Lamentations (Slovak)

1

1:1b.LAM.001.001 Alef. Oj, ako sedí samotné mesto, nedávno veľké čo do množstva ľudu! Je ako vdova. Mesto, predtým veľké medzi národami, kňažna medzi krajinami, dnes je poplatné!

1:2b.LAM.001.002 Béth. Kňažna, ustavične plače, vnoci, a jej slzy tečú po jej lícach. Nemá nikoho, kto by potešil, nikoho zpomedzi všetkých svojich milovníkov. Všetci jej priatelia sa jej stali nevernými; obrátili sa jej v nepriateľov.

1:3b.LAM.001.003 Gimel. Judea sa prestehovala do vyhnanstva pre horké trápenie a pre veľkú porobu. Ona býva medzi pohanmi! Nenachodí odpočinku. Všetci tí, ktorí ju honia, ju dostihujú medzi úzkosťami.

1:4b.LAM.001.004 Daleth. Cesty dcéry Siona smutné, pretože niet tých, ktorí by prišli na slávnosť. Všetky jej brány spustlé. Jej kňazi vzdychajú. Jej panny sú strápené, a ona sama je plná horkosti.

1:5b.LAM.001.005 Hé. Jej protivníci sú hlavou; jej nepriatelia sa majú dobre, lebo ju strápil Hospodin pre množstvo jej prestúpení. Jej malé deti odišly do zajatia pred tvárou a zrakmi protivníka.

1:6b.LAM.001.006 Vav. A tak vyšla od dcéry Siona všetka jej sláva. Jej kniežatá sú jako jeleni, ktorí nenachodia paše a tak idú bez sily pred tým, ktorý prenasleduje.

1:7b.LAM.001.007 Zajin. Dcéra Jeruzalema sa rozpomína vo dňoch svojho trápenia a vo svojom zmietaní na všetky svoje vzácne veci, ktoré boly jej od pradávnych dní, teraz keď upadol jej ľud do ruky protivníka, a keď nemá nikoho, kto by jej pomohol. Protivníci sa dívajú na ňu; smejú sa jej všestrannej zkaze.

1:8b.LAM.001.008 Cheth. Ťažko hrešila dcéra Jeruzalema, preto sa stala nečistou odlúčenou; všetci, ktorí ju ctili, opovrhujú ňou, pretože vidia jej nahotu. Aj ona vzdychá a obrátila sa nazpät.

1:9b.LAM.001.009 Teth. Jej nečistota je na jej podolkoch; nepamätala na svoj koniec a preto klesla predivne, hlboko; nemá nikoho, kto by ju potešil. Vidz, ó, Hospodine, moje trápenie, lebo sa veličí nepriateľ.

1:10b.LAM.001.010 Jod. Protivník siahol svojou rukou na všetky jej vzácne veci, lebo sa musí dívať, ako pohania vchádzajú do jej svätyne, o ktorých si bol prikázal, aby ti nevošli do shromaždenia.

1:11b.LAM.001.011 Kaf. Všetok jej ľud vzdychá; hľadajú chlieb; dávajú svoje vzácne veci za pokrm, aby občerstvili dušu. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, že som znevážená!

1:12b.LAM.001.012 Lamed. Či vám nič do toho, vy všetci, ktorí idete cestou pomimo? Hľaďte a vidzte, či je niekde bolesť ako moja bolesť, ktorá je spôsobená mne, ktorú strápil Hospodin v deň pále svojho hnevu?!

1:13b.LAM.001.013 Mem. S výsosti poslal oheň do mojich kostí a pošliapal to; roztiahol mojim nohám sieť a obrátil ma nazpät; učinil ma pustinou, neduživou deň ako deň.

1:14b.LAM.001.014 Nun. Jarmo mojich prestúpení mi je uviazané jeho rukou; splietly sa jako húžvy; vystúpily na moju šiju; spôsobil to, aby klesla moja sila. Pán ma vydal do rúk, z ktorých nemôžem povstať.

1:15b.LAM.001.015 Samek. Pán pošliapal všetkých mojich udatných v mojom strede; svolal proti mne slávnostné shromaždenie, aby skrúšil mojich mládencov. Pán šliapal čereň panne dcére Júdovej.

1:16b.LAM.001.016 Ajin. Pre tie veci ja plačem. Moje oko, moje oko tečie vodami, lebo je ďaleko odo mňa ten, ktorý by potešil, ten, ktorý by občerstvil moju dušu. Moji synovia sú vypustošení, lebo sa zmohol nepriateľ.

1:17b.LAM.001.017 Pe. Dcéra Siona rozprestiera svoje ruky; nemá nikoho, kto by ju potešil. Hospodin prikázal o Jakobovi vôkol neho jeho protivníkom, aby ho sovreli. Dcéra Jeruzalema je ako nečistá, oddelená pre svoj neduh, medzi nimi.

1:18b.LAM.001.018 Tsadé. Hospodin je spravedlivý, lebo som sa protivila jeho ústam. Nože počujte, všetky národy, a vidzte moju bolesť! Moje panny a moji mládenci odišli do zajatia!

1:19b.LAM.001.019 Khof. Volala som na svojich milovníkov; oklamali ma. Moji kňazi a moji starci pomreli v meste, keď si hľadali pokrm, aby občerstvili svoju dušu.

1:20b.LAM.001.020 Reš. Vidz, ó, Hospodine, lebo mi je úzko. Moje vnútornosti sú rozbúrené; moje srdce sa prevrátilo vo mne, pretože som sa veľmi protivila. Vonku sirotí meč; vnútri jako smrť.

1:21b.LAM.001.021 Šin. Čujú, že vzdychám, ale nemám nikoho, kto by potešil. Všetci moji nepriatelia počujúc o mojom nešťastí radujú sa, že si to ty učinil; uviedol si deň, ktorý si bol vyhlásil, ale budú podobní mne.

1:22b.LAM.001.022 Tav. Nech prijde všetka ich zlosť pred tvoju tvár, a učiň im, ako si učinil mne pre všetky moje prestúpenia, lebo je mnoho mojich vzdychov, a moje srdce je neduživé.

2

2:1b.LAM.002.001 Alef. Oj, ako zaoblačil Pán vo svojom hneve dcéru Siona! Svrhnul s nebies na zem slávu Izraelovu a nepamätal na podnož svojich nôh v deň svojho hnevu.

2:2b.LAM.002.002 Béth. Pán pohltil a neušetril niktorých príbytkov Jakobových; poboril vo svojej prchlivosti ohrady dcéry Júdovej; povalil ich na zem; poškvrnil kráľovstvo i jeho kniežatá.

2:3b.LAM.002.003 Gimel. Zoťal v páli hnevu každý roh Izraelov; stiahol nazpät svoju pravicu zpred nepriateľa a rozpálil sa proti Jakobovi jako plamenný oheň, ktorý žerie dookola.

2:4b.LAM.002.004 Daleth. Natiahol svoje lučište jako nepriateľ; postavil sa so svojou pravicou jako protivník; pobil všetko žiadostivé oku; do stánu dcéry Siona vylial svoju prchlivosť ako oheň.

2:5b.LAM.002.005 Hé. Pán sa stal podobným nepriateľovi; pohltil Izraela; pohltil všetky jeho paláce; zkazil jeho ohrady a rozmnožil v dcére Júdovej smútok a žiaľ.

2:6b.LAM.002.006 Vav. Násilne odstránil ako od zahrady svoj plot; zkazil miesto svojho shromaždenia; Hospodin učinil to, aby v zabudnutie prišla na Sione slávnosť a sobota, a v zúrivosti svojho hnevu zavrhol kráľa i kňaza.

2:7b.LAM.002.007 Zajin. Pán opovrhol svojím oltárom; zošklivil si svoju svätyňu; vydal múry jej palácov do ruky nepriateľa; kričali v dome Hospodinovom ako v deň slávnosti.

2:8b.LAM.002.008 Chet. Hospodin si umyslel zkaziť múr dcéry Siona; roztiahol mernú šnúru; neodvrátil svojej ruky, aby nebol pohltil, a spôsobil to, aby smútil val i múr; spolu zomdlievajú v žalosti.

2:9b.LAM.002.009 Tet. Jej brány sa prepadly do zeme; zahubil a skrúšil jej závory; jej kráľ a jej kniežatá sú medzi pohanmi, kde niet zákona; ani jej proroci nenachádzajú videnia od Hospodina.

2:10b.LAM.002.010 Jod. Sedia na zemi, mlčia starci dcéry Siona; posypali svoju hlavu prachom; opásali si smútočné vrece; panny Jeruzalema svesily svoju hlavu k zemi.

2:11b.LAM.002.011 Kaf. Moje oči hynú od sĺz; moje vnútornosti sú rozbúrené; moje jatra sa vylialy na zem pre skrúšenie dcéry môjho ľudu, keď nyje odrastlé dieťa i kojenec na uliciach mesta.

2:12b.LAM.002.012 Lamed. Hovoria svojim matkám: Kde je obilie a víno? keď zomdlievajú ako zranený na smrť po uliciach mesta, keď sa rozlieva ich duša do lona ich matky.

2:13b.LAM.002.013 Mem. Čo ti mám svedčiť? Čo ti mám pripodobniť, dcéro Jeruzalema? Čo ti mám prirovnať, aby som ťa potešil, panno dcéra Siona? Lebo je veľké, jako more, tvoje skrúšenie. Kto ťa vylieči?!

2:14b.LAM.002.014 Nun. Tvoji proroci ti vídavali lož a nesmysel a neodkrývali tvojej neprávosti, aby odvrátili tvoje zajatie, ale ti vídali bremená lži a vídali ti zahnania.

2:15b.LAM.002.015 Samek. Tlieskajú nad tebou rukami všetci, ktorí idú pomimo cestou; pískajú a kývajú svojou hlavou nad dcérou Jeruzalema a hovoria: Či je toto to mesto, o ktorom hovorievali: Dokonalosť krásy, rozkoš celej zeme?

2:16b.LAM.002.016 Pe. Všetci tvoji nepriatelia otvárajú na teba svoje ústa, pískajú posmešne a škrípu zubami; hovoria: Pohltili sme; áno, toto je deň, na ktorý sme čakali, našli sme, vidíme.

2:17b.LAM.002.017 Ajin. Hospodin učinil, čo si umyslel; splnil svoju reč; ktorú bol prikázal od dávnych dní; poboril a neušetril; obveselil nad tebou nepriateľa; vyvýšil roh tvojich protivníkov.

2:18b.LAM.002.018 Tsadé. Ich srdce kričí k Pánovi. Múru dcéry Siona, vylievaj slzy jako potok vodne i vnoci; nedaj si pokoja; nech nemlčí zrenica tvojho oka!

2:19b.LAM.002.019 Khof. Povstaň, krič vnoci, hneď na počiatku nočných stráží; vylievaj svoje srdce jako vodu pred tvárou Pánovou; pozdvihuj k nemu svoje ruky za dušu svojich detí, ktoré nyjú a hynú hladom na rohu všetkých ulíc.

2:20b.LAM.002.020 Reš. Vidz, ó, Hospodine, a hľaď, komu si tak kedy učinil? Či azda jedia ženy svoj plod, deti, ktoré nanášajú na rukách kochajúc sa v nich? Či sa má zabíjať v svätyni Pánovej kňaz a prorok?

2:21b.LAM.002.021 Šin. Ležia na zemi po uliciach, mladý i starý, moje panny a moji mládenci, padli od meča; pobil si v deň svojho hnevu; pozabíjal si; neušetril si.

2:22b.LAM.002.022 Tav. Svolal si, jako na deň slávnosti, moje strachy všade naokolo, a nebolo v deň hnevu Hospodinovho nikoho, kto by bol ušiel alebo pozostal. Tých, ktorých som nosila na rukách a vychovala, zničil nepriateľ.

3

3:1b.LAM.003.001 Alef. Oj, ja som muž, ktorý videl trápenie, ktorý bol švihaný prútom jeho prchlivosti.

3:2b.LAM.003.002 Mňa pohnal a zaviedol do tmy a nie do svetla.

3:3b.LAM.003.003 Len proti mne sa vracia znova a znova, zaháňa sa svojou rukou každý deň.

3:4b.LAM.003.004 Bét. Zvetšil moje telo i moju kožu; skrúšil moje kosti.

3:5b.LAM.003.005 Zastaväl ma dookola a obkľúčil ma horkosťou a nevoľou.

3:6b.LAM.003.006 Usadil ma na tmavých miestach ako tých, ktorí sú mŕtvi navždy.

3:7b.LAM.003.007 Gimel. Ohradil ma, aby som nevyšiel; zaťažil moju reťaz.

3:8b.LAM.003.008 I keď kričím a volám pokorne o pomoc, zapcháva svoje uši pred mojou modlitbou.

3:9b.LAM.003.009 Ohradil moje cesty tesaným kameňom; moje chodníky poprevracal.

3:10b.LAM.003.010 Daleth. Je mi jako čihajúci medveď, ako lev v skrýšach.

3:11b.LAM.003.011 Odvracia moje cesty a roztrhal ma; učinil ma pustým.

3:12b.LAM.003.012 Natiahol svoje lučište a postavil ma jako cieľ strele.

3:13b.LAM.003.013 Hé. Vrazil do mojich ľadvín strely svojho túla.

3:14b.LAM.003.014 Stal som sa posmechom všetkému svojmu ľudu, ich pesničkou každý deň.

3:15b.LAM.003.015 Nasýtil ma horkosťami; napojil ma palinou.

3:16b.LAM.003.016 Vav. A dal mi zubami drtiť štrk; zohol ma do popola.

3:17b.LAM.003.017 Odvrhol si moju dušu preč od pokoja, až som i zabudol na to, čo je dobré.

3:18b.LAM.003.018 A povedal som: Zahynula moja životná sila a moja nádej, ktorej som sa nadejal od Hospodina.

3:19b.LAM.003.019 Zajin. Pamätaj na moje trápenie a na moje blúdenie sem a ta, na palinu a na jed.

3:20b.LAM.003.020 Istotne budeš pamätať, keď aj je moja duša zohnutá vo mne.

3:21b.LAM.003.021 Toto vše odpoviem svojmu srdcu; preto sa nadejem:

3:22b.LAM.003.022 Chet. Je to mnohonásobná milosť Hospodinova, že sme nevyhynuli docela; lebo neprestaly jeho zľutovania.

3:23b.LAM.003.023 Sú nové každého rána; veľká je tvoja vernosť.

3:24b.LAM.003.024 Mojím dielom je Hospodin, hovorí moja duša; preto sa nadejem na neho.

3:25b.LAM.003.025 Teth. Dobrý je Hospodin tým, ktorí očakávajú na neho, duši, ktorá ho hľadá.

3:26b.LAM.003.026 Dobre je, aby dúfal človek a mlčky očakával na spasenie Hospodinovo.

3:27b.LAM.003.027 Dobre je mužovi, aby niesol jarmo vo svojej mladosti.

3:28b.LAM.003.028 Jod. Nech sedí o samote a mlčí, keď naloží na neho.

3:29b.LAM.003.029 Nech vloží svoje ústa do prachu, azda je ešte nádej.

3:30b.LAM.003.030 Nech podá svoje líce tomu, kto ho bije; nech sa nasýti potupy.

3:31b.LAM.003.031 Kaf. Lebo Pán neodvrhne na veky.

3:32b.LAM.003.032 Lebo hoci aj zarmúti, zase sa zľutuje podľa množstva svojej milosti.

3:33b.LAM.003.033 Lebo netrápi zo svojho srdca ani nezarmucuje synov človeka.

3:34b.LAM.003.034 Lamed. Zdeptať všetkých väzňov zeme pod svoje nohy,

3:35b.LAM.003.035 zohnúť súd muža pred tvárou Najvyššieho,

3:36b.LAM.003.036 prevrátiť človeka v jeho pravote, či by Pán toho nevidel?

3:37b.LAM.003.037 Mem. Kto kedy povedal niečo, a stalo sa, čoho by nebol prikázal Pán?

3:38b.LAM.003.038 Či azda nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?

3:39b.LAM.003.039 Prečo by si tedy sťažoval človek, dokiaľ žije, muž na kázeň za svoje hriechy?

3:40b.LAM.003.040 Nun. Nože zkúmajme svoje cesty a zpytujme a navráťme sa až k Hospodinovi!

3:41b.LAM.003.041 Pozdvihnime i svoje srdce s rukami k silnému Bohu v nebesiach!

3:42b.LAM.003.042 My sme sa spreneverili a protivili sme sa, preto si ty neodpustil.

3:43b.LAM.003.043 Samek. Zastrel si sa hnevom a stíhaš nás; pobil si, nešetril si.

3:44b.LAM.003.044 Zastrel si sa hustým oblakom, aby neprenikla modlitba.

3:45b.LAM.003.045 Položil si nás za smeti a povrheľ uprostred národov.

3:46b.LAM.003.046 Roztvárajú na nás svoje ústa všetci naši nepriatelia.

3:47b.LAM.003.047 Strach a jama je nám údelom, spustošenie a skrúšenie.

3:48b.LAM.003.048 Moje oko tečie potokami vody pre skrúšenie dcéry môjho ľudu.

3:49b.LAM.003.049 Ajin. Moje oko sa rozplýva a nemá pokoja a to tak bez prestania,

3:50b.LAM.003.050 dokiaľ len nevyzrie a neuvidí Hospodin z nebies.

3:51b.LAM.003.051 Moje oko pôsobí mojej duši bolesť pre všetky dcéry môjho mesta.

3:52b.LAM.003.052 Tsadé. Moji nepriatelia ma nemilosrdne honili, jako nejaké vtáča, bez príčiny.

3:53b.LAM.003.053 Aby zničili môj život, hodili ma do jamy a prihádzali ma kamením.

3:54b.LAM.003.054 Vody zalialy moju hlavu, takže som povedal: Už je po mne!

3:55b.LAM.003.055 Khof. Vzývam tvoje meno, ó, Hospodine, z najhlbšej jamy.

3:56b.LAM.003.056 Čuješ môj hlas, len nezakrývaj svojho ucha pred mojou prosbou o úľavu, pred mojím pokorným volaním o pomoc!

3:57b.LAM.003.057 Veď si sa blížieval v deň, v ktorý som volal na teba; vše si povedal: Neboj sa!

3:58b.LAM.003.058 Réš. Riešil si, Pane, pravoty mojej duše; vykúpil si môj život.

3:59b.LAM.003.059 Vidíš, ó, Hospodine, prevrátenosť, ktorá sa mi deje; rozsúď môj súd!

3:60b.LAM.003.060 Vidíš všetku ich pomstu, všetky ich myšlienky o mne.

3:61b.LAM.003.061 Šin. Počul si ich potupu, Hospodine, všetky ich úmysly proti mne,

3:62b.LAM.003.062 slová rtov tých, ktorí povstávajú proti mne, a ich premýšľanie proti mne každého dňa.

3:63b.LAM.003.063 Hľaď, prosím, na ich sadanie a na ich vstávanie; ja som ich posmešnou pesničkou.

3:64b.LAM.003.064 Tav. Daj im odplatu, Hospodine, podľa diela ich rúk!

3:65b.LAM.003.065 Daj im zaštítenie srdca, svoju kliatbu na nich.

3:66b.LAM.003.066 Stíhaj vo svojom hneve a zahlaď ich zpod nebies Hospodinových.

4

4:1b.LAM.004.001 Alef. Oj, ako ztratilo zlato svoj lesk; zmenilo sa rýdze zlato; rozmetané sú kamene svätyne na rohu všetkých ulíc!

4:2b.LAM.004.002 Béth. Drahí synovia Siona, vyvažovaní čistým zlatom, ako sú považovaní za nádoby z črepu, za dielo rúk hrnčiara!

4:3b.LAM.004.003 Gimel. Ešte len aj šakali vynímajú prsia, nadájajú svoje mláďatá; dcéra môjho ľudu stala sa ukrutnou jako pštrosi na púšti.

4:4b.LAM.004.004 Daleth. Jazyk kojenca prilepil sa na jeho ďasno od smädu; deti si prosia chleba, ale nieto nikoho, kto by im odlomil.

4:5b.LAM.004.005 Hé. Tí, ktorí jedávali rozkošné jedlá, hynú na uliciach; tí, ktorí boli chovaní v šarláte, objímajú hnojisko.

4:6b.LAM.004.006 Vav. A neprávosť dcéry môjho ľudu je väčšia ako hriech Sodomy, ktorá bola podvrátená jako v okamihu, bez toho, že by na ňu boly dopadly ruky.

4:7b.LAM.004.007 Zajin. Jej nazareji boli čistejší ako sneh, belší ako mlieko, čo do tela boli rumennejší než korale, svojou postavou jako vytesaní zo zafíra.

4:8b.LAM.004.008 Chet. Ale teraz je ich tvárnosť temnejšia ako sadze; nepoznajú ich na uliciach; ich koža prischla na ich kosť; uschla jako drevo.

4:9b.LAM.004.009 Teth. Lepšia sa stalo tým, ktorých pobil meč, ako tým, ktorých pobil hlad, ktorí hynú, prebodnutí, preto, že nebolo nijakej poľnej úrody.

4:10b.LAM.004.010 Jod. Ruky ľútostivých žien varily svoje deti; boly im za pokrm v skrúšení dcéry môjho ľudu.

4:11b.LAM.004.011 Kaf. Hospodin uvoľnil cele svoju prchlivosť, vylial páľu svojho hnevu a zapálil oheň na Sione, ktorý strávil jeho základy.

4:12b.LAM.004.012 Lamed. Neboli by uverili kráľovia zeme ani nikto zo všetkých obyvateľov okruhu sveta, že by dakedy vošiel protivník a nepriateľ do brán Jeruzalema.

4:13b.LAM.004.013 Mem. A stalo sa pre hriechy jeho prorokov, pre neprávosti jeho kňazov, ktorí vylievali krv spravedlivých v jeho strede.

4:14b.LAM.004.014 Nun. Túlali sa slepí po uliciach; boli poškvrnení krvou, takže sa ľudia nemohli dotknúť ich rúcha.

4:15b.LAM.004.015 Samek. Ustúpte! Nečistý! volali na nich! Ustúpte, ustúpte, nedotknite sa! Preto sa aj rozleteli vo všetky strany, aj sa túlajú. Hovoria medzi národami. Nebudú viacej pohostíniť.

4:16b.LAM.004.016 Pé. Hnevivá tvár Hospodinova ich rozdelila vo všetky smery; nebude viacej hľadieť na nich; nehľadeli na osobu kňazov; nezľutovali sa nad starcami.

4:17b.LAM.004.017 Ajin. Naše oči ešte vždy hynú vyzerajúc po našej márnej pomoci; vo svojom zrení zrieme k národu, ktorý nezachráni.

4:18b.LAM.004.018 Tsadé. Lovia naše kroky, takže nemôžeme chodiť po svojich uliciach; priblížil sa náš koniec; doplnily sa naše dni, lebo prišiel náš skon.

4:19b.LAM.004.019 Khof. Tí, ktorí nás stíhajú, sú rýchlejší ako orli nebies; ohnivo nás prenasledujú po vrchoch; na púšti nám stroja úklady.

4:20b.LAM.004.020 Réš. Duch našich nozdier, pomazaný Hospodinov, lapený bol do ich jam, o ktorom sme hovorievali: V jeho tôni budeme žiť medzi národami.

4:21b.LAM.004.021 Sin. Veseľ sa a raduj, dcéro Edomova, ktorá bývaš v zemi Úc! Prijde aj na teba pohár! Opiješ sa a obnažíš sa.

4:22b.LAM.004.022 Tav. Ukončená je tvoja neprávosť, dcéro Siona; neučiní toho viacej, aby ťa prestehoval do vyhnanstva. Navštívi tvoju neprávosť, dcéro Edoma; odkryje tvoje hriechy.

5

5:1b.LAM.005.001 Rozpomeň sa, Hospodine, na to, čo sa nám udialo; pohliadni, prosím a vidz našu potupu!

5:2b.LAM.005.002 Naše dedičstvo sa prevrátilo a dostalo sa cudzím; naše domy sa dostaly cudzozemcom.

5:3b.LAM.005.003 Sirotami sme, bez otca; naše matky sú jako vdovy.

5:4b.LAM.005.004 Svoju vodu pijeme za peniaze; naše drevo prichádza za plat.

5:5b.LAM.005.005 Prenasledovaní sme tak, že sú nám vždy na krku; pracujúc ustávame, a niet pre nás odpočinku.

5:6b.LAM.005.006 Egypťanom podávame ruku, Assýrom, aby sme sa nasýtili chleba.

5:7b.LAM.005.007 Naši otcovia hrešili, a niet ich; my nesieme ich neprávosti.

5:8b.LAM.005.008 Sluhovia panujú nad nami; nieto nikoho, kto by vytrhol z ich ruky.

5:9b.LAM.005.009 Za svoje životy dodávame svoj chlieb pre meč na púšti.

5:10b.LAM.005.010 Naša koža je vypálená jako pec od horúčosti hladu.

5:11b.LAM.005.011 Zhanobili ženy na Sione, panny v mestách Júdových.

5:12b.LAM.005.012 Kniežatá sú povešané ich rukou; tváre starcov nie sú uctievané.

5:13b.LAM.005.013 Mládenci nosia žernov, a deti klesajú pod drevom;

5:14b.LAM.005.014 starci prestali sedávať v bráne, mládenci spievať svoju pieseň.

5:15b.LAM.005.015 Prestala veselosť nášho srdca; naše veselé kolo sa obrátilo v zármutok.

5:16b.LAM.005.016 Spadla koruna s našej hlavy, oj, beda nám, lebo sme hrešili!

5:17b.LAM.005.017 Preto je naše srdce neduživé; preto sa zatmily naše oči,

5:18b.LAM.005.018 pre vrch Sion, ktorý je spustošený; líšky chodia po ňom.

5:19b.LAM.005.019 Ty, ó, Hospodine, tróniš na veky; tvoja stolica na pokolenie a pokolenie.

5:20b.LAM.005.020 Prečo zabúdaš na nás na večnosť, opúšťaš nás na také dlhé časy?

5:21b.LAM.005.021 Navráť nás, Hospodine, k sebe, a navrátime sa; obnov naše dni jako kedysi!

5:22b.LAM.005.022 Ale ty si nás celkom zavrhol, hneváš sa na nás veľmi preveľmi.