeho kríž.

15:22b.MAR.015.022 A viedli ho na miesto Golgota, čo je, preložené, toľko jako: Miesto lebu.

15:23b.MAR.015.023 A dávali mu piť víno s myrrou, ale on neprijal.

15:24b.MAR.015.024 A keď ho ukrižovali, rozdelili si jeho rúcho hodiac oň los, čo má ktorý vziať.

15:25b.MAR.015.025 A bola tretia hodina, keď ho ukrižovali.

15:26b.MAR.015.026 A bol napísaný nápis jeho viny: Kráľ Židov.

15:27b.MAR.015.027 A spolu s ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného po pravej a druhého po jeho ľavej strane.

15:28b.MAR.015.028 Vtedy sa naplnilo písmo, ktoré hovorí: A je počítaný s bezbožnými.

15:29b.MAR.015.029 A tí, ktorí chodili popri ňom, rúhali sa mu pokyvujúc svojimi hlavami a hovorili: Há, ty, ktorý boríš chrám a za tri dni staviaš!

15:30b.MAR.015.030 Pomôž samému sebe a sostúp s kríža!

15:31b.MAR.015.031 Podobne i najvyšší kňazi sa posmievali medzi sebou so zákonníkmi a vraveli: Iným pomáhal a sám sebe nemôže pomôcť.

15:32b.MAR.015.032 Kristus, kráľ Izraelov, nech teraz sostúpi s kríža, aby sme videli a uverili! Aj tí, ktorí boli s ním spolu ukrižovaní, mu utŕhali.

15:33b.MAR.015.033 A keď bola šiesta hodina, povstala tma na celej zemi a trvala až do deviatej hodiny.

15:34b.MAR.015.034 A o deviatej hodine zvolal Ježiš velikým hlasom a riekol: Elói, Elói, lama sabachtani?! Čo je, preložené: Môj Bože, môj Bože, prečo si ma opustil!

15:35b.MAR.015.035 A niektorí z tých, ktorí tam stáli, počujúc to hovorili: Hľa, Eliáša volá.

15:36b.MAR.015.036 A jeden bežal, naplnil špongiu octom, položil na trstinu a dával mu piť a hovoril: Nechajte, nech vidíme, či prijde Eliáš, by ho sňal.

15:37b.MAR.015.037 Ale Ježiš zvolajúc velikým hlasom vypustil dušu.

15:38b.MAR.015.038 A opona chrámu sa roztrhla na dvoje od hora až dolu.

15:39b.MAR.015.039 A keď videl centúrion, stotník, ktorý tam stál naproti nemu, že tak vykríknuc vypustil dušu, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boží.

15:40b.MAR.015.040 A boly tam aj ženy, ktoré sa dívaly zďaleka, medzi ktorými bola Mária Magdaléna a Mária Jakoba Malého a Jozesova matka a Salóme,

15:41b.MAR.015.041 ktoré aj vtedy, keď bol v Galilei, chodily za ním a posluhovaly mu, a mnohé iné, ktoré s ním boly prišly hore do Jeruzalema.

15:42b.MAR.015.042 A keď už bol večer, pretože bol deň pripravovania, to jest deň pred sobotou,

15:43b.MAR.015.043 prišiel Jozef z Arimátie, počestný radca, ktorý tiež sám očakával kráľovstvo Božie, odvážil sa a vošiel k Pilátovi a prosil si telo Ježišovo.

15:44b.MAR.015.044 A Pilát sa podivil, že by už bol zomrel. A privolal si centúriona a spýtal sa ho, či už dávno zomrel?

15:45b.MAR.015.045 A zvediac od centúriona daroval mŕtve telo Jozefovi,

15:46b.MAR.015.046 ktorý nakúpil plátna, sňal telo Ježišovo a zavinul ho do toho plátna a položil ho do hrobu, ktorý bol vytesaný do skaly, a privalil kameň ku dveriam hrobu.

15:47b.MAR.015.047 A Mária Magdaléna i Mária Jozesova sa dívaly, kde ho kladú.

16

16:1b.MAR.016.001 A keď pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakobova a Salóme nakúpily voňavých vecí, aby prišly a pomazaly ho.

16:2b.MAR.016.002 A v prvý deň týždňa včasne ráno, veľmi skoro, prišly k hrobu, keď začalo vychádzať slnko.

16:3b.MAR.016.003 A hovorily jedna druhej: Kto nám odvalí kameň odo dverí hrobu?!

16:4b.MAR.016.004 A keď pozrely, videly, že je kameň odvalený; lebo bol veľmi veliký.

16:5b.MAR.016.005 A keď vošly do hrobu, videly mládenca, sediaceho na pravej strane, odiateho dlhým bielym rúchom, a preľakly sa.

16:6b.MAR.016.006 Ale on im povedal: Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazarénskeho, toho ukrižovaného. Vstal, niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho boli položili.

16:7b.MAR.016.007 Ale iďte, povedzte jeho učeníkom, aj Petrovi, že ide pred vami do Galilee, tam ho uvidíte, jako vám predpovedal.

16:8b.MAR.016.008 A vyšly rýchle a utiekly od hrobu, lebo sa triasly od strachu a boly celé predesené a nepovedaly nikomu ničoho, lebo sa bály.

16:9b.MAR.016.009 A keď vstal z mŕtvych v nedeľu skoro ráno, ukázal sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej bol vyhnal sedem démonov.

16:10b.MAR.016.010 Tá išla a zvestovala to tým, ktorí bývali s ním, žalostiacim a plačúcim.

16:11b.MAR.016.011 Ale oni, keď počuli, že žije, a že ho videla, neverili.

16:12b.MAR.016.012 Potom z nich dvom, kráčajúcim cestou, zjavil sa v inej podobe, idúcim na vidiek.

16:13b.MAR.016.013 Aj tí odišli a zvestovali to ostatným, ale ani tým neverili.

16:14b.MAR.016.014 Naposledy sa ukázal tým jedonástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich neveru a tvrdosť ich srdca, že neuverili tým, ktorí ho videli vstalého z mŕtvych.

16:15b.MAR.016.015 A povedal im: Iďte po celom svete a kážte evanjelium každému stvoreniu!

16:16b.MAR.016.016 Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.

16:17b.MAR.016.017 A uverivších budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazyky,

16:18b.MAR.016.018 hadov budú brať, a keby vypili niečo smrťonosné, neuškodí im; na chorých budú vzkladať ruky, a budú sa mať dobre.

16:19b.MAR.016.019 A tak Pán Ježiš, keď dohovoril s nimi, vzatý bol hore do neba, a sadol si po pravici Božej.

16:20b.MAR.016.020 A oni vyšli a kázali všade a Pán spoluúčinkoval a potvrdzoval slovo tým, že ho sprevádzaly divy. Ameň.