Song of Solomon (Slovak)

1

1:1b.SON.001.001 Najznamenitešia pieseň z piesní Šalamúnových.

1:2b.SON.001.002 Oj, aby ma bozkal bozkom z bozkov svojich úst! Lebo tvoja ľúbosť je lepšia ako víno.

1:3b.SON.001.003 Čo do vône sú tvoje masti výborné; tvoje meno rozliata masť, preto ťa milujú devy.

1:4b.SON.001.004 Tiahni ma, a pobežíme za tebou. Kráľ ma uviedol do svojich komnát; plesať a radovať sa budeme v tebe; spomínať budeme tvoju ľúbosť viac ako víno; úprimne a právom ťa milujú.

1:5b.SON.001.005 Čierna som, ale krásna, dcéry Jeruzalema, jako stány Kédara, jako čalúny Šalamúnove.

1:6b.SON.001.006 Nehľaďte na mňa, že som počerná, že ma opálilo slnko! Synovia mojej matky sa rozpálili hnevom proti mne: postavili ma, za strážcu strážiť vinice, a svojej vlastnej vinice som nestrážila.

1:7b.SON.001.007 Nože mi oznám ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš, kde dávaš rozložiť sa svojmu stádu na poludnie? Lebo prečo mám byť ako zahalená pri stádach tvojich druhov?

1:8b.SON.001.008 Jestliže nevieš, oj, ty najkrásnejšia medzi ženami, nuž vyjdi po stopách drobného stáda a pas svoje kozľatá popri bývaniskách pastierov.

1:9b.SON.001.009 Paripe vo vozoch faraonových ťa pripodobňujem, moja priateľko!

1:10b.SON.001.010 Krásne sú tvoje líca v ozdobných poveskoch, tvoje hrdlo v perlových náhrdelníkoch.

1:11b.SON.001.011 Narobíme ti zlatých retiazok s bodkami striebra.-

1:12b.SON.001.012 Dokiaľ sedel kráľ za svojím stolom, môj nardus vydával svoju vôňu.

1:13b.SON.001.013 Viazaničkou myrrhy mi je môj milý; dlie na mojich prsiach.

1:14b.SON.001.014 Cyprovým strapcom mi je môj milý vo viniciach En-gedi.

1:15b.SON.001.015 Hľa, čiže si krásna, moja priateľko; hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice.

1:16b.SON.001.016 Hľa, krásny si, môj milý, áno, utešený, i naša loža zelená.

1:17b.SON.001.017 Hrady našich domov cedry, naše trámy jedle.

2

2:1b.SON.002.001 Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.

2:2b.SON.002.002 Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.

2:3b.SON.002.003 Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.

2:4b.SON.002.004 Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.

2:5b.SON.002.005 Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.

2:6b.SON.002.006 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.

2:7b.SON.002.007 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.

2:8b.SON.002.008 Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.

2:9b.SON.002.009 Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.

2:10b.SON.002.010 Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!

2:11b.SON.002.011 Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.

2:12b.SON.002.012 Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.

2:13b.SON.002.013 Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!

2:14b.SON.002.014 Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.

2:15b.SON.002.015 Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.

2:16b.SON.002.016 Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,

2:17b.SON.002.017 dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.

3

3:1b.SON.003.001 Na svojej loži po nociach hľadala som toho, ktorého miluje moja duša; hľadala som ho, ale som ho nenašla.

3:2b.SON.003.002 Nože tedy nech vstanem a obídem po meste; po námestiach a po uliciach budem hľadať toho, ktorého miluje moja duša. Hľadala som ho, ale som ho nenašla.

3:3b.SON.003.003 Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste. Či ste nevideli toho, ktorého miluje moja duša?

3:4b.SON.003.004 Len čo som odišla od nich, našla som toho, ktorého miluje moja duša. Chopila som sa ho a nepustila som ho, dokiaľ som ho nedoviedla do domu svojej matky a do izby tej, ktorá ma počala.

3:5b.SON.003.005 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.

3:6b.SON.003.006 Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte jako stĺpy dymu; okadená myrrhou a kadivom nad každý prach kupca-voninára?

3:7b.SON.003.007 Hľa, posteľ Šalamúnova: šesťdesiat junákov vôkol nej z junákov Izraelových.

3:8b.SON.003.008 Všetci narábajú mečom, vycvičení v boji; každý má svoj meč pri svojom boku zo strachu vnoci.

3:9b.SON.003.009 Nosidlo si spravil kráľ Šalamún z dreva Libanona.

3:10b.SON.003.010 Jeho stĺpy porobil zo striebra, jeho operadlo zo zlata, jeho sedisko z purpuru, jeho vnútrajšok je vystlaný láskou od dcér Jeruzalema.

3:11b.SON.003.011 Vyjdite a vidzte, dcéry Siona, kráľa Šalamúna v korune, ktorou ho korunovala jeho matka v deň jeho veselia a v deň radosti jeho srdca.

4

4:1b.SON.004.001 Hľa, krásna si, moja priateľko, hľa, či si len krásna! Tvoje oči holubice zpod tvojho závoja, tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;

4:2b.SON.004.002 tvoje zuby jako stádo strihaných oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila;

4:3b.SON.004.003 tvoje rty sú jako šarlátový povrázok, dvakrát farbený, a tvoje ústa krásne, jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja;

4:4b.SON.004.004 tvoje hrdlo jako veža Dávidova, vystavená na zbrojáreň: tisíc štítov visí na nej, všetky veľké štíty junákov;

4:5b.SON.004.005 dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny, ktoré sa pasú medzi ľaliami.

4:6b.SON.004.006 Dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene, odídem k vrchu myrrhy a k vŕšku kadiva.

4:7b.SON.004.007 Celá si krásna moja priateľko, a nie je na tebe vady.

4:8b.SON.004.008 So mnou s Libanona, nevesto, so mnou s Libanona prijdeš; budeš sa dívať s vrchola vrchu Amány, s vrchola vrchu Šeníra a Hermona, s peleší ľvov, s vrchov pardov.

4:9b.SON.004.009 Jala si moje srdce, moja sestro, nevesto, jala si moje srdce jedným svojím okom, jedným nákrčníkom svojeho hrdla.

4:10b.SON.004.010 Jaká krásna je tvoja ľúbosť, moja sestro, nevesto! O koľko lepšia tvoja ľúbosť ako víno a vôňa tvojich mastí nad všetky voniny!

4:11b.SON.004.011 Tvoje rty kvapkajú najčistejším medom, nevesto; med a mlieko pod tvojím jazykom a vôňa tvojeho rúcha jako vôňa Libanona.

4:12b.SON.004.012 Zahrada, zamknutá na závoru, moja sestro, nevesta, zamknutý srub, zapečatená studňa.

4:13b.SON.004.013 Tvoje výhonky rajskou zahradou granátových jabloní so skvostným ovocím, s cypry a s nardami,

4:14b.SON.004.014 nardu a šafranu, voňavej trsti a škorice s každým stromovím, vydávajúcim kadivo, myrrhy a aloe so všetkými najvýbornejšími vecami voňavými.

4:15b.SON.004.015 Oj, ty prameňu zahrád, studňo živých vôd a tečúcich s Libanona!

4:16b.SON.004.016 Zobuď sa, severu, a prijdi, juhu, prevej moju zahradu, nech tečú jej voniny, aby prišiel môj milý do svojej zahrady a jedol svoje skvostné ovocie.

5

5:1b.SON.005.001 Prišiel som do svojej zahrady, moja sestro, nevesto, sbieram svoju myrrhu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedzte, priatelia, pite a napite sa hojne, milí!

5:2b.SON.005.002 Ja spím, ale moje srdce bdeje. Hlas môjho milého! Klepe! Otvor mi, moja sestro, moja priateľko, moja holubico, moja bezvadná; lebo moja hlava je plná rosy, moje kadere kropají noci.

5:3b.SON.005.003 Svliekla som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?

5:4b.SON.005.004 Môj milý siahol svojou rukou cez oblôček dverí, a moje vnútornosti sa pohly nad ním.

5:5b.SON.005.005 Vstala som ja otvoriť svojmu milému, a moje ruky kvapkaly myrrhou a moje prsty tekutou myrrhou na rukoväti závory.

5:6b.SON.005.006 Otvorila som ja svojmu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, odišiel. Moja duša bola vyšla, keď prehovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi neozval.

5:7b.SON.005.007 Našli ma strážcovia, ktorí obchádzajú po meste, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry.

5:8b.SON.005.008 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, ak najdete môjho milého, čo mu poviete? Že som nemocná od lásky.

5:9b.SON.005.009 Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak zaväzuješ prísahou?

5:10b.SON.005.010 Môj milý je biely a rumenný, výtečný nad iných desať tisíc.

5:11b.SON.005.011 Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vlnisté, čierne jako havran;

5:12b.SON.005.012 jeho oči jako holubice nad tokmi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;

5:13b.SON.005.013 jeho líca jako záhony vonín, vyvýšené hriadky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrrhu;

5:14b.SON.005.014 jeho ruky obliny zlata, vysádzané taršíšom; jeho telo umelecké dielo zo slonovej kosti, obložené zafírami;

5:15b.SON.005.015 jeho nohy mramorové stĺpy, postavené na podstavcoch z čistého zlata; jeho vzozrenie ako Libanon, výborné jako cedry;

5:16b.SON.005.016 jeho ústa presladké, a celý je prežiadúcny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!

6

6:1b.SON.006.001 Kam išiel tvoj milý, ó, ty najkrásnejšia medzi ženami? Kam sa obrátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou.

6:2b.SON.006.002 Môj milý sostúpil do svojej zahrady, k záhonom vonín, aby pásol v zahradách a aby trhal ľalie.

6:3b.SON.006.003 Ja som svojho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami.

6:4b.SON.006.004 Krásna si ty, moja priateľko, jako mesto Tirca, pekná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami.

6:5b.SON.006.005 Odvráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s vrchu Gileáda;

6:6b.SON.006.006 tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila,

6:7b.SON.006.007 jako polovica granátového jablka tvoja slucha zpod tvojho závoja.

6:8b.SON.006.008 Šesťdesiat ich je kráľovien a osemdesiat ženín, a mladiciam neni počtu;

6:9b.SON.006.009 ale iba jedna je moja holubica, moja bezvadná, jediná svojej matky, vyvolená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blahoslavily ju, kráľovny a ženiny, a chválily ju.

6:10b.SON.006.010 Kto je to tá, ktorá vyzerá jako ranná zora, krásna jako mesiac, čistá jako slnce, strašná jako voje s práporami?

6:11b.SON.006.011 Sišla som do orechovej zahrady pozrieť ovocie údolia, pozrieť, či kvitne vinič, či kvitnú granátové jablone.

6:12b.SON.006.012 Nevedela som, len keď ma presadila moja duša medzi vozy môjho kniežatského ľudu.

7

7:1b.SON.007.001 Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamitka! Vráť sa, vráť sa, nech sa podívame na teba! Čo by ste sa mali dívať na Šulamitku jako na kolotanec Machanajima?!

7:2b.SON.007.002 Oj, aké sú krásne tvoje kroky v ľahkej obuvi, kniežacia dcéro! Zaokruhlenia tvojich bedier ako ozdobné zápony, dielo rúk umelca;

7:3b.SON.007.003 tvoje lono okrúhla čaša, ktorej nikdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj život hromada pšenice, obložená ľaliami;

7:4b.SON.007.004 dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá srny;

7:5b.SON.007.005 tvoje hrdlo jako veža zo slonovej kosti; tvoje oči jazerá v Chešbone pri bráne Bat-rabbím; tvoj nos ako veža Libanona, ktorá hľadí smerom na Damašek;

7:6b.SON.007.006 tvoja hlava na tebe jako Karmel a splývajúce vlasy tvojej hlavy jako šarlát; kráľ je spútaný tými kaderami.

7:7b.SON.007.007 Oj, aká si krásna a jaká utešená, ó, lásko, medzi rozkošami!

7:8b.SON.007.008 Tá tvoja postava je podobná palme a tvoje prsia strapcom hrozna.

7:9b.SON.007.009 Povedal som: Vyjdem na palmu, chytím sa jej vetví, a nechže sú tedy tvoje prsia jako strapce viniča a vôňa tvojho dychu jako vôňa jabĺk,

7:10b.SON.007.010 a tvoje ústa jako najlepšie víno, ktoré ide môjmu milému priamo, hýbe rtami spiacich.

7:11b.SON.007.011 Ja som svojho milého, a jeho túžba sa nesie ku mne.

7:12b.SON.007.012 Poď, môj milý, vyjdime do poľa, prenocujme vo vsiach.

7:13b.SON.007.013 Vstaneme skoro ráno a pojdeme do viníc, pozrieme, či kvitne vinič, či sa roztvoril vinný kvet, či kvitnú granátové jablone; tam ti dám svoju ľúbosť.

7:14b.SON.007.014 Ľúbostné jabĺčka vydávajú vôňu, a nad našimi dverami všelijaké skvostné ovocie, nové i staré, ktoré som tebe, môj milý, zachovala.

8

8:1b.SON.008.001 Oj, aby si mi bol ako brat, ktorý ssal na prsiach mojej matky! Keď by som ťa našla vonku, bozkala by som ťa; ani by mnou neopovrhovali pre to.

8:2b.SON.008.002 Pojala by som ťa a doviedla by som ťa do domu svojej matky; vyučoval by si ma, a ja by som ti dala piť z voňavého vína korenného, z nového vína sladkého zo svojich granátových jabĺk.

8:3b.SON.008.003 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica by ma objímala.

8:4b.SON.008.004 Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema; načo by ste budily a načo prebudily moju lásku, dokiaľ by sama nechcela?!

8:5b.SON.008.005 Kto je to tá, ktorá vystupuje od púšte, ktorá sa podopiera na svojho milého? Pod jabloňou som ťa zobudila; tam ťa svíjajúc sa v bolestiach porodila tvoja matka, tam sa v bolestiach svíjala tá, ktorá ťa porodila.

8:6b.SON.008.006 Polož ma jako pečať na svoje srdce, jako pečatný prsteň na svoje rameno, lebo láska je silná jako smrť, tvrdá jako peklo žiarlivosť; jej blkot je blkotom ohňa, plameňom Hospodinovým.

8:7b.SON.008.007 Ani mnohé vody nemôžu uhasiť lásku, a rieky jej nezatopia. Keby niekto dával všetko imanie svojho domu za lásku, opovrhli by ním.

8:8b.SON.008.008 Máme malú sestru, ktorá ešte nemá pŕs. Čo učiníme svojej sestre v deň, v ktorý ju budú nahovárať?

8:9b.SON.008.009 Keby bola múrom, postavili by sme na nej baštu zo striebra, a keby bola dverami, privreli by sme ich doskou z cedry.

8:10b.SON.008.010 Ja som múrom, a moje prsia sú jako veže. Vtedy som bola v jeho očiach ako tá, ktorá našla pokoj.

8:11b.SON.008.011 Šalamún mal vinicu v Bál-hamone, vydal vinicu strážcom, aby každý donášal za jej ovocie tisíc striebra.

8:12b.SON.008.012 Ale moja vinica, ktorú ja mám, je predo mnou. Ten tisíc nech je tebe, Šalamúne, a dvesto tým, ktorí strážia jej ovocie.

8:13b.SON.008.013 Ty, ktorá bývaš v zahradách, druhovia načúvajú na tvoj hlas; daj, nech počujem!

8:14b.SON.008.014 Utekaj, môj milý, a buď podobný srne alebo mladému jeleňu na vrchoch vonín.