Job (Slovak)

1

1:1b.JOB.001.001 Bol nejaký muž v zemi Úc, ktorému bolo meno Job. Bol to muž bezúhonný, priamy a spravedlivý, ktorý sa bál Boha a chránil sa zlého.

1:2b.JOB.001.002 Narodilo sa mu sedem synov a tri dcéry.

1:3b.JOB.001.003 A mal dobytka sedem tisíc kusov drobného stáda, tri tisíce veľblúdov, päťsto párov volov, päťsto oslíc a služobníctva veľmi mnoho. A ten muž bol väčší od všetkých synov východu.

1:4b.JOB.001.004 A jeho synovia chodievali a robievali hostiny po dome, každý na svoj deň. A posielavali a povolávali aj svoje tri sestry, aby jedly a pily s nimi.

1:5b.JOB.001.005 A bývalo tak, že keď kolom obišly dni hostiny, posielaval Job a posväcoval ich a vstávajúc skoro ráno obetoval zápalné obeti podľa počtu všetkých ich. Lebo Job hovorieval: Možno, že zhrešili moji synovia a zlorečili Bohu vo svojom srdci. Tak to robieval Job po všetky tie dni.

1:6b.JOB.001.006 A stalo sa jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan.

1:7b.JOB.001.007 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.

1:8b.JOB.001.008 A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého?

1:9b.JOB.001.009 Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: A či sa Job darmo bojí Boha?

1:10b.JOB.001.010 Či si ho ty azda neohradil i jeho domu a všetkého, čo má, zo všetkých strán? Dielo jeho rúk si požehnal, a jeho dobytok sa náramne rozmnožil na zemi.

1:11b.JOB.001.011 Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa všetkého, čo má, či ti nebude zlorečiť do tvári!

1:12b.JOB.001.012 Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, všetko, čo má, je v tvojej ruke, len na neho nevystri svojej ruky. A Satan vyšiel od tvári Hospodinovej.

1:13b.JOB.001.013 A stalo sa jedného dňa, keď jedli jeho synovia a jeho dcéry a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,

1:14b.JOB.001.014 že prišiel posol k Jobovi a povedal: Voly oraly a oslice sa pásly vedľa nich,

1:15b.JOB.001.015 a vtrhli Šebänia a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

1:16b.JOB.001.016 Kým ešte tento hovoril, prišiel druhý a povedal: Oheň Boží padol s neba a roznietil sa na drobné stádo i na sluhov a strávil ich, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

1:17b.JOB.001.017 Kým ešte tento hovoril, prišiel tretí a povedal: Chaldeji rozostavili tri čaty a vrhli sa na veľblúdov a zajali ich a sluhov pobili ostrím meča, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

1:18b.JOB.001.018 A keď tento ešte nebol dopovedal, prišiel štvrtý a riekol: Tvoji synovia a tvoje dcéry jedli a pili víno v dome svojho prvorodeného brata,

1:19b.JOB.001.019 a hľa, prišiel veliký vietor zpoza púšte a uderil na štyri uhly domu, takže padol na mladých ľudí, a zomreli, a utečúc zachránil som sa iba ja sám, aby som ti to oznámil.

1:20b.JOB.001.020 Vtedy vstal Job a roztrhol svoj plášť, ostrihal svoju hlavu a padnúc na zem poklonil sa.

1:21b.JOB.001.021 A riekol: Nahý som vyšiel zo života svojej matky a nahý sa ta navrátim. Hospodin dal, Hospodin vzal. Nech je požehnané meno Hospodinovo.

1:22b.JOB.001.022 V tom vo všetkom nezhrešil Job a neprivlastnil Bohu ničoho nerozumného.

2

2:1b.JOB.002.001 A zase sa stalo jedného dňa, keď prišli synovia Boží, aby sa postavili pred Hospodinom, že prišiel medzi nimi aj Satan, aby sa postavil pred Hospodinom.

2:2b.JOB.002.002 A Hospodin riekol Satanovi: Odkiaľ ideš? A Satan odpovedal Hospodinovi a riekol: Chodil som sem a ta po zemi a prechádzal som sa po nej.

2:3b.JOB.002.003 A zase riekol Hospodin Satanovi: Či si si všimnul môjho služobníka Joba, že nie je jemu rovného na zemi, takého bezúhonného muža, priameho a spravedlivého, ktorý sa bojí Boha a chráni sa zlého, ktorý sa ešte vždy drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma popudil proti nemu, aby som ho pohltil bez príčiny.

2:4b.JOB.002.004 Na to odpovedal Satan Hospodinovi a riekol: Kožu za kožu a všetko, čo má človek, dá za svoj život.

2:5b.JOB.002.005 Ale nože vystri svoju ruku a dotkni sa jeho kosti a jeho tela, či ti nebude zlorečiť do tvári!

2:6b.JOB.002.006 Vtedy riekol Hospodin Satanovi: Hľa, je v tvojej ruke, len zachovaj jeho život!

2:7b.JOB.002.007 A keď vyšiel Satan zpred tvári Hospodinovej, ranil Joba zlým vredom od spodku jeho nohy až po jeho temeno,

2:8b.JOB.002.008 takže si vzal črep, aby sa ním škriabal, sediac prostred popola.

2:9b.JOB.002.009 A jeho žena mu riekla: Či sa ešte držíš svojej bezúhony? Zloreč Bohu a zomri!

2:10b.JOB.002.010 Na to jej povedal: Hovoríš, ako hovorieva niektorá z bláznivých. Či azda len dobré budeme brať od Boha a zlého nebudeme brať? V tom vo všetkom nezhrešil Job svojimi rtami.

2:11b.JOB.002.011 Keď potom počuli traja priatelia Jobovi o všetkom tom zlom, ktoré prišlo na neho, prišli každý zo svojho miesta: Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský a uradili sa spoločne, že prijdú poľutovať ho a potešiť.

2:12b.JOB.002.012 A keď pozdvihli svoje oči zďaleka, nepoznali ho. Potom pozdvihli svoj hlas a plakali a roztrhnúc každý svoj plášť sypali prach na svoje hlavy vrhajúc ho k nebu.

2:13b.JOB.002.013 A sedeli s ním na zemi sedem dní a sedem nocí, a nikto neprehovoril k nemu ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veliká.

3

3:1b.JOB.003.001 Potom otvoril Job svoje ústa a zlorečil svojmu dňu.

3:2b.JOB.003.002 A tak odpovedal Job a riekol:

3:3b.JOB.003.003 Oj, aby bol zahynul deň, v ktorom som sa narodil, a noc, ktorá povedala: Chlapča sa počalo.

3:4b.JOB.003.004 Nech sa obráti ten deň na tmu; nech sa nepýta po ňom Bôh s hora, ani nech nezasvieti naň svetlosť;

3:5b.JOB.003.005 nech si ho vymenia tma a tôňa smrti, nech prebýva na ňom mrákava, a nech ho predesia čierňavy dňa!

3:6b.JOB.003.006 Nech ta soberie tú noc mrákota; nech nie je pripojená ku dňom roku, nech nevojde do počtu mesiacov!

3:7b.JOB.003.007 Hľa, aby tá noc bola bývala neplodnou, aby nebolo prišlo do nej plesanie!

3:8b.JOB.003.008 Nech ju prekľajú tí, ktorí zlorečia dňu, hotoví zobudiť leviatána!

3:9b.JOB.003.009 Nech sa zatmejú hviezdy jej šera, aby čakajúc na svetlo nedočkala sa ho ani nech neuvidí mihalníc rannej zory,

3:10b.JOB.003.010 pretože nezavrela dverí môjho materinského života, aby bola zastrela trápenie od mojich očí.

3:11b.JOB.003.011 Prečo som nezomrel, prv ako som sa narodil alebo vyjdúc zo života matky prečo som nezhynul?

3:12b.JOB.003.012 Prečo ma kedy vzali na kolená a prečo na prsia, aby som ich požíval?

3:13b.JOB.003.013 Lebo teraz by som ležal a odpočíval, spal by som a mal by som pokoj,

3:14b.JOB.003.014 s kráľmi a radcami zeme, ktorí si staväli pustiny,

3:15b.JOB.003.015 alebo s kniežatami, ktoré maly zlato a ktoré naplňovaly svoje domy striebrom.

3:16b.JOB.003.016 Alebo prečo som nebol jako nedochôdča, skryté, jako nemluvňatá, ktoré nevidely svetla?

3:17b.JOB.003.017 Tam prestávajú bezbožníci zúriť, a tam odpočívajú tí, ktorí ustali v sile od práce.

3:18b.JOB.003.018 Tam sú spolu bezpeční i väzni, nepočujú hlasu pohoniča.

3:19b.JOB.003.019 Malý a veľký sú tam rovní, a sluha je tam prostý svojho pána.

3:20b.JOB.003.020 Načo dáva Bôh utrápenému svetlo a život, tým, ktorí majú horkosť v duši?!

3:21b.JOB.003.021 Ktorí očakávajú na smrť, a niet jej, hoci ju hľadajú viac ako skrytých pokladov?

3:22b.JOB.003.022 Ktorí by sa radovali, až by plesali, veselili by sa, keby našli hrob?

3:23b.JOB.003.023 Načo to dáva Bôh človekovi, ktorého cesta je skrytá, a ktorého Bôh ohradil plotom z tŕnia?

3:24b.JOB.003.024 Lebo pred mojím pokrmom prichádza moje vzdychanie, a moje revania sa rozlievajú ako voda,

3:25b.JOB.003.025 pretože to, čoho som sa strachoval, ma nadišlo, a to, čoho som sa obával, prišlo na mňa.

3:26b.JOB.003.026 Nebol som hriešne ubezpečený ani som nemal pokoja ani som neodpočíval, a jednako prišla pohroma.

4

4:1b.JOB.004.001 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

4:2b.JOB.004.002 Jestli sa pokúsime prehovoriť k tebe slovo, neunaví ťa to? Ale kto by sa aj mohol zdržať, aby nehovoril?!

4:3b.JOB.004.003 Hľa, učieval si mnohých a zomdlené ruky si posilňoval;

4:4b.JOB.004.004 tvoje slová pozdvihovaly klesajúceho, a zmocňoval si kolená, ktoré sa nakláňaly od slabosti.

4:5b.JOB.004.005 A keď teraz prišlo toto na teba, ťažko to nesieš; dotklo sa ťa, a si predesený.

4:6b.JOB.004.006 Či nebola tvoja bohabojnosť tvojou nádejou, tvojím očakávaním bezúhonnosť tvojich ciest?

4:7b.JOB.004.007 Nože sa rozpomeň, kde ktorý nevinný kedy zahynul? Alebo kde boli kedy spravedliví vyhladení?

4:8b.JOB.004.008 Jako som vídal tých, ktorí orali neprávosť a siali trápenie, že to i žali.

4:9b.JOB.004.009 Zahynuli od dychu Božieho a od ducha jeho hnevu zanikli.

4:10b.JOB.004.010 Revanie ľva a hlas ľvice umĺkne, a zuby ľvíčat bývajú vylámané;

4:11b.JOB.004.011 starý lev hynie, keď nieto koristi, a mláďatá ľvice sa rozpŕchnu.

4:12b.JOB.004.012 Ale ku mne sa prikradlo slovo, a moje ucho pochytilo niečo málo z toho.

4:13b.JOB.004.013 V dumách, pochádzajúcich z nočných videní, keď pripáda hlboký spánok na ľudí,

4:14b.JOB.004.014 nadišiel na mňa strach, a pochytilo ma trasenie, čo prestrašilo množstvo mojich kostí.

4:15b.JOB.004.015 Lebo nejaký duch prešiel popred moju tvár: dupkom vstaly vlasy na mojom tele.

4:16b.JOB.004.016 Zastál, ale som nepoznal jeho tvári, len nejaká podoba stála pred mojimi očima. Bolo ticho, a počul som nejaký hlas:

4:17b.JOB.004.017 Či je smrteľný človek spravedlivejší ako Bôh, alebo či je muž čistejší nad toho, ktorý ho učinil?

4:18b.JOB.004.018 Hľa, neverí ani svojim sluhom a pri svojich anjeloch zistil nedostatok.

4:19b.JOB.004.019 A čo potom povedať o tých, ktorí bývajú v domoch z hliny, ktorých základ je založený na prachu?! Rozdrtia ich skôr ako moľa.

4:20b.JOB.004.020 Od rána do večera bývajú skrúšení; bez toho, že by si toho všímali, hynú na večnosť.

4:21b.JOB.004.021 Či nejde ta s nimi aj ich sláva? Zomierajú, ale nie v múdrosti.

5

5:1b.JOB.005.001 Nože zavolaj, či je voľakto, kto by ti odpovedal! A ku ktorému zo svätých sa obrátiš?

5:2b.JOB.005.002 Lebo blázna zabije hnev, a sprostého usmrtí žiarlivosť.

5:3b.JOB.005.003 Ja sám som videl blázna, ktorý púšťal korene, ale hneď som preklial jeho príbytok.

5:4b.JOB.005.004 Jeho synovia boli ďaleko od spasenia a boli zdrtení v bráne, ani nebolo nikoho, kto by bol vytrhol.

5:5b.JOB.005.005 Jeho žnivo pojedol hladný, ba ešte i zpomedzi tŕnia ho pobral, a žíznivý človek, hrabivý, dychtivo siahol po ich majetku.

5:6b.JOB.005.006 Lebo bieda nepochádza z prachu, ani nepučí trápenie zo zeme.

5:7b.JOB.005.007 Ale človek sa rodí na trápenie, jako čo iskry vyletujú hore.

5:8b.JOB.005.008 No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predložil by som svoju vec Bohu,

5:9b.JOB.005.009 ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu,

5:10b.JOB.005.010 ktorý dáva dážď na tvár zeme a posiela vodu na polia

5:11b.JOB.005.011 postavujúc nízkych na vysoké miesto a žalostiacich vyvyšuje spasením.

5:12b.JOB.005.012 Marí úmysly chytrákov, takže ich ruky nevykonajú ničoho,

5:13b.JOB.005.013 ktorý lapá múdrych v ich chytráctve, a rada prevrátených tak býva prenáhlená;

5:14b.JOB.005.014 vodne narážajú jako vo tme a jako vnoci tápajú na poludnie.

5:15b.JOB.005.015 A zachraňuje od meča, od ich úst, a chudobného z ruky silného.

5:16b.JOB.005.016 A tak má chatrný nádej; ale neprávosť zapchá svoje ústa.

5:17b.JOB.005.017 Hľa, blahoslavený človek, ktorého tresce Bôh; preto nepohŕdaj káraním Všemohúceho.

5:18b.JOB.005.018 Lebo on pôsobí bolesť, ale aj obväzuje; raní, a jeho ruky liečia.

5:19b.JOB.005.019 Zo šiestich úzkostí ťa vytrhne, áno, v siedmich sa ťa nedotkne zlé.

5:20b.JOB.005.020 V hlade ťa vykúpi zo smrti a v boji z moci meča.

5:21b.JOB.005.021 Skryješ sa pred pomluvou zlého jazyka a nebudeš sa báť zhuby, keď prijde.

5:22b.JOB.005.022 Vysmeješ sa zhube i hladu, a neboj sa zveri zeme;

5:23b.JOB.005.023 lebo ešte len aj s kameňmi na poli budeš mať smluvu, a poľná zver bude upokojená voči tebe.

5:24b.JOB.005.024 A tak zvieš, že tvoj stánok bude v pokoji, a keď prezrieš svoj príbytok, nebudeš postrádať ničoho.

5:25b.JOB.005.025 A poznáš, že bude mnoho tvojho semena a tvojich potomkov ako byliny zeme.

5:26b.JOB.005.026 Vojdeš v plnej sile do hrobu, jako ide ta hore snop zbožia svojím časom.

5:27b.JOB.005.027 Hľa, toto sme vyzkúmali, a tak je. Počuj to a pamätaj si na svoje dobré.

6

6:1b.JOB.006.001 A Job odpovedal a riekol:

6:2b.JOB.006.002 Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!

6:3b.JOB.006.003 Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.

6:4b.JOB.006.004 Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.

6:5b.JOB.006.005 Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?

6:6b.JOB.006.006 Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?

6:7b.JOB.006.007 A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.

6:8b.JOB.006.008 Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!

6:9b.JOB.006.009 Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!

6:10b.JOB.006.010 A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.

6:11b.JOB.006.011 Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?

6:12b.JOB.006.012 Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?

6:13b.JOB.006.013 Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.

6:14b.JOB.006.014 Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.

6:15b.JOB.006.015 Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,

6:16b.JOB.006.016 kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;

6:17b.JOB.006.017 v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.

6:18b.JOB.006.018 Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.

6:19b.JOB.006.019 Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!

6:20b.JOB.006.020 Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!

6:21b.JOB.006.021 Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.

6:22b.JOB.006.022 Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa

6:23b.JOB.006.023 a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?

6:24b.JOB.006.024 Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!

6:25b.JOB.006.025 Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!

6:26b.JOB.006.026 Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!

6:27b.JOB.006.027 Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.

6:28b.JOB.006.028 A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.

6:29b.JOB.006.029 Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!

6:30b.JOB.006.030 Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -

7

7:1b.JOB.007.001 Či nemá človek vojenia na zemi? A jeho dni sú jako dni nájomníka.

7:2b.JOB.007.002 Jako sluha, ktorý dychtí po tôni, jako nájomník, ktorý túžobne očakáva plat za svoju prácu,

7:3b.JOB.007.003 tak sú mi nadedené mesiace márnosti a tak mi načítali nocí trápenia.

7:4b.JOB.007.004 Keď ležím, hovorím: Kedyže už vstanem? Ale zase sa tiahne večer, a tak som sýty prehadzovania sa až do mraku.

7:5b.JOB.007.005 Moje telo sa odialo červy a kôrou prachu; moja koža sa svraštila a tečie hnisom.

7:6b.JOB.007.006 Moje dni sú rýchlejšie ako člnok tkáča a míňajú sa bez nádeje.

7:7b.JOB.007.007 Pamätaj, že môj život je ako vietor; moje oko už viacej neuvidí dobrého;

7:8b.JOB.007.008 neuzrie ma oko toho, kto ma vidí; tvoje oči pozrú na mňa, a mňa už nebude.

7:9b.JOB.007.009 Jako zaniká oblak a ide ta, taký je aj ten, kto sostupuje do hrobu; nevyjde zase hore;

7:10b.JOB.007.010 nenavráti sa viacej do svojho domu, ani ho viacej nepozná jeho miesto.

7:11b.JOB.007.011 Preto ani ja nebudem zdŕžať svoje ústa; hovoriť budem v úzkosti svojho ducha; vravieť budem v horkosti svojej duše.

7:12b.JOB.007.012 Či som ja azda morom, či azda morskou obludou, že si postavil proti mne stráž?

7:13b.JOB.007.013 Keď poviem: Moja posteľ ma poteší, moja loža pozdvihne v mojom náreku;

7:14b.JOB.007.014 vtedy ma strašíš snami a desíš ma videniami,

7:15b.JOB.007.015 takže si moja duša volí zaškrtenie, radšej smrť ako také moje kosti.

7:16b.JOB.007.016 Opovrhujem životom, veď i tak nebudem žiť naveky. Nechaj ma, lebo moje dni sú márnosť.

7:17b.JOB.007.017 Čo je smrteľný človek, že ho tak zvelebuješ a že obraciaš k nemu svoje srdce a všímaš si ho?

7:18b.JOB.007.018 A že ho navštevuješ každého rána, zkúšaš ho každej chvíle?

7:19b.JOB.007.019 Jako dlho to bude ešte trvať, čo neodvrátiš odo mňa svojho zraku? Prečo ma nepustíš, aspoň dokiaľ neprehltnem svojej sliny?

7:20b.JOB.007.020 Zhrešil som; čo ti mám učiniť, ó, ty, ktorý strežieš ľudí? Prečo si si ma postavil za cieľ, aby som bol sám sebe bremenom?

7:21b.JOB.007.021 A prečo neodpustíš môjho prestúpenia a neodnímeš mojej neprávosti? Lebo teraz už ľahnem do prachu, a keď ma budeš ráno hľadať, nebude ma.

8

8:1b.JOB.008.001 Vtedy odpovedal Bildad Šuchský a riekol:

8:2b.JOB.008.002 Dokedy budeš hovoriť také veci, a dokedy budú slová tvojich úst ako víchor?

8:3b.JOB.008.003 Či azda silný Bôh prevráti súd, alebo či Všemohúci prevráti spravedlivosť?

8:4b.JOB.008.004 Ak zhrešili tvoji synovia proti nemu, nuž zahnal ich v ruke ich prestúpenia.

8:5b.JOB.008.005 Keby si ty naozaj hľadal silného Boha a pokorne volal ku Všemohúcemu,

8:6b.JOB.008.006 keby si bol čistý a spravedlivý, doista by sa teraz zobudil za teba a pokojným by učinil príbytok tvojej spravedlivosti.

8:7b.JOB.008.007 A keby tvoj počiatok bol býval malý a chatrný, tvoj koniec by vzrástol veľmi.

8:8b.JOB.008.008 Lebo nože sa spýtaj drievneho pokolenia a uváž, čo vyzkúmali ich otcovia. -

8:9b.JOB.008.009 Lebo my sami sme jako od včera a nevieme ničoho, lebo naše dni sú na zemi jako tieň -

8:10b.JOB.008.010 Či ťa azda oni nenaučia a nepovedia ti a nevynesú slov zo svojho srdca?

8:11b.JOB.008.011 Či porastie trstina bez bahna? Či vyrastie rákos bez vody?

8:12b.JOB.008.012 Ešte je vo svojom kvete, nevytrhli ho, a usychá prv než ktorákoľvek iná tráva.

8:13b.JOB.008.013 Také sú stezky všetkých tých, ktorí zabúdajú na silného Boha, a nádeja pokrytca zahynie,

8:14b.JOB.008.014 ktorého dôvera sa odreže, a jeho nádej bude jako dom pavúka.

8:15b.JOB.008.015 Spoľahne sa na svoj dom, ale neobstojí; chytí sa ho, ale sa mu zvalí.

8:16b.JOB.008.016 Má i vlahu pred slnkom, a jeho výhonok vyniká nad jeho zahradu;

8:17b.JOB.008.017 na hŕbe skál sú pozapletané jeho korene, a hľadí po dome kamenia.

8:18b.JOB.008.018 Ale ak ho pohltia z jeho miesta, vtedy ho zaprie a povie: Nevidelo som ťa.

8:19b.JOB.008.019 Hľa, to je radosť jeho cesty, a z prachu vyrastajú iní. -

8:20b.JOB.008.020 Hľa, silný Bôh nezavrhne bezúhonného ani neuchopí za ruku zlostníkov,

8:21b.JOB.008.021 zatým však naplní tvoje ústa smiechom a tvoje rty radostným pokrikovaním.

8:22b.JOB.008.022 Tí, ktorí ťa nenávidia, odejú sa hanbou, a stánu bezbožných ľudí nebude.

9

9:1b.JOB.009.001 Zase odpovedal Job a riekol:

9:2b.JOB.009.002 Áno, je pravda, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom?

9:3b.JOB.009.003 Keby sa chcel s ním pravotiť, neodpovie mu na jedno z tisíc.

9:4b.JOB.009.004 Je múdreho srdca a premocný v sile. Kde kedy sa zatvrdil niekto proti nemu a mal pokoj?!

9:5b.JOB.009.005 On, ktorý prenáša vrchy, a nevedia, že ich podvracia vo svojom hneve;

9:6b.JOB.009.006 ktorý pohybuje zem s jej miesta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú;

9:7b.JOB.009.007 ktorý keď zakáže slnku, nevyjde, a zapečaťuje hviezdy;

9:8b.JOB.009.008 ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora;

9:9b.JOB.009.009 ktorý učinil Arktúra, Oriona a Kuriatka i komory juhu;

9:10b.JOB.009.010 ktorý činí veliké veci nevyzpytateľné a prepodivné a tak mnohé, že im neni počtu.

9:11b.JOB.009.011 Hľa, ide popri mne, a nevidím toho; ta ide pomimo, a ja ho nepozorujem.

9:12b.JOB.009.012 Hľa, jestli uchvatne, kto mu rozkáže, aby navrátil? Kto mu povie: Čo to robíš?

9:13b.JOB.009.013 Bôh neodvráti svojho hnevu; pod neho sa zohnú pomocníci Rahaba.

9:14b.JOB.009.014 A jako by som mu tedy ja mohol odpovedať, aké by som si vybral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?!

9:15b.JOB.009.015 Ktorému, i keby som bol spravedlivý, neodpoviem; svojho sudcu budem pokorne prosiť o milosť.

9:16b.JOB.009.016 Keby som volal, a ozval by sa mi, neuveril by som, že uslyšal môj hlas,

9:17b.JOB.009.017 on, ktorý ma zdrtil víchricou a rozmnožil moje rany bez príčiny.

9:18b.JOB.009.018 Nedá mi oddýchnuť si, ale ma sýti horkosťami.

9:19b.JOB.009.019 Ak ide o silu mocného, riekne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň?

9:20b.JOB.009.020 Keby som sa robil spravedlivým, odsúdia ma moje vlastné ústa, a keby bezúhonným, dokáže mi, že som prevrátený.

9:21b.JOB.009.021 Jestli aj som bezúhonný, neznám svojej duše; opovrhujem svojím životom.

9:22b.JOB.009.022 Je to jedno; preto hovorím: On ničí bezúhonného i bezbožného.

9:23b.JOB.009.023 Ak náhle usmrtí bičom, smeje sa zkúške nevinných.

9:24b.JOB.009.024 Zem býva vydaná do ruky bezbožného; zakrýva tvár jej sudcov. Ak nie on, kde kto je to tedy?

9:25b.JOB.009.025 A moje dni boly rýchlejšie ako bežec, utiekly; nevidely dobrého.

9:26b.JOB.009.026 Prebehly jako rýchle lode, jako keď sa orol vrhne na korisť.

9:27b.JOB.009.027 Ak poviem: Zabudnem na svoju žiaľbu, zanechám svoju smutnú tvár a poveselím sa;

9:28b.JOB.009.028 obávam sa všetkých svojich bolestí; viem, že ma neuznáš za nevinného.

9:29b.JOB.009.029 Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadarmo unúval?!

9:30b.JOB.009.030 Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očistil svoje ruky mydlom,

9:31b.JOB.009.031 i vtedy ma pohrúžiš do jamy, a bridkým ma učiní moje rúcho.

9:32b.JOB.009.032 Pretože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu odpovedal, aby sme vošli spolu v súd.

9:33b.JOB.009.033 Nieto nikoho, kto by rozsúdil medzi nami, kto by položil svoju ruku na nás na oboch.

9:34b.JOB.009.034 Nech odníme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach,

9:35b.JOB.009.035 vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.

10

10:1b.JOB.010.001 Moja duša si oškliví môj život. A už akokoľvek, zanechám na sebe svoju žiaľbu; budem hovoriť v horkosti svojej duše.

10:2b.JOB.010.002 Poviem Bohu: Neodsudzuj ma! Oznám mi, prečo sa so mnou pravotíš?

10:3b.JOB.010.003 Či ti je to dobré, že utiskuješ, že opovrhuješ prácnym dielom svojich rúk a svietiš na radu bezbožných?

10:4b.JOB.010.004 Či ty máš azda oči nejakého tela? Či ty vidíš, ako vidí smrteľný človek?

10:5b.JOB.010.005 Či sú tvoje dni jako dni smrteľníka? Či sú tvoje roky jako dni muža,

10:6b.JOB.010.006 že vyhľadávaš moju neprávosť a pýtaš sa na môj hriech?

10:7b.JOB.010.007 Napriek tomu, že vieš, že nie som bezbožný, a že nieto nikoho, kto by vytrhnul z tvojej ruky.

10:8b.JOB.010.008 Tvoje ruky ma sformovaly a učinily ma celého dookola, a teraz ma pohlcuješ!

10:9b.JOB.010.009 Pamätaj, prosím, že si ma učinil ako blato a že ma zase navrátiš do prachu!

10:10b.JOB.010.010 Či si ma neslial ako mlieko a nezhustil si ma jako na syr?

10:11b.JOB.010.011 Priodial si ma kožou a mäsom a pospletal si ma kosťami a žilami.

10:12b.JOB.010.012 Daroval si mi život a učinil si so mnou milosť: tvoj starostlivý dozor ostríhal môjho ducha.

10:13b.JOB.010.013 Ale toto si skryl vo svojom srdci; viem, že je to u teba:

10:14b.JOB.010.014 ak zhreším, spozoruješ ma, a neoprostíš ma mojej neprávosti.

10:15b.JOB.010.015 Keby som spáchal bezbožnosť, beda mi, a jestli som spravedlivý, nepozdvihnem svojej hlavy, sýty potupy a vidiac svoje trápenie.

10:16b.JOB.010.016 A keď sa pozdvihne, budeš ma honiť ako lev a znova budeš predivne so mnou zaobchodiť;

10:17b.JOB.010.017 obnovíš svojich svedkov proti mne a rozmnožíš u mňa svoju nevoľu; vyšleš čatu za čatou, a vojsko bude u mňa.

10:18b.JOB.010.018 Prečo si ma tedy vyviedol zo života matky? Bol by som zomrel, a nebolo by ma uvidelo oko;

10:19b.JOB.010.019 bol by som, ako keby ma nebolo nikdy bývalo; z lona by som bol býval zanesený do hrobu.

10:20b.JOB.010.020 Či azda nie je i tak mojich dní iba málo? Nechže už prestane; nech odvráti odo mňa svoj pozor, aby som sa poveselil trochu,

10:21b.JOB.010.021 prv ako pojdem, a viacej sa nevrátim, do zeme tmy a tône smrti,

10:22b.JOB.010.022 do zeme hustej tmy jako mrak tône smrti, kde nieto nijakého poriadku, ta, kde je svetlosť ako mrak.

11

11:1b.JOB.011.001 Tu odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

11:2b.JOB.011.002 Či azda množstvo slov má zostať bez odpovedi? Ale je isté, že muž hojných rtov nebude spravedlivý.

11:3b.JOB.011.003 Tvoje márne reči umlčujú ľudí; posmievaš sa, a niet toho, kto by ťa zahanbil,

11:4b.JOB.011.004 a hovoríš: Moja náuka, je čistá, a vraj som čistý, Bože, v tvojich očiach.

11:5b.JOB.011.005 Ale oj, aby prehovoril Bôh a aby otvoril proti tebe svoje rty!

11:6b.JOB.011.006 Vtedy by ti oznámil tajomstvá múdrosti, lebo dvakrát toľko si zaslúžil vskutku a vedz, že ti Bôh dáva zabudnúť mnoho z tvojej neprávosti.

11:7b.JOB.011.007 Či azda vystihneš hlbiny bytosti Boha? Či dosiahneš až po dokonalosť Všemohúceho?

11:8b.JOB.011.008 Tam výšiny nebies - čo učiníš? Hlboké pod peklo - čo poznáš?

11:9b.JOB.011.009 Miera toho dlhšia ako zem a širšia ako more. -

11:10b.JOB.011.010 Jestli ta prejde Bôh a zavrie alebo keď svolá shromaždenie na súd, kto mu zabráni?

11:11b.JOB.011.011 Lebo on zná ničomných ľudí márnych a vidí neprávosť a nepozoroval by?

11:12b.JOB.011.012 A preto prázdny človek nech nadobudne rozumu, a divoké osľa nech sa preporodí v človeka! .

11:13b.JOB.011.013 Ak ty nastrojíš svoje srdce a rozprestrieš svoje ruky k nemu,

11:14b.JOB.011.014 - jestli je neprávosť v tvojej ruke, vzdiaľ ju od seba a nedopusti, aby v tvojich stánoch prebývala nešľachetnosť -

11:15b.JOB.011.015 áno, vtedy pozdvihneš svoju tvár bez poškvrny; budeš stáť neochvejne a nebudeš sa báť;

11:16b.JOB.011.016 lebo ty zabudneš na trápenie; budeš naň spomínať ako na vody, ktoré sa pominuly,

11:17b.JOB.011.017 a tvoj pozemský život nastane jasnejší nad poludnie, a nech by bolo tma, bude jako ráno.

11:18b.JOB.011.018 A budeš dúfať, lebo bude nádej, a keď poprezeráš príbytok, ľahneš si bezpečne

11:19b.JOB.011.019 a položiac sa budeš ležať v pokoji, a nebude nikoho, kto by poplašil, a mnohí budú hladkať tvoju tvár.

11:20b.JOB.011.020 Ale oči bezbožných sa zatmejú, a útočište im zahynie, a ich nádej vydýchnutie duše.

12

12:1b.JOB.012.001 A Job odpovedal a riekol:

12:2b.JOB.012.002 Skutočná pravda, že ste vy ľudia, a že s vami zomrie múdrosť.

12:3b.JOB.012.003 I ja mám srdce, rozum, ako vy: neležím padlý ďalej od vás, a u koho by nebolo podobného poznania?

12:4b.JOB.012.004 Za posmech som svojmu vlastnému priateľovi; človek, ktorý volával k Bohu, a ohlasoval sa mu; za posmech je spravedlivý a bezúhonný.

12:5b.JOB.012.005 Opovrhnutou fakľou, podľa mienky toho, kto žije bezpečne, je ten, kto stojí blízko tých, ktorých noha klesá.

12:6b.JOB.012.006 Bezstarostné sú stány lúpežníkov a nádejné tých, ktorí popudzujú silného Boha, tých, ktorých uvedie Bôh do svojej ruky.

12:7b.JOB.012.007 Ale nože sa opýtaj hoci hoväda, a poučí ťa, a nebeského vtáka, a oznámi ti,

12:8b.JOB.012.008 alebo hovor zemi, a poučí ťa, a budú ti o tom rozprávať ryby mora.

12:9b.JOB.012.009 Ktoré zo všetkého toho by nevedelo, že to učinila ruka Hospodinova?!

12:10b.JOB.012.010 V ktorého ruke je duša každého toho, čo je živé, jako i duch každého tela človeka!

12:11b.JOB.012.011 Či azda ucho nezkúša slov, ako ďasno si ochutnáva pokrm?

12:12b.JOB.012.012 Pri starcoch je múdrosť a pri ľuďoch dlhého veku rozumnosť.

12:13b.JOB.012.013 U neho je múdrosť a hrdinská sila; jeho je rada a rozumnosť.

12:14b.JOB.012.014 Hľa, sborí, a nepostaví sa; zavrie človeka, a neotvorí sa.

12:15b.JOB.012.015 Hľa, zahatí vody, a vyschnú, a keď ich pošle, podvrátia zem.

12:16b.JOB.012.016 U neho je sila i bytie; jeho je ten, kto blúdi, i ten, kto uvodí do bludu.

12:17b.JOB.012.017 Vodí radcov za sebou bosých a zo sudcov robí bláznov.

12:18b.JOB.012.018 Rozväzuje kázeň kráľov a pútajúc ich pripasuje opasok na ich bedrá.

12:19b.JOB.012.019 Uvodí kňazov v nerozum a vyvracia mocných.

12:20b.JOB.012.020 Odníma rty ľuďom, ktorí sa na ne spoliehajú, a berie starcom rozumný súd.

12:21b.JOB.012.021 Vylieva potupu na kniežatá a uvoľňuje opasok mocných.

12:22b.JOB.012.022 Odkrýva hlboké veci zo tmy a vyvodí tôňu smrti na svetlo.

12:23b.JOB.012.023 Zveličuje národy a hubí ich; rozširuje národy a zavodí ich.

12:24b.JOB.012.024 Odníma srdce hlavám ľudu zeme a činí to, aby blúdili po púšti, tam, kde niet cesty.

12:25b.JOB.012.025 Tápajú vo tme a nemajú svetla, a pôsobí to, aby blúdili jako opilý.

13

13:1b.JOB.013.001 Hľa, všetko to videlo moje oko, počulo moje ucho a porozumelo tomu.

13:2b.JOB.013.002 Jako čo vy viete, viem i ja; neležím padlý ďalej od svetla ako vy.

13:3b.JOB.013.003 Ale ja budem hovoriť so Všemohúcim a chcem sa pokonávať so silným Bohom.

13:4b.JOB.013.004 Lež vy kujete lož; lekári ste na nič vy všetci.

13:5b.JOB.013.005 Oj, aby ste aspoň mlčali, a bolo by vám to za múdrosť!

13:6b.JOB.013.006 Nože počujte môj dôvod a pozorujte na pravotu mojich rtov!

13:7b.JOB.013.007 Či za silného Boha budete hovoriť neprávosť alebo či za neho budete hovoriť lesť?

13:8b.JOB.013.008 Či chytajúc mu stranu budete hľadieť na jeho osobu? Či sa budete pravotiť za silného Boha?

13:9b.JOB.013.009 Či vám to bude na dobré, keď vás prezkúma? Alebo či ho oklamete, jako niekto oklame človeka?

13:10b.JOB.013.010 Ba istotne vás bude karhať, jestliže tajne a stranícky hľadíte na osobu.

13:11b.JOB.013.011 Či vás nedesí jeho dôstojnosť, ani nepripáda na vás jeho strach?

13:12b.JOB.013.012 Vaše pamäti, ktorými ma poučujete, sú príslovia z popola; vaše bašty, za ktoré sa kryjete, budú baštami z hliny.

13:13b.JOB.013.013 Mlčte, nechajte ma, a ja budem hovoriť, nech už prijde na mňa čokoľvek.

13:14b.JOB.013.014 Prečo by som mal vziať svoje telo do svojich zubov? A prečo vložiť svoju dušu do svojej ruky?

13:15b.JOB.013.015 Hľa, i keby ma zabil, budem dúfať v neho. A však o svoje cesty sa budem pokonávať pred jeho tvárou.

13:16b.JOB.013.016 Aj on sám mi bude záchranou, lebo pokrytec neprijde pred jeho tvár.

13:17b.JOB.013.017 Nože dobre počujte moje reči a pozorujte svojimi ušami na to, čo budem hovoriť!

13:18b.JOB.013.018 Tu hľa, usporiadal som súd: viem, že ja budem spravedlivý.

13:19b.JOB.013.019 Kde kto sa bude pravotiť so mnou? Lebo vtedy budem mlčať a zomriem.

13:20b.JOB.013.020 Len dvoch vecí, ó, Bože, mi neučiň, a vtedy sa nebudem skrývať pred tvojou tvárou:

13:21b.JOB.013.021 Vzdiaľ svoju ruku odo mňa a nech ma nedesí tvoja hrôza!

13:22b.JOB.013.022 A potom volaj, a ja sa ohlásim, alebo budem ja hovoriť, a ty mi odpovedaj.

13:23b.JOB.013.023 Koľko je mojich neprávostí a hriechov? Oznám mi moje prestúpenie a môj hriech!

13:24b.JOB.013.024 Prečo skrývaš svoju tvár a prečo ma považuješ za svojho nepriateľa?

13:25b.JOB.013.025 Či azda budeš plašiť list, zmietaný vetrom? A či budeš stíhať uschlé steblo?

13:26b.JOB.013.026 Lebo zapisuješ horkosti proti mne a dávaš mi do dedičstva neprávosti mojej mladosti.

13:27b.JOB.013.027 Dávaš moje nohy do klady a strežieš všetky moje stezky; ideš mi všade v zápätí.

13:28b.JOB.013.028 Kým sa človek rozpadáva jako práchnivo, jako rúcho, ktoré žerie moľ.

14

14:1b.JOB.014.001 Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.

14:2b.JOB.014.002 Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.

14:3b.JOB.014.003 A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!

14:4b.JOB.014.004 Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -

14:5b.JOB.014.005 Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:

14:6b.JOB.014.006 odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.

14:7b.JOB.014.007 Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.

14:8b.JOB.014.008 Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:

14:9b.JOB.014.009 keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.

14:10b.JOB.014.010 Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!

14:11b.JOB.014.011 Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:

14:12b.JOB.014.012 tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.

14:13b.JOB.014.013 Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!

14:14b.JOB.014.014 Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.

14:15b.JOB.014.015 Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.

14:16b.JOB.014.016 Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.

14:17b.JOB.014.017 Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.

14:18b.JOB.014.018 Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;

14:19b.JOB.014.019 voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.

14:20b.JOB.014.020 Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.

14:21b.JOB.014.021 Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.

14:22b.JOB.014.022 Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.

15

15:1b.JOB.015.001 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

15:2b.JOB.015.002 Či azda múdry bude odpovedať známosťou vzduchu a naplní svoje vnútro východným vetrom

15:3b.JOB.015.003 karhajúc slovom, ktoré neprospeje, alebo rečami, ktorými neosoží?

15:4b.JOB.015.004 K tomu ty ešte rušíš bázeň Božiu a ubieraš zbožnej mluvy pred silným Bohom.

15:5b.JOB.015.005 Lebo tvoja neprávosť učí tvoje ústa, a zvolil si jazyk chytrákov.

15:6b.JOB.015.006 Odsudzujú ťa tvoje vlastné ústa a nie ja; tvoje rty svedčia proti tebe.

15:7b.JOB.015.007 Či si sa ty prvý narodil z ľudí alebo či si bol počatý prv ako boly brehy?

15:8b.JOB.015.008 Či si azda počúval v tajnej rade Božej alebo si strhol múdrosť na seba?

15:9b.JOB.015.009 Čo vieš, čoho by sme my nevedeli? Čomu rozumieš, čoho by nebolo aj pri nás?

15:10b.JOB.015.010 I šedivý i starec je medzi nami, čo do veku, starší ako tvoj otec.

15:11b.JOB.015.011 Či sú ti málo potešenia silného Boha alebo jeho slovo, ktorým tak nežne hovorí s tebou?

15:12b.JOB.015.012 Čo ťa unieslo tvoje srdce, a prečo tak pozerajú tvoje oči,

15:13b.JOB.015.013 že obraciaš svojho ducha proti silnému Bohu a vyvodíš také reči zo svojich úst?

15:14b.JOB.015.014 Čo je smrteľný človek, aby bol čistý, a aby bol spravedlivý ten, kto sa narodil zo ženy?

15:15b.JOB.015.015 Hľa, neverí ani svojim svätým, a nebesia nie sú čisté v jeho očiach!

15:16b.JOB.015.016 A čo potom ohavný a zkazený, človek, ktorý pije neprávosť ako vodu.

15:17b.JOB.015.017 Poviem ti, počuj ma! A nech porozprávam to, čo som videl,

15:18b.JOB.015.018 to, čo povedali múdri a nezatajili toho, čo slýchali od svojich otcov.

15:19b.JOB.015.019 Im samým bola daná zem, ani neprešiel cez nich cudzí.

15:20b.JOB.015.020 Po všetky svoje dni sa trápi bezbožník, a malý počet rokov je uschovaný pre ukrutníka.

15:21b.JOB.015.021 Hlas strachov zavznieva v jeho ušiach; v čas pokoja prijde na neho zhubca.

15:22b.JOB.015.022 Neverí, že by sa kedy navrátil zo tmy, a je vyhliadnutý pre meč.

15:23b.JOB.015.023 Túla sa za chlebom starajúc sa: Kde vezmem? Vie, že je už po jeho ruke pripravený deň tmy.

15:24b.JOB.015.024 Desia ho súženie a úzkosť; uderí to na neho jako kráľ, hotový do boja.

15:25b.JOB.015.025 Lebo vztiahol svoju ruku proti silnému Bohu a postavil sa spurne proti Všemohúcemu.

15:26b.JOB.015.026 Pobehol proti nemu tvrdou šijou, hustým hrbov svojich štítov.

15:27b.JOB.015.027 Lebo pokryl svoju tvár svojím tukom a nabral sadla na slabiny.

15:28b.JOB.015.028 A býval v zkazených mestách, v domoch, v ktorých nemali bývať, ktoré boly určené na hromady rumov.

15:29b.JOB.015.029 Nezbohatne, ani neobstojí jeho imanie, ani sa ťarchou nebude kloniť ich nadobudnutý majetok k zemi.

15:30b.JOB.015.030 Neuhne zo tmy; plameň usuší jeho výhonok, a uhne od ducha jeho úst.

15:31b.JOB.015.031 Nech neverí v márnosť, blúdi; lebo márnosť, bude to, čo dostane do zámeny.

15:32b.JOB.015.032 Ešte ani nebude jeho deň, a splní sa to, a jeho vetev sa nebude zelenať.

15:33b.JOB.015.033 Zmarí jako vinič svoj nedozrelok; svrhne svoj kvet ako oliva.

15:34b.JOB.015.034 Lebo shromaždenie pokrytca zjalovie, a oheň spáli stány úplatného daru.

15:35b.JOB.015.035 Tehotnejú trápením a rodia neprávosť, a ich lono pripravuje lesť.

16

16:1b.JOB.016.001 Zase odpovedal Job a riekol:

16:2b.JOB.016.002 Počul som mnoho podobných vecí. Tešitelia na trápenie ste vy všetci.

16:3b.JOB.016.003 Či už raz bude koniec slovám vetra, alebo čo ťa pobáda, že odpovedáš?

16:4b.JOB.016.004 I ja by som chcel hovoriť tak ako vy! Oj, aby bola vaša duša na mieste mojej duše, chcel by som i ja pospájať slová proti vám a pokývať nad vami svojou hlavou!

16:5b.JOB.016.005 Nie, ale by som vás posilňoval svojimi ústami, a sústrasť mojich rtov by miernila váš bôľ. -

16:6b.JOB.016.006 Ak hovorím, neumenšuje sa moja bolesť, a keď nechám tak, čo z toho ide odo mňa?

16:7b.JOB.016.007 Áno, teraz ma znavil; spustošil si, Bože, celú moju družinu

16:8b.JOB.016.008 a svraštil si ma, čo mi je za svedka, a moja vychudlosť povstala proti mne; svedčí do mojej tvári.

16:9b.JOB.016.009 Jeho hnev chvace jako dravec a útočí na mňa; škrípe na mňa svojimi zubami; môj protivník ostrí na mňa svoje oči.

16:10b.JOB.016.010 Roztvárajú na mňa svoje ústa; potupne ma bijú na líce; spolu sa sobrali v plnom počte proti mne.

16:11b.JOB.016.011 Silný Bôh ma vydal nešľachetníkovi; vrhol ma do rúk bezbožníkom.

16:12b.JOB.016.012 Bol som bezpečný a na pokoji, a zdrtil ma a pochytiac ma za šiju roztrepal ma a postavil si ma za terč.

16:13b.JOB.016.013 Obkľúčili ma jeho strelci, rozťal moje ľadviny a nešetril; vylial moju žlč na zem.

16:14b.JOB.016.014 Roztrhol ma jako nejakú stenu, trhlinu na trhlinu; pobehol proti mne sťa nejaký silák.

16:15b.JOB.016.015 Smútočné vrece som si ušil na svoju zjazvenú kožu a svoj roh som strčil do prachu.

16:16b.JOB.016.016 Moja tvár je rudá od plaču a na mojich mihalniciach tôňa smrti.

16:17b.JOB.016.017 Napriek tomu, že nieto nijakej ukrutnosti v mojich rukách, a moja modlitba je čistá.

16:18b.JOB.016.018 Oj, zem, nepokry mojej krvi, ani nech nie je miesta môjmu kriku!

16:19b.JOB.016.019 I teraz, hľa, na nebesiach je môj svedok, a ten, kto dosvedčí za mňa, je na výsostiach.

16:20b.JOB.016.020 Moji priatelia sú mojimi posmievačmi; moje oko slzí k Bohu.

16:21b.JOB.016.021 Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho!

16:22b.JOB.016.022 Lebo rokov malý počet ide ku koncu, a pojdem cestou, ktorou sa nikdy nevrátim.

17

17:1b.JOB.017.001 Môj duch je rozrušený; moje dni hasnú; zbývajú mi hroby.

17:2b.JOB.017.002 Je isté, že je posmech posmievačov u mňa, a moje oko má dlieť na ich poburovaní!

17:3b.JOB.017.003 Nože polož záloh; zaruč sa u seba za mňa! Lebo veď kde kto iný uderí do mojej ruky!

17:4b.JOB.017.004 Pretože si prikryl ich srdce, aby nerozumeli, preto ich ani nepovýšiš.

17:5b.JOB.017.005 Kto za podiel oznámi blížnych, toho synov oči sa zatmejú.

17:6b.JOB.017.006 Ale ma vystavil ľuďom za príslovie, a stal som sa takým, ktorému sa pľuje do tvári.

17:7b.JOB.017.007 Moje oko zoslablo od žiaľu, a všetky moje údy sú podobné tôni.

17:8b.JOB.017.008 Statoční ľudia priami sa hrozia nad tým, a nevinný sa poburuje nad pokrytcom.

17:9b.JOB.017.009 Avšak spravedlivý sa bude držať svojej cesty, a ten, kto je čistých rúk, priberie sily.

17:10b.JOB.017.010 Ale i vy všetci sa vráťte a nože poďte! Lež nenajdem medzi vami múdreho.

17:11b.JOB.017.011 Moje dni sa pominuly; moje úmysly sú roztrhané, dedičstvá môjho srdca.

17:12b.JOB.017.012 Noc mi obracajú na deň, a zase vraj svetlo je blízko tmy.

17:13b.JOB.017.013 I keby som niečo očakával, jednako bude hrob mojím domom; vo tme si usteliem svoju ložu.

17:14b.JOB.017.014 Jame privolám: Ty si môj otec! Moja mať a moja sestra privolám červom.

17:15b.JOB.017.015 Kde je tedy moje očakávanie? A čo do môjho očakávania, kto kedy ho uvidí?

17:16b.JOB.017.016 Všetko to sostúpi k závorám hrobu, akže všetko spolu spočíva na prachu.

18

18:1b.JOB.018.001 Na to odpovedal Bildad Šuchský a riekol:

18:2b.JOB.018.002 Dokedy už neurobíte rečiam konca? Rozumejte, a potom budeme hovoriť.

18:3b.JOB.018.003 Prečo sme považovaní za podobných hovädám? Prečo sme nečistí vo vašich očiach?

18:4b.JOB.018.004 Ty, ktorý trháš na kusy svoju dušu vo svojom hneve, či azda pre teba bude opustená zem, a odtrhne sa skala so svojho miesta?

18:5b.JOB.018.005 I svetlo bezbožných zhasne, ani nezableskne plameň jeho ohňa.

18:6b.JOB.018.006 Svetlo sa zatmí v jeho stáne, a jeho lampa zhasne nad ním.

18:7b.JOB.018.007 Sovrú sa kroky jeho sily, a zamrští ho jeho vlastná rada.

18:8b.JOB.018.008 Lebo je zahnaný svojimi nohami do siete a bude chodiť po pletive.

18:9b.JOB.018.009 Chytí ho za pätu smečka, a zmocní sa ho hrabivý násilník.

18:10b.JOB.018.010 Jeho povraz je skrytý na zemi a jeho pasca na chodníku.

18:11b.JOB.018.011 Zo všetkých strán ho budú desiť hrôzy a budú dotierať na jeho nohy.

18:12b.JOB.018.012 Jeho sila bude hladná, a nešťastie bude pohotove po jeho boku.

18:13b.JOB.018.013 Bude žrať údy jeho kože, jeho údy bude žrať prvorodený smrti.

18:14b.JOB.018.014 Jeho nádej bude vyrvaná z jeho stánu, a to ho povedie krok za krokom ku kráľovi hrôz.

18:15b.JOB.018.015 Hrôza bude bývať v jeho stáne, ktorý však už nebude jeho, a na jeho obydlie bude sa sypať síra.

18:16b.JOB.018.016 Od spodku vyschnú jeho korene, a s hora bude oťatá jeho vetev.

18:17b.JOB.018.017 Jeho pamiatka zahynie zo zeme, ani mu nebude mena na ulici.

18:18b.JOB.018.018 Zaženú ho zo svetla do tmy, áno, vypudia ho, aby blúdil ta preč s okruhu zeme.

18:19b.JOB.018.019 Niet mu ani syna ani vnuka v jeho ľude ani nieto nijakého ostatku v príbytkoch jeho pohostínstva.

18:20b.JOB.018.020 Nad jeho dňom sa zhrozia tí, ktorí sú na západe, a veľký strach pojme tých, ktorí sú na východe.

18:21b.JOB.018.021 Nuž také sú príbytky nešľachetníka, a to je miesto toho, kto nezná silného Boha.

19

19:1b.JOB.019.001 Na to zase odpovedal Job a riekol:

19:2b.JOB.019.002 Dokedy budete trápiť moju dušu a dokedy ma budete drtiť rečami?

19:3b.JOB.019.003 Toto ste ma už desaťkrát zhanili. Či sa nehanbíte, že ma tak mučíte?

19:4b.JOB.019.004 Ale nech je tak, že som naozaj zblúdil; môj blud zostane pri mne.

19:5b.JOB.019.005 Jestli sa skutočne honosíte proti mne a karháte na mne moju potupu,

19:6b.JOB.019.006 vtedy vedzte, že ma Bôh sprevrátil a obňal ma svojou sieťou.

19:7b.JOB.019.007 Hľa, jestli kričím pre násilie, neodpovedá sa mi; volám o pomoc, neni súdu.

19:8b.JOB.019.008 Ohradil moju stezku tak, že neprejdem, a na moje chodníky položil tmu.

19:9b.JOB.019.009 Svliekol so mňa moju slávu a ta preč odstránil korunu mojej hlavy.

19:10b.JOB.019.010 Rozboril ma na všetkých stranách, a idem ta, a vyvrátil ako strom moju nádej.

19:11b.JOB.019.011 K tomu zapálil proti mne svoj hnev a považuje ma sebe tak ako svojich protivníkov.

19:12b.JOB.019.012 Razom prišly jeho čaty, vysypali proti mne svoju cestu a táboria vôkol môjho stánu.

19:13b.JOB.019.013 Mojich bratov vzdialil odo mňa, a moji známi sa mi cele odcudzili.

19:14b.JOB.019.014 Moji príbuzní vystali a moji známi zabudli na mňa.

19:15b.JOB.019.015 Moji spoludomáci a moje dievky ma považujú za cudzieho; stal som sa cudzozemcom v ich očiach.

19:16b.JOB.019.016 Volám na svojho sluhu, ale neodpovedá, i keď ho pekne prosím svojimi ústy.

19:17b.JOB.019.017 Môj dych je cudzí mojej žene a cudzia moja pokorná prosba synom môjho lona.

19:18b.JOB.019.018 Ešte i decká mnou pohŕdajú; i keď chcem vstať, hovoria proti mne.

19:19b.JOB.019.019 Zošklivili si ma všetci mužovia mojej rady, a tí, ktorých milujem, obrátili sa proti mne.

19:20b.JOB.019.020 Moja kosť lipí na mojej koži a na mojom mäse, a unikol som iba s kožou svojich zubov.

19:21b.JOB.019.021 Zľutujte sa nado mnou, zľutujte sa nado mnou vy, moji priatelia, lebo ruka Božia sa ma dotkla.

19:22b.JOB.019.022 Prečo ma prenasledujete jako silný Bôh a nenasýtite sa už môjho mäsa?

19:23b.JOB.019.023 Oj, aby boly spísané moje reči! Oj, aby boly zaznačené do knihy!

19:24b.JOB.019.024 Železným rydlom a olovom; aby boly na večnosť vytesané do skaly!

19:25b.JOB.019.025 Ale ja viem, že môj vykupiteľ žije a posledný sa postaví nad prachom.

19:26b.JOB.019.026 A keď raz toto všetko rozborí moju kožu, potom zo svojho tela uvidím Boha,

19:27b.JOB.019.027 ktorého ja uvidím sebe, a moje oči budú vidieť a nie cudzí. Moje ľadviny hynú v mojej vnútornosti.

19:28b.JOB.019.028 Istotne by ste mali povedať: Načo ho máme prenasledovať? Keď sa koreň dobrej veci nachodí vo mne.

19:29b.JOB.019.029 Bojte sa meča, lebo pomsta za neprávosti je meč. Aby ste vedeli, že bude súd!

20

20:1b.JOB.020.001 A odpovedal Cófar Naamatský a riekol:

20:2b.JOB.020.002 Tak tedy moje myšlienky ma nútia odpovedať, a to zato, že to súri vo mne.

20:3b.JOB.020.003 Kázeň, ktorá vrhá potupu na mňa, čujem, a duch mi káže odvetiť z môjho umu.

20:4b.JOB.020.004 Či ty vieš to, čo bolo od veku, odkedy Bôh postavil človeka na zemi:

20:5b.JOB.020.005 že plesanie bezbožných je len hen z blízka, a že radosť pokrytca trvá len na chvíľu?

20:6b.JOB.020.006 Keby jeho pýcha vystúpila až do neba, a jeho hlava keby sa dotkla oblaku,

20:7b.JOB.020.007 jednako zahynie na večnosť ako jeho lajno. Tí, ktorí ho vídali, povedia: Kam sa podel?

20:8b.JOB.020.008 Zaletí jako sen, a nenajdú ho, a bude zahnaný jako videnie noci.

20:9b.JOB.020.009 Oko, ktoré ho vídalo, neuvidí ho viacej, ani ho viacej neuzrie jeho miesto.

20:10b.JOB.020.010 Jeho synovia budú hľadať priazne chudobných, a jeho ruky navrátia jeho nespravedlivo nadobudnutý majetok.

20:11b.JOB.020.011 Jeho kosti sú plné vlahy jeho mladosti; ale to všetko spolu s ním ľahne do prachu.

20:12b.JOB.020.012 Ak sladí v jeho ústach zlosť, a on ju utajuje pod svojím jazykom,

20:13b.JOB.020.013 šetrí ju a neopustí jej, ale ju zdržuje medzi svojimi ďasnami:

20:14b.JOB.020.014 jeho pokrm sa premení v jeho črevách, na žlč jedovatých hadov v jeho vnútornostiach.

20:15b.JOB.020.015 Pohltil majetok, ale ho vyvráti; silný Bôh ho vyženie z jeho brucha.

20:16b.JOB.020.016 Bude ssať jed ľútych hadov; jazyk vretenice ho zabije.

20:17b.JOB.020.017 Nebude smieť vidieť potoky, rieky tokov medu a mlieka.

20:18b.JOB.020.018 Navráti cudziu prácu únavnú a nezhltne, jako i majetok, ktorý získal zámenou, a nebude plesať.

20:19b.JOB.020.019 Lebo drvil, opúšťal chudobných; olúpil dom, a nevystavil ho.

20:20b.JOB.020.020 Lebo neznal pokoja vo svojom lone a tak ani nezachráni ničoho zo svojich vzácností.

20:21b.JOB.020.021 Nezostalo ničoho z jeho žrádla; preto ani nepotrvá jeho dobré.

20:22b.JOB.020.022 V plnosti jeho dostatku bude mu úzko; každá ruka utrápeného prijde na neho.

20:23b.JOB.020.023 Nech len má, čím by naplnil svoje brucho; Bôh pošle na neho páľu svojho hnevu a dá to pršať na neho pri jeho pokrme.

20:24b.JOB.020.024 Bude utekať pred železnou zbraňou; medené lučište ho prebodne.

20:25b.JOB.020.025 Vytasí meč, ale vyjde z jeho vlastného tela, a lesklá oceľ vyjde z jeho žlči, kým budú na ňom hrôzy smrti.

20:26b.JOB.020.026 Samá tma je skrytá pre jeho poklady; strávi ho oheň, ktorý nebol rozdúchaný, a spasie ostatok v jeho stáne.

20:27b.JOB.020.027 Nebesia odhalia jeho neprávosť, a zem povstane proti nemu.

20:28b.JOB.020.028 Odstehuje sa úroda jeho domu; rozplynie sa to všetko v deň jeho hnevu.

20:29b.JOB.020.029 To je podiel bezbožného človeka od Boha a dedičstvo, pririeknuté mu od silného Boha.

21

21:1b.JOB.021.001 A Job odpovedal a riekol:

21:2b.JOB.021.002 Počujteže moju reč, a bude mi to za vaše potešenia.

21:3b.JOB.021.003 Potrpte ma, aby som ja hovoril, a keď dohovorím, potom sa vysmievaj.

21:4b.JOB.021.004 Či sa ja azda žalujem ľuďom? Alebo prečo by nemal môj duch ustávať v trpezlivosti?

21:5b.JOB.021.005 Pozrite na mňa a predeste sa a položte ruku na ústa.

21:6b.JOB.021.006 Keď myslím na to, trniem zdesený, a hrôza pochytáva moje telo.

21:7b.JOB.021.007 Prečo žijú bezbožníci, zostarejú sa i mohutnejú v sile?

21:8b.JOB.021.008 Ich semeno stojí pevne u nich pred nimi a ich potomstvo pred ich očami.

21:9b.JOB.021.009 Ich domy majú pokoj od strachu, ani nedopáda prút Boží na nich.

21:10b.JOB.021.010 Jeho byko skočí a nie bez oplodnenia; jeho krava sa telí a nevyvrhne.

21:11b.JOB.021.011 Vypúšťajú svoje decká jako drobné stádo, a ich deti poskakujú.

21:12b.JOB.021.012 Povyšujú svoj hlas pri bubne a pri citare a radujú sa zvuku píšťaly.

21:13b.JOB.021.013 Trávia svoje dni v dobrom a v okamihu sostupujú do hrobu.

21:14b.JOB.021.014 A hovoria silnému Bohu: Ujdi od nás! Nechceme známosti tvojich ciest.

21:15b.JOB.021.015 Čože je Všemohúci, aby sme mu slúžili? A čo nám to pomôže, keď sa mu budeme modliť?

21:16b.JOB.021.016 Ale hľa, ich dobré nie je v ich ruke, a preto je rada bezbožných ďaleko odo mňa.

21:17b.JOB.021.017 Koľko ráz zhasne lampa bezbožných? A či prichádzava na nich ich zhuba? Či im Bôh udeľuje bolesti vo svojom hneve?

21:18b.JOB.021.018 Kedy bývajú ako slama pred vetrom a jako plevy, ktoré ukradne víchor?

21:19b.JOB.021.019 Že vraj Bôh odkladá jeho synom jeho neprávosť? Nech odplatí jemu, aby vedel!

21:20b.JOB.021.020 Nech vidia jeho oči jeho nešťastie, a nech sa napije z prchlivosti Všemohúceho!

21:21b.JOB.021.021 Lebo čo mu je, bezbožnému, po jeho dome po ňom, keď je urezaný počet jeho mesiacov?!

21:22b.JOB.021.022 Či bude niekto učiť známosti silného Boha, jeho, ktorý sám súdi vysokomyseľných?

21:23b.JOB.021.023 Jeden zomiera v plnom svojom blahobyte, cele bezpečný a pokojný;

21:24b.JOB.021.024 jeho žochtáre sú plné mlieka, a špik jeho kostí je zvlažovaný,

21:25b.JOB.021.025 kým iný zomiera s roztrpčenou dušou a nejedol v živote dobrého.

21:26b.JOB.021.026 No, spolu ľahnú do prachu, a červy ich pokryjú.

21:27b.JOB.021.027 Hľa, znám vaše myšlienky a vaše úmysly použiť proti mne násilie.

21:28b.JOB.021.028 Lebo hovoríte: Kde je dom kniežaťa? A kde je stán príbytkov bezbožných?

21:29b.JOB.021.029 Či ste sa nepýtali tých, ktorí idú pomimo cestou? A či ich pokynov neznáte?

21:30b.JOB.021.030 Že totiž zlý človek býva ušetrený ku dňu záhuby, že bývajú vedení ku dňu výbuchov Božieho hnevu?

21:31b.JOB.021.031 Kto mu oznámi jeho cestu do jeho tvári? Alebo keď on niečo spácha, kto mu odplatí?

21:32b.JOB.021.032 A on bude doprevadený k hrobom, a ešte i po smrti bude bdieť nad rovom.

21:33b.JOB.021.033 Budú mu sladnúť hrudy údolia, a za ním potiahne každý človek, a tým pred ním neni počtu.

21:34b.JOB.021.034 A jako ma tedy potešíte márnosťou, keď vo vašich odpovediach zostáva iba faloš?

22

22:1b.JOB.022.001 Na to odpovedal Elifaz Témanský a riekol:

22:2b.JOB.022.002 Či prospeje niečím človek silnému Bohu? Ale istotne sebe prospeje rozumný.

22:3b.JOB.022.003 Či bude mať Všemohúci niečo z toho, keď budeš spravedlivý? Alebo či bude mať z toho nejaký zisk, keď budeš robiť tak, aby boly tvoje cesty bezúhonné?

22:4b.JOB.022.004 Či ťa azda bude kárať preto, že sa ťa bojí, pojde s tebou v súd?

22:5b.JOB.022.005 Či nie je tvoja zlosť veľká? A nie je konca tvojim neprávostiam.

22:6b.JOB.022.006 Lebo si brával záloh od svojich bratov bez príčiny a svliekal si rúcho s nahých.

22:7b.JOB.022.007 Nenapojil si ustatého vodou a lačnému si odoprel chleba.

22:8b.JOB.022.008 A tak mal zem človek silného ramena a súc váženou osobou býval v nej.

22:9b.JOB.022.009 Vdovy si preč posielal s prázdnym, a ramená sirôt boly drtené.

22:10b.JOB.022.010 Preto sú vôkol teba osídla a strach ťa predesil znenazdania,

22:11b.JOB.022.011 alebo tma, že nevidíš, a záplava vody ťa pokryla.

22:12b.JOB.022.012 Či nie je Bôh vysoký jako nebesia? A vidz vrchol hviezd, že sú vysoko!

22:13b.JOB.022.013 A hovoríš: Čože vie silný Bôh?! Či bude súdiť v mrákave?

22:14b.JOB.022.014 Oblaky sú mu skrýšou, takže nevidí a chodí sem a ta po okruhu nebies.

22:15b.JOB.022.015 Či budeš pozorovať cestu predošlého veku, ktorou kráčali mužovia márnosti,

22:16b.JOB.022.016 ktorí boli vyrvaní pred časom, a ktorých základ bol nakoniec ako rozliata rieka?

22:17b.JOB.022.017 Ktorí hovorievali silnému Bohu: Ujdi od nás! A že čo im učiní Všemohúci?

22:18b.JOB.022.018 Kým on naplňoval ich domy dobrým. Ale rada bezbožných je ďaleko odo mňa.-

22:19b.JOB.022.019 Spravedliví to uvidia a budú sa radovať, a nevinný sa im vysmeje a povie:

22:20b.JOB.022.020 Áno, tak je; vyhladený je ten, ktorý bol povstal proti nám a ich ostatok strávil oheň.

22:21b.JOB.022.021 Nože si zvykni s ním a maj pokoj, tak prijde na teba dobré.

22:22b.JOB.022.022 Prijmi, prosím, zákon z jeho úst a slož jeho reči vo svojom srdci.

22:23b.JOB.022.023 Jestli sa navrátiš k Všemohúcemu, budeš zase vybudovaný, a jestli vzdiališ neprávosť od svojich stánov.

22:24b.JOB.022.024 A slož do prachu zlato a medzi skalie potokov zlato z Ofíra.

22:25b.JOB.022.025 A tak bude Všemohúci tvojím zlatom i striebrom najkrásnejšieho lesku tebe.

22:26b.JOB.022.026 Lebo vtedy sa budeš kochať vo Všemohúcom a pozdvihneš svoju tvár k Bohu.

22:27b.JOB.022.027 Budeš sa mu pokorne modliť, a vyslyší ťa, a splníš svoje sľuby.

22:28b.JOB.022.028 Keď povieš slovo, že bude to či to, bude ti stáť, a svetlo bude žiariť na tvoje cesty.

22:29b.JOB.022.029 A keby viedly dolu do pokory, povieš: Bude povýšenie. A toho, kto je ponížených očí, zachráni.

22:30b.JOB.022.030 A jestli vytrhne toho, kto nie je bez viny, doista bude vytrhnutý čistotou tvojich rúk.

23

23:1b.JOB.023.001 A Job odpovedal a riekol:

23:2b.JOB.023.002 Ešte i dnes bude moje úpenie spúrou! Môj údel strádania je ťažší nad moje vzdychanie.

23:3b.JOB.023.003 Oj, aby som vedel, kde by som ho našiel! Išiel by som až pred jeho prestol.

23:4b.JOB.023.004 Predložil by som pred neho súd a svoje ústa by som naplnil dôkazmi.

23:5b.JOB.023.005 Chcel by som zvedieť slová, ktorými by mi odpovedal, a porozumieť tomu, čo by mi riekol.

23:6b.JOB.023.006 Či by sa pravotil so mnou vo svojej veľkej sile? Nie to, ale by ma pozorne vypočul.

23:7b.JOB.023.007 Tam by sa pravotil s ním priamy človek spravedlivý, a navždy by som uniknul svojmu sudcovi.

23:8b.JOB.023.008 Ale hľa, keď pojdem napred, neni ho, a keď nazad, nespozorujem ho.

23:9b.JOB.023.009 naľavo, ak robí niečo, neuvidím ho; ak zahne napravo, neuzriem ho.

23:10b.JOB.023.010 Lebo zná, jaká je cesta u mňa; keď ma bude zkúšať, vyjdem ako zlato.

23:11b.JOB.023.011 Moja noha sa držala jeho kroku; ostríhal som jeho cestu a neodchýlil som sa

23:12b.JOB.023.012 ani som neuhnul od prikázania jeho rtov; nad svoj stanovený diel pokrmu som schoval reči jeho úst.

23:13b.JOB.023.013 Ale keď on trvá na jednom, ktože ho odvráti? A keď si zažiada niečo jeho duša, aj to učiní.

23:14b.JOB.023.014 A istotne vykoná i to, čo ustanovil o mne. A podobných vecí je mnoho pri ňom.

23:15b.JOB.023.015 Preto sa desím jeho tvári, keď premýšľam o tom, strachujem sa pred ním.

23:16b.JOB.023.016 A silný Bôh zmalátnil moje srdce, a Všemohúci ma predesil.

23:17b.JOB.023.017 Oj, že nie som zničený od tmy! A bol by tak ukryl predo mnou mrákotu.

24

24:1b.JOB.024.001 Prečo nie sú od Všemohúceho ukryté časy, a prečo tí, ktorí ho znajú, nevidia jeho dní?

24:2b.JOB.024.002 Bezbožníci prenášajú medze, lúpežne zajímajú stádo a pasú.

24:3b.JOB.024.003 Sebe odháňajú osla sirôt; berú do zálohu vola vdovy.

24:4b.JOB.024.004 Vychyľujú chudobných z cesty, a biedni zeme sa musia skrývať všetci dovedna.

24:5b.JOB.024.005 Hľa, jako divokí osli na púšti vychádzajú po svojej práci hľadajúc korisť skoro za rána. Púšť mu dáva chlieb pre jeho deti.

24:6b.JOB.024.006 Na poli žnú jeho miešaný krm, a paberkujú vinicu bezbožníka.

24:7b.JOB.024.007 Nahí nocujú, bez rúcha, a nieto prikrytia na zime.

24:8b.JOB.024.008 Moknú od dažďa vrchov a nemajúc iného útočišťa objímajú skalu.

24:9b.JOB.024.009 Olupujú sirotu o prsia, a to, čo je na biednom, berú do zálohu,

24:10b.JOB.024.010 takže musia chodiť nahí, bez odevu, a hladní tí, ktorí nosia snopy.

24:11b.JOB.024.011 Medzi ich múrami tlačia olej; šliapu hrozno v prešoch a sú smädní.

24:12b.JOB.024.012 Ľudia z mesta vzdychajú, a duša ranených volá o pomoc. A Bôh tomu nečiní prietrže.

24:13b.JOB.024.013 Oni sú z tých, ktorí sa protivia svetlu; neznajú jeho ciest ani nezotrvávajú na jeho chodníkoch.

24:14b.JOB.024.014 Na úsvite povstáva vrah; zabíja biedneho a chudobného a vnoci je ako zlodej.

24:15b.JOB.024.015 A oko cudzoložníka striehne na mrak a hovorí: Neuvidí ma oko. A zakrýva tvár.

24:16b.JOB.024.016 Za tmy podkopáva domy; vodne sa zamykajú; neznajú svetla.

24:17b.JOB.024.017 Lebo im všetkým dovedna je ráno tôňou smrti, pretože znajú hrôzy temna smrti.

24:18b.JOB.024.018 Ľahký je na povrchu vody; ich diel je zlorečený na zemi; neobráti sa viacej na cestu viníc.

24:19b.JOB.024.019 Jako sucho i horúco pohlcujú snežné vody, tak i hrob tých, ktorí hrešia.

24:20b.JOB.024.020 Zabudne ho život matky; sladnúť bude červom; nebude viacej spomínaný, a tak bude neprávosť zlomená jako strom,

24:21b.JOB.024.021 ten, kto spása, pohlcuje neplodnú, ktorá nerodí, a vdove nečiní dobrého.

24:22b.JOB.024.022 A tak zachvacuje mocných vo svojej sile; keď povstane, nikto neverí v život.

24:23b.JOB.024.023 Bôh mu dáva, aby žil bezpečne a spoľahol sa; ale jeho oči pozorujú na ich cesty.

24:24b.JOB.024.024 Keď sa povýšia voľačo málo, hneď ich neni, a sú snížení; uchvátení sú jako všetci iní a skosení sú jako vŕšok klasu.

24:25b.JOB.024.025 A jestli nie je tak, kde kto mi dokáže, že som luhal? A nech obráti moju reč na nič!

25

25:1b.JOB.025.001 A Bildad Šuchský odpovedal a riekol:

25:2b.JOB.025.002 Panstvo a strach je u neho; pôsobí pokoj na svojich výsostiach.

25:3b.JOB.025.003 Či je počet jeho čatám? Alebo nad kým nevychádza jeho svetlo?

25:4b.JOB.025.004 A jako by tedy mohol byť smrteľný človek spravedlivý pred silným Bohom, alebo jako byť čistý splodený zo ženy?

25:5b.JOB.025.005 Hľa, ani mesiac mu nesvieti dosť jasne, a hviezdy nie sú čisté v jeho očiach.

25:6b.JOB.025.006 Čo potom smrteľný človek, červ a syn človeka, červiak!

26

26:1b.JOB.026.001 Zase odpovedal Job a riekol:

26:2b.JOB.026.002 Čo si pomohol tomu, kto nemá sily? Jako si zachránil rameno, ktoré nemá vlády?

26:3b.JOB.026.003 Čo si poradil tomu, kto nemá múdrosti? A dal si hojne poznať pravú podstatu vecí!

26:4b.JOB.026.004 Komu si zvestoval slová? A čí dych to vyšiel z teba?

26:5b.JOB.026.005 Duchovia mŕtvych sa svíjajú bolesťou pod vodami aj ich spoluobyvatelia.

26:6b.JOB.026.006 Priepasť šeola je nahá pred ním, a nieto prikrytia abaddonu.

26:7b.JOB.026.007 Rozťahuje sever nad prázdnom; zavesil zem na ničom.

26:8b.JOB.026.008 Zaväzuje vody do svojich oblakov, a neroztrhne sa oblak pod nimi.

26:9b.JOB.026.009 Drží ukrytú tvár svojho trónu; rozťahuje nad ním svoj oblak;

26:10b.JOB.026.010 ustanovil medze na povrchu vody do kruhu až potiaľ, kde končí svetlo so tmou.

26:11b.JOB.026.011 Stĺpy nebies sa trasú a trnú od jeho žehrania.

26:12b.JOB.026.012 Svojou silou búri more a svojím umom drtí Rahaba.

26:13b.JOB.026.013 Od jeho ducha nebesia báj; jeho ruka prebodne dlhého hada.

26:14b.JOB.026.014 Hľa, to sú výbežky jeho ciest. A jaký je to ešte len šepot toho, čo sme počuli o ňom! A hromu jeho hrdinskej sily kto porozumie?!

27

27:1b.JOB.027.001 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:

27:2b.JOB.027.002 Ako že žije silný Bôh, ktorý odmietnul môj súd, a Všemohúci, ktorý horkosťou naplnil moju dušu,

27:3b.JOB.027.003 že tak iste, dokiaľ len bude vo mne dych môjho života a duch Boha v mojich nozdrách,

27:4b.JOB.027.004 nebudú moje rty hovoriť neprávosti, ani môj jazyk nebude vravieť ľsti.

27:5b.JOB.027.005 To nech je preč odo mňa, aby som vás uznal za spravedlivých vo vašich vineniach. Dokiaľ nezomriem, nedám odstrániť od seba svoju nevinu.

27:6b.JOB.027.006 Držím sa svojej spravedlivosti ani sa jej nepustím. Moje srdce nebude potupovať niktorý z mojich dní.

27:7b.JOB.027.007 Nech je môj nepriateľ ako bezbožník a ten, kto povstáva proti mne, jako nešľachetník.

27:8b.JOB.027.008 Lebo jakáže je nádej pokrytca, keď vydiera, keď vytiahne Bôh jeho dušu?

27:9b.JOB.027.009 Či počuje silný Bôh jeho krik, keď prijde na neho úzkosť?

27:10b.JOB.027.010 Či azda bude sa kochať vo Všemohúcom? Či bude volať na Boha každého času?

27:11b.JOB.027.011 Budem vás vyučovať o ruke silného Boha a toho, čo je u Všemohúceho, nezatajím.

27:12b.JOB.027.012 Hľa, vy všetci ste videli; prečo tedy hovoríte takú márnosť?

27:13b.JOB.027.013 To je podiel bezbožného človeka u silného Boha a dedičstvo ukrutníkov, ktoré vezmú od Všemohúceho.

27:14b.JOB.027.014 Jestli sa aj rozmnožia jeho synovia, rozmnožia sa pod meč, a jeho potomci sa nenasýtia chleba.

27:15b.JOB.027.015 Jeho pozostalí, ktorí unikli, pochovaní budú smrťou, a jeho vdovy nebudú plakať.

27:16b.JOB.027.016 Keby nahromadil striebra jako prachu a nahotovil šiat ako blata,

27:17b.JOB.027.017 nahotoví, ale spravedlivý oblečie, a čo do striebra, podelí nevinný.

27:18b.JOB.027.018 Vystaví svoj dom ako moľ a jako búdu, ktorú spravil strážnik.

27:19b.JOB.027.019 Ľahne bohatý, a nič nie je odpratané; otvorí svoje oči, a niet ho!

27:20b.JOB.027.020 Hrôza ho zachváti jako voda; víchor ho ukradne vnoci.

27:21b.JOB.027.021 Vychytí ho východný vietor, a pojde, a urve ho jako víchrica z jeho miesta.

27:22b.JOB.027.022 Také veci vrhne na neho a nezľutuje sa; bude utekať pred jeho rukou, čo bude stačiť.

27:23b.JOB.027.023 Tlieskať budú nad ním svojimi rukami a potupne budú pískať na neho z jeho miesta.

28

28:1b.JOB.028.001 Lebo striebro má svoj prameň a zlato miesto, kde ho čistia;

28:2b.JOB.028.002 železo sa berie z prachu, a rozpustený kameň dáva meď.

28:3b.JOB.028.003 Človek kladie koniec tme a zkúma vo všetky konce hlbiny hľadajúc kameň mrákoty a tône smrti.

28:4b.JOB.028.004 Lomí dol hlboko od toho, kto býva hore; tí, ktorých zabudla noha, visia, vzdialení súc od ľudí kolíšu sa sem a ta.

28:5b.JOB.028.005 Čo do zeme, z nej pochádza chlieb, a pod ňou sa prevracia čosi jako oheň.

28:6b.JOB.028.006 Miesto safíra sú jej kamene, rôzneho prachu, ktorý má zlato,

28:7b.JOB.028.007 chodníka, ktorého nezná orol, ani ho neuzrie oko sokola;

28:8b.JOB.028.008 nešliapala po ňom mladá zver; nekráčal po ňom lev.

28:9b.JOB.028.009 Človek vystrel svoju ruku po kremeni; podvracia vrchy od koreňa;

28:10b.JOB.028.010 rúbe prietoky cez skaly, a všetko, čo je drahé, uvidí jeho oko;

28:11b.JOB.028.011 hatí rieky, aby sa nevylialy, a vyvodí skryté veci na svetlo...

28:12b.JOB.028.012 Ale kde sa nájde múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

28:13b.JOB.028.013 Smrteľný človek nezná jej ceny, ani sa nenajde v zemi živých.

28:14b.JOB.028.014 Priepasť hovorí: Neni jej vo mne. A more hovorí: Nie je u mňa.

28:15b.JOB.028.015 Nedáva sa za ňu rýdze zlato, ani sa neváži striebro za jej menu.

28:16b.JOB.028.016 Nevyváži sa za zlato z Ofíra, za drahý onyx a safír.

28:17b.JOB.028.017 Nevyrovná sa jej v cene zlato ani sklo, ani sa nedá zameniť za nádobu z čistého zlata.

28:18b.JOB.028.018 Nespomína sa koral a kryštal, a nadobudnúť múdrosť je nad perly.

28:19b.JOB.028.019 Nevyrovná sa jej smaragd z Ethiopie, ani sa nevyváži za čisté zlato.

28:20b.JOB.028.020 A tedy odkiaľže prichodí múdrosť? A kde je miesto rozumnosti?

28:21b.JOB.028.021 Pretože je skrytá pred očima každého živého i pred nebeským vtáctvom je ukrytá.

28:22b.JOB.028.022 Zahynutie a smrť hovoria: Svojimi ušami sme počuly jej povesť.

28:23b.JOB.028.023 Sám Bôh rozumie jej ceste a on zná jej miesto.

28:24b.JOB.028.024 Lebo on zrie na všetky končiny zeme, vidí všade všetko pod všetkými nebesami.

28:25b.JOB.028.025 Keď robil vetru váhu a meral vody mierou

28:26b.JOB.028.026 robiac dažďu právo a cestu blesku hromov,

28:27b.JOB.028.027 vtedy ju videl a vyrozprával ju; pripravil ju i prezkúmal ju.

28:28b.JOB.028.028 A človekovi riekol: Hľa, bázeň Pánova je múdrosť, a odstúpiť od zlého je rozumnosť.

29

29:1b.JOB.029.001 A Job pokračoval vo svojej umnej reči a riekol:

29:2b.JOB.029.002 Oj, aby som bol ako za predošlých mesiacov, ako za dní, v ktorých ma strážiac chránil Bôh!

29:3b.JOB.029.003 Kým svietil svojou sviecou nad mojou hlavou, keď som chodieval v jeho svetle vo tme!

29:4b.JOB.029.004 Jako som bol za dní svojej jasene, kým bola tajná rada Božia nad mojím stánom;

29:5b.JOB.029.005 kým ešte bol so mnou Všemohúci, vôkol mňa moji chlapci;

29:6b.JOB.029.006 kým sa moje kroky kúpaly v masle, a skala vylievala u mňa potoky oleja;

29:7b.JOB.029.007 keď som vychádzaval do brány, hore do mesta, a na ulici postavovával svoje sedište!

29:8b.JOB.029.008 Keď ma videli mládenci, skrývali sa a starci povstávali a stáli.

29:9b.JOB.029.009 Kniežatá zdŕžaly slovami a kládli ruku na svoje ústa;

29:10b.JOB.029.010 hlas vojvodov sa skrýval, a ich jazyk sa lepil na ich ďasno.

29:11b.JOB.029.011 Keď počulo o mne ucho, blahoslavilo ma, a keď ma videlo oko, prisviedčalo mi.

29:12b.JOB.029.012 Lebo som vytrhoval biedneho, volajúceho o pomoc, i sirotu i toho, kto nemal pomocníka.

29:13b.JOB.029.013 Požehnanie hynúceho prichádzalo na mňa, a pôsobil som to, aby plesalo srdce vdovy.

29:14b.JOB.029.014 Obliekal som sa v spravedlivosť, a ona si obliekala mňa; jako plášť a jako turban bol môj súd.

29:15b.JOB.029.015 Bol som očima slepému a nohami krivému som bol ja.

29:16b.JOB.029.016 Býval som otcom chudobným a pravotu, ktorej som neznal, som prezkúmal.

29:17b.JOB.029.017 Krúšieval som črenové zuby nešľachetníka a vyrážal som lúpež z jeho zubov.

29:18b.JOB.029.018 A povedal som: Zomriem vo svojom hniezde a rozmnožím svoje dni, že ich bude jako piesku.

29:19b.JOB.029.019 Môj koreň bude mať otvorený prístup k vode, a rosa bude nocovať na mojej vetvi.

29:20b.JOB.029.020 Moja sláva bude vše nová u mňa, a moje lučište sa bude obnovovať v mojej ruke.

29:21b.JOB.029.021 Počúvali na mňa a očakávali a mlčali na moju radu.

29:22b.JOB.029.022 Po mojom slove viacej nehovorili, a moja reč príjemne pršala na nich;

29:23b.JOB.029.023 očakávali na mňa jako na dážď a otvárali svoje ústa jako proti jarnému dažďu.

29:24b.JOB.029.024 Smial som sa na nich žartujúc, neverili a nedali padnúť svetlu mojej tvári.

29:25b.JOB.029.025 Volil som ich cestu a sedel som ako hlava a prebýval som ako kráľ vo vojsku, jako ten, kto teší zarmútených.

30

30:1b.JOB.030.001 A teraz sa mi smejú vekom mladší odo mňa, ktorých otcami som opovrhoval, ani len ich postaviť so psami svojho drobného stáda.

30:2b.JOB.030.002 A načo by mi aj bola bývala sila ich rúk? Zhynula u nich vláda.

30:3b.JOB.030.003 Nedostatkom a hladom zmorení, tí, ktorí obhrýzali vypráhlu zem, šero pustiny a púšte,

30:4b.JOB.030.004 ktorí trhali zeliny po chrastinách, a koreň jalovca bol ich pokrmom.

30:5b.JOB.030.005 Boli vyhnaní zpomedzi ľudí; kričali na nich ako na zlodeja,

30:6b.JOB.030.006 takže museli bývať vo výmole potokov, v dierach prachu a skál.

30:7b.JOB.030.007 Revali medzi chrastinami; boli sobraní pod tŕne,

30:8b.JOB.030.008 synovia blázna i synovia človeka bez mena; boli vypudení zo zeme.

30:9b.JOB.030.009 A teraz som sa stal ich pesničkou a som im vravou.

30:10b.JOB.030.010 Ošklivia si ma; vzďaľujú sa odo mňa a neštítia sa pľuvať mi do tvári,

30:11b.JOB.030.011 pretože Bôh rozviazal moju tetivu a ztrápil ma; preto odvrhli úzdu pred mojou tvárou.

30:12b.JOB.030.012 Po pravici povstáva mladá sberba; podrážajú mi nohy a nahadzujú proti mne cesty svojej zhuby.

30:13b.JOB.030.013 Rozryli môj chodník; dopomohli k mojej zkaze tí, ktorí sami nemajú spomocníka.

30:14b.JOB.030.014 Prišli na mňa jako širokou trhlinou; valia sa jako búrka.

30:15b.JOB.030.015 Hrôzy sa obrátili na mňa; stíha to moju dôstojnosť ako vietor, a moja spása pominula jako oblak.

30:16b.JOB.030.016 A teraz sa moja duša rozlieva vo mne; pochytily ma dni trápenia.

30:17b.JOB.030.017 Noc vrtá moje kosti a lúpi odo mňa, a moji hlodajúci, červy, neležia zaháľajúc.

30:18b.JOB.030.018 Veľkou silou mení sa moje rúcho na nepoznanie; sviera ma to jako obojok mojej sukne.

30:19b.JOB.030.019 Vrhol ma do blata, takže som podobný prachu a popolu.

30:20b.JOB.030.020 Volám k tebe, Bože, o pomoc, a neodpovedáš mi; stojím, a len hľadíš a hľadíš na mňa.

30:21b.JOB.030.021 Obrátil si sa mi v ukrutníka; mocou svojej ruky útočíš na mňa.

30:22b.JOB.030.022 Vyzdvihol si ma do vetra a vysadil si ma naň a pôsobíš to, aby som sa rozplýval v hukote búrky.

30:23b.JOB.030.023 Lebo viem, že ma obrátiš do smrti a do domu, do ktorého sa shromaždí každý živý.

30:24b.JOB.030.024 Len že či nevystrie človek ruky i v rumoch; aj keď hynie, preto len kričí o pomoc.

30:25b.JOB.030.025 Je pravda, že som plakal nad tým, kto prežíval tvrdé dni; že moja duša smútila nad chudobným.

30:26b.JOB.030.026 Preto som s istotou očakával dobré, ale prišlo zlé; nadejal som sa na svetlo, a prišiel mrak.

30:27b.JOB.030.027 Moje vnútornosti vrú a nechcú sa upokojiť; nadišly na mňa dni trápenia.

30:28b.JOB.030.028 Chodím smutný bez svitu slnca; stojím v shromaždení a volám o pomoc.

30:29b.JOB.030.029 Stal som sa bratom šakalov a druhom mladých pštrosov.

30:30b.JOB.030.030 Moja koža sčernela a lúpe sa so mňa, a moja kosť horí od horúčosti.

30:31b.JOB.030.031 A tak sa obrátila moja harfa na zármutok a moja píšťala na hlas plačúcich.

31

31:1b.JOB.031.001 Učinil som smluvu so svojimi očima, a čo by som mal hľadieť na pannu?

31:2b.JOB.031.002 A jaký je podiel od Boha shora? Alebo jaké dedičstvo od Všemohúceho s výsostí?

31:3b.JOB.031.003 Či nie zahynutie nešľachetnému a pomsta činiteľom neprávosti?

31:4b.JOB.031.004 Či on azda nevidí mojich ciest? A počíta všetky moje kroky?

31:5b.JOB.031.005 Jestli som chodil s márnosťou, a jestli moja noha spiechala ku ľsti,

31:6b.JOB.031.006 nech ma odváži na váhe spravedlivosti a tak nech pozná Bôh moju bezúhonnosť.

31:7b.JOB.031.007 Jestli sa môj krok odchýlil s cesty, a moje srdce odišlo za mojimi očima, a jestli ľpí na mojich rukách nejaká škvrna;

31:8b.JOB.031.008 vtedy nech sejem, a iný nech jie, a moje potomstvo nech je vykorenené.

31:9b.JOB.031.009 Jestli sa dalo zvábiť moje srdce k cudzej žene, alebo jestli som úkladil pri dveriach svojho blížneho,

31:10b.JOB.031.010 vtedy nech melie moja žena inému, a nech sa zohýňajú nad ňou iní.

31:11b.JOB.031.011 Lebo je to mrzkosť a je to neprávosť pred sudcov;

31:12b.JOB.031.012 lebo je to oheň, ktorý žerie až do zahynutia a vykorenil by všetku moju úrodu.

31:13b.JOB.031.013 Keby som bol opovrhol súdom svojho sluhu alebo svojej dievky, keď sa pravotili so mnou,

31:14b.JOB.031.014 čo by som bol urobil, keby bol povstal silný Bôh a keby to bol vyhľadával, čo by som mu bol odpovedal?

31:15b.JOB.031.015 Či azda ten, ktorý mňa učinil v živote matky, neučinil i jeho? A či nás oboch neutvoril jeden a ten istý v lone matky?

31:16b.JOB.031.016 Ak som uňal z toho, čo si priali chudobní, a dal som hynúť očiam vdovy

31:17b.JOB.031.017 a jedol som sám svoju skyvu, a nejedla z nej i sirota -

31:18b.JOB.031.018 Lebo veď mi rástla od mojej mladosti jako otcovi, a od života svojej matky som ju vodil, vdovu -;

31:19b.JOB.031.019 ak som videl hynúceho bez rúcha a díval som sa na toho, kto nemal čím sa odiať, na chudobného;

31:20b.JOB.031.020 ak mi nedobrorečily jeho bedrá, a nehrial sa zo strihu mojich oviec;

31:21b.JOB.031.021 ak som sa zahnal svojou rukou na sirotu, pretože som videl v bráne svoju pomoc;

31:22b.JOB.031.022 nech odpadne moje plece od svojeho väzu, a moje rameno nech sa vylomí zo svojho kĺbu!

31:23b.JOB.031.023 Lebo išiel na mňa strach pred zkazou silného Boha, a pre jeho velebnosť nemohol som vykonať takú vec.

31:24b.JOB.031.024 Ak som položil zlato za svoju nádej a povedal som čistému zlatu: Moje dúfanie;

31:25b.JOB.031.025 ak som sa radoval tomu, že mám veľa majetku, a že moja ruka získala tak mnoho;

31:26b.JOB.031.026 ak som hľadel na svetlo slnka, že svieti, a na mesiac, ako ta ide spanile,

31:27b.JOB.031.027 a moje srdce sa dalo tajne zviesť, a moja ruka im posielala bozky mojich úst -

31:28b.JOB.031.028 Aj to by bola bývala neprávosť pred sudcu, lebo tak by som bol zaprel silného Boha hore -,

31:29b.JOB.031.029 ak som sa radoval záhube svojho nenávistníka a bol som vzrušený radosťou, že ho stihlo zlé -

31:30b.JOB.031.030 Ale nedal som hrešiť svojim ústam kliatbou žiadať jeho dušu -,

31:31b.JOB.031.031 ak nehovorili ľudia môjho stánu, kde kto je vraj, kto by sa nebol najedol jeho mäsa?!

31:32b.JOB.031.032 Pohostín nenocoval vonku; svoje dvere som otváral na cestu -,

31:33b.JOB.031.033 ak som prikrýval svoje prestúpenie, ako robieva človek, skrývajúc svoju neprávosť vo svojom lone,

31:34b.JOB.031.034 keď som sa azda bál veľkého davu, a desilo ma opovrženie rodín, a mlčal som nevychádzajúc zo dverí -

31:35b.JOB.031.035 Oj, aby som mal toho, kto by ma vypočul! Tu hľa, je moje znamenie! Nech mi odpovie Všemohúci! A písmo aby som mal, ktoré napísal môj protivník!

31:36b.JOB.031.036 Áno, vzal by som ho na svoje plece a ovinul by som si ho sťa korunu!

31:37b.JOB.031.037 Oznámim mu počet svojich krokov a priblížim sa mu jako knieža -,

31:38b.JOB.031.038 ak volá proti mne moja zem a spolu plačú jej brázdy;

31:39b.JOB.031.039 ak som jedol jej úrodu bez peňazí, a pre mňa musela vzdychať duša jej držiteľov:

31:40b.JOB.031.040 miesto pšenice nech vzíde tŕnie a miesto jačmeňa plevel. Dokončili sa slová Jobove.

32

32:1b.JOB.032.001 Vtedy prestali tí traja mužovia odpovedať Jobovi, pretože bol spravedlivý vo svojich očiach.

32:2b.JOB.032.002 Ale tu sa rozpálil hnev Elíhuva, syna Barachéla, Buzitu, z čeľade Rám-ov, na Joba sa rozpálil jeho hnev, pretože ospravedlňoval svoju dušu skôr než Boha.

32:3b.JOB.032.003 I na jeho troch priateľov sa rozpálil jeho hnev, pretože nenašli odpovedi a odsudzovali Joba.

32:4b.JOB.032.004 A Elíhu čakal na Joba i na jeho priateľov slovami, pretože boli starší vekom než on.

32:5b.JOB.032.005 A vidiac Elíhu, že niet odpovedi v ústach tých troch mužov, rozpálil sa jeho hnev.

32:6b.JOB.032.006 A tak odpovedal Elíhu, syn Barachéla, Buzitu, a riekol: Ja som mladý vekom, a vy ste starci, preto som sa ostýchal a bál som sa vysloviť s vami to, čo viem,

32:7b.JOB.032.007 a povedal som: Nech hovorí vek a množstvo rokov, tí nech dajú znať múdrosť.

32:8b.JOB.032.008 Ale vidím, že je ona Duch Boží v smrteľnom človekovi, a dych Všemohúceho je to, ktorý robí ľudí rozumnými.

32:9b.JOB.032.009 Nie sú vždy veľkí múdri, ani starci nerozumejú vždycky súdu.

32:10b.JOB.032.010 Preto hovorím: Nože počuj mňa, nech i ja poviem, čo viem!

32:11b.JOB.032.011 Hľa, čakal som na vaše slová; počúval som až na vašu umnosť, dokiaľ nevyzkúmate slov.

32:12b.JOB.032.012 A bedlivo som vás pozoroval, a hľa, nie je toho, kto by pokarhal Joba, kto by z vás odpovedal na jeho reči.

32:13b.JOB.032.013 Aby ste nepovedali: Našli sme múdrosť: Silný Bôh ho bude stíhať, nie človek!

32:14b.JOB.032.014 Ale Job neobrátil proti mne reči, ale ani mu neodpoviem vašimi slovami.

32:15b.JOB.032.015 Zľakli sa; neodpovedajú viacej; pošly im slová.

32:16b.JOB.032.016 A či budem azda čakať, keď nehovoria, keď stoja, neodpovedajú viacej?

32:17b.JOB.032.017 Odpoviem i ja svoj diel; poviem i ja to, čo viem.

32:18b.JOB.032.018 Lebo som plný slov; soviera ma duch môjho lona.

32:19b.JOB.032.019 Hľa, moja hruď je ako víno, ktoré nemá prieduchu, jako nové kožice, ide sa rozpuknúť.

32:20b.JOB.032.020 Budem hovoriť, a uvoľní sa mi; otvorím svoje rty a budem odpovedať.

32:21b.JOB.032.021 Nebudem hľadieť na ničiu osobu ani nebudem pochlebovať človekovi.

32:22b.JOB.032.022 Lebo neviem pochlebovať. Rýchle by ma vychvátil ten, ktorý ma učinil!

33

33:1b.JOB.033.001 Avšak počuj, prosím, Jobe, moje reči a pozoruj ušima na všetky moje slová!

33:2b.JOB.033.002 Nože hľa, otvorím svoje ústa; môj jazyk bude hovoriť v mojich ústach.

33:3b.JOB.033.003 Moje slová budú úprimnosťou môjho srdca, a čo do známosti mojich rtov, budú hovoriť čiste.

33:4b.JOB.033.004 Duch silného Boha ma učinil a dych Všemohúceho mi dal život.

33:5b.JOB.033.005 Ak môžeš, odpovedz mi; priprav sa predo mnou na odpor a postav sa!

33:6b.JOB.033.006 Hľa, ja som práve tak Boží jako ty, i ja som odštiknutý z blata.

33:7b.JOB.033.007 Hľa, tedy, môj strach ťa nepredesí, a môj tlak nebude ťažko doliehať na teba.

33:8b.JOB.033.008 Ale si povedal predo mnou, v moje uši, a počul som zvuk tvojich slov:

33:9b.JOB.033.009 Čistý som, bez prestúpenia, nevinný som a nemám neprávosti na svedomí.

33:10b.JOB.033.010 Hľa, vynašiel proti mne príčiny k nepriateľstvu; považuje ma sebe za nepriateľa.

33:11b.JOB.033.011 Vložil moje nohy do klady; strežie všetky moje stezky.

33:12b.JOB.033.012 Hľa, v tej veci nie si spravedlivý; odpoviem ti, pretože je Bôh väčší ako smrteľný človek.

33:13b.JOB.033.013 Prečo sa s ním pravotíš, že sa nezodpovedá za niktoré svoje veci?

33:14b.JOB.033.014 Lebo raz hovorí silný Bôh i dva razy, a človek toho nevidí,

33:15b.JOB.033.015 vo sne videnia noci, keď pripáda hlboký spánok na ľudí v driemotách na posteli.

33:16b.JOB.033.016 Vtedy odhaľuje ucho ľudí a zapečaťuje to, čomu ich učí,

33:17b.JOB.033.017 aby odviedol človeka od zlého skutku a zakryl pýchu pred mužom.

33:18b.JOB.033.018 Zdržuje jeho dušu od jamy a jeho život, aby nenadišiel na meč.

33:19b.JOB.033.019 A je káraný bolesťou na svojej loži a jeho kosti trvalou pravotou káravou,

33:20b.JOB.033.020 takže si jeho život oškliví chlieb a jeho duša pokrm, ináče žiadúci.

33:21b.JOB.033.021 Jeho telo hynie, až ho nezrieť, a jeho kosti páčia, ktoré sa nevidely.

33:22b.JOB.033.022 A tak sa blíži jeho duša jame a jeho život usmrcujúcim.

33:23b.JOB.033.023 No, ak je pri ňom anjel vykladač, jeden z tisíca, aby oznámil za človeka jeho právo,

33:24b.JOB.033.024 vtedy sa zľutuje nad ním a povie: Vyprosti ho, aby nesostúpil do jamy; našiel som výkupné.

33:25b.JOB.033.025 Vtedy omladne jeho telo viac ako za detstva; navráti sa ku dňom svojej mladosti;

33:26b.JOB.033.026 bude sa modliť Bohu, a bude mu milostivý, a uvidí jeho tvár s jasotom, a Bôh navráti smrteľnému človekovi jeho spravedlivosť.

33:27b.JOB.033.027 Bude spievať hľadiac na ľudí a povie: Zhrešil som a prevrátil som to, čo je pravé, a nie je mi odplatené podľa zásluhy.

33:28b.JOB.033.028 Vykúpil moju dušu, aby neišla do jamy, a môj život, aby videl svetlo.

33:29b.JOB.033.029 Hľa, to všetko robí silný Bôh, a to dvakrát i trikrát pri človekovi,

33:30b.JOB.033.030 aby vrátil jeho dušu zpät od jamy, aby bol osvietený svetlom živých.

33:31b.JOB.033.031 Pozoruj, Jobe, ušima, počuj ma; mlč, a ja budem hovoriť.

33:32b.JOB.033.032 Ak máš, čo povedať, odpovedz mi; hovor, lebo by som ťa chcel ospravedlniť.

33:33b.JOB.033.033 Ale ak nič, počuj ty mňa; mlč, a poučím ťa múdrosti.

34

34:1b.JOB.034.001 A ešte odpovedal Elíhu a riekol:

34:2b.JOB.034.002 Počujte, múdri, moje slová; a vy, ktorí viete voľačo, pozorujte ma ušima!

34:3b.JOB.034.003 Lebo ucho posudzuje slová, a ďasno ochutnáva pokrm.

34:4b.JOB.034.004 Zvoľme si súd; poznajme medzi sebou, čo je dobré.

34:5b.JOB.034.005 Lebo Job povedal: Som spravedlivý, ale silný Bôh odmietnul môj súd.

34:6b.JOB.034.006 Napriek svojmu spravedlivému súdu luhám! Moja strela je smrteľná bez prestúpenia!

34:7b.JOB.034.007 Kto je muž ako Job, ktorý by pil výsmech ako vodu?

34:8b.JOB.034.008 Ktorý putuje do spolku s činiteľmi neprávosti a je hotový ísť s bezbožnými mužmi?

34:9b.JOB.034.009 Lebo hovorí: Neprospeje človekovi, keď sa bude ľúbiť u Boha.

34:10b.JOB.034.010 Preto, mužovia rozumného srdca, počujte ma! Nech je to preč od silného Boha, aby mal učiniť nejakú bezbožnosť a Všemohúci nejakú neprávosť!

34:11b.JOB.034.011 Lebo on odplatí človekovi jeho skutok a dá najsť každému podľa toho, jaká je čia cesta.

34:12b.JOB.034.012 Áno, je istá pravda, že silný Bôh neučiní bezbožnosti, a Všemohúci neprevráti súdu.

34:13b.JOB.034.013 Kde kto mu sveril zem, aby na ňu dozeral, a kto složil na neho celý okruh sveta?

34:14b.JOB.034.014 Keby naň obrátil svoje srdce, a keby jeho ducha a jeho dych vzal k sebe;

34:15b.JOB.034.015 razom by zomrelo každé telo, a tak by sa človek navrátil do prachu.

34:16b.JOB.034.016 Ak je tedy u teba rozum, nože počuj to, pozoruj ušima na hlas mojich slov!

34:17b.JOB.034.017 Či by azda ten, kto by nenávidel súdu, mohol spravovať? Alebo či toho, ktorý je svrchovane spravedlivý a mocný, vyhlásiš za bezbožného?

34:18b.JOB.034.018 Či sa patrí povedať kráľovi: Ty nešľachetníku! Vy bezbožníci! kniežatám?

34:19b.JOB.034.019 Tým menej tomu, ktorý nehľadí na osobu vladárov, a u ktorého nemá prednosti urodzený pred chudobným, lebo všetci sú dielom jeho rúk.

34:20b.JOB.034.020 Náhle zomierajú, a o polnoci; národ sa otrasie a zajde, a odstránia mocného, nie ľudskou rukou.

34:21b.JOB.034.021 Lebo jeho oči hľadia na cesty človeka, a vidí všetky jeho kroky.

34:22b.JOB.034.022 Neni tmy a neni tône smrti, kde by sa skryli činitelia neprávosti.

34:23b.JOB.034.023 Lebo ani nevzkladá viacej na človeka, aby išiel k silnému Bohu na súd.

34:24b.JOB.034.024 Láme mocných bez vyšetrovania a stavia iných na ich miesto.

34:25b.JOB.034.025 Pretože on zná ich skutky, a len čo sa obráti noc, bývajú zdrtení.

34:26b.JOB.034.026 Medzi inými bezbožníkmi ich bije na mieste divákov,

34:27b.JOB.034.027 preto, že odstúpili od neho nenasledujúc ho a neporozumeli niktorým jeho cestám

34:28b.JOB.034.028 pôsobiac to, že prichádza k nemu krik chudobného. A on počuje krik biednych.

34:29b.JOB.034.029 No, keď on upokojí, kto potom odsúdi?! Alebo keď skryje svoju tvár, kto ho uvidí? Jedno, či už nad celým národom a či nad jednotlivým človekom,

34:30b.JOB.034.030 aby nekraľoval človek pokrytec, zpomedzi tých, ktorí sú osídlom národa.

34:31b.JOB.034.031 Lebo takto sa povie silnému Bohu: Ponesiem, nebudem robiť zlého.

34:32b.JOB.034.032 Tomu, čoho nevidím, ma ty vyuč; ak som urobil nejakú neprávosť, neurobím viacej.

34:33b.JOB.034.033 Či to azda má odplacovať podľa tvojho zdania, keď zavrhuješ? Lebo ty budeš voliť a nie ja. Alebo čo vieš, hovor!

34:34b.JOB.034.034 Mužovia rozumného srdca mi povedia, i každý múdry človek, ktorý ma čuje:

34:35b.JOB.034.035 Job nehovorí v pravej známosti, a jeho slová nie sú povedané v rozumnosti.

34:36b.JOB.034.036 Oj, aby bol Job zkúšaný do nekonečna pre odpovedania podľa spôsobu ľudí neprávosti!

34:37b.JOB.034.037 Lebo pridáva k svojmu hriechu spúru; medzi nami tlieska rukami a množí svoje reči proti silnému Bohu.

35

35:1b.JOB.035.001 A ešte odpovedal Elíhu a riekol:

35:2b.JOB.035.002 Či to považuješ za súd? Hovoríš: Moja spravedlivosť je nad silného Boha.

35:3b.JOB.035.003 Lebo hovoríš: Čo ti to prospeje? Čo mi to pomôže viac, ako keď budem hrešiť?

35:4b.JOB.035.004 Ja ti dám odpoveď i tvojim priateľom s tebou.

35:5b.JOB.035.005 Pozri na nebesia a vidz a pozoruj oblaky! Sú vyššie ako ty.

35:6b.JOB.035.006 Ak budeš hrešiť, čo mu tým urobíš? A jestli bude mnoho tvojich prestúpení, čo mu učiníš?

35:7b.JOB.035.007 Ak budeš spravedlivý, čo mu tým dáš? Alebo čo vezme z tvojej ruky?

35:8b.JOB.035.008 Tvoja bezbožnosť uškodí človekovi jako si ty, a tvoja spravedlivosť prospeje synovi človeka.

35:9b.JOB.035.009 Kričia pre množstvo útisku; volajú o pomoc pre tvrdé rameno mnohí.

35:10b.JOB.035.010 Ale človek nepovie: Kde je Bôh, ktorý ma učinil, ktorý dáva piesne vnoci,

35:11b.JOB.035.011 ktorý nás vyučuje, aby sme boli rozumnejší ako hovädá zeme, a činí nás múdrejších ako vtáctvo nebies?

35:12b.JOB.035.012 Tam potom kričia, ale sa neohlasuje, pre pýchu zlých ľudí.

35:13b.JOB.035.013 Isté je, že silný Bôh nepočuje márnosti, ani Všemohúci nebude hľadieť na to.

35:14b.JOB.035.014 A čo ešte, keď hovoríš: Neuvidíš ho. - Súd je pred ním. Očakávaj na neho!

35:15b.JOB.035.015 Ale teraz istotne navštívi jeho hnev ničotu, a on nepozná nijakej prílišnej spupnosti.

35:16b.JOB.035.016 A Job otvára svoje ústa na márnosť a množí svoje slová bez známosti.

36

36:1b.JOB.036.001 A ešte pokračoval Elíhu a riekol:

36:2b.JOB.036.002 Počkaj trochu na mňa, a poviem ti, lebo mám ešte niečo hovoriť za Boha.

36:3b.JOB.036.003 Vynesiem svoju známosť zďaleka a svojmu tvorcovi vzdám spravedlivosť.

36:4b.JOB.036.004 Lebo istotne nebudú moje slová lživé; máš dokonalého čo do známosti pred sebou.

36:5b.JOB.036.005 Hľa, silný Bôh je svrchovane mocný a nezamieta, svrchovane mocný a premúdreho srdca.

36:6b.JOB.036.006 Nebude udržovať pri živote bezbožníka, ale dá súd biednych.

36:7b.JOB.036.007 Neodvráti svojich očí od spravedlivého, ale ich posadzuje s kráľmi na trón a usadzuje ich ta na večnosť, a tak bývajú povýšení.

36:8b.JOB.036.008 A jestli sú poviazaní reťazami a lapení sú do povrazov trápenia,

36:9b.JOB.036.009 vtedy im oznamuje ich skutok a ich prestúpenia, že sa pozdvihli proti nemu.

36:10b.JOB.036.010 A odhaľuje ich ucho pre kázeň a hovorí, aby sa navrátili od neprávosti.

36:11b.JOB.036.011 Ak poslúchnu a budú mu slúžiť, ztrávia svoje dni v dobrom a svoje roky v rozkoši.

36:12b.JOB.036.012 Ale ak neposlúchnu, nadídu na meč a zomrú v nevedomosti.

36:13b.JOB.036.013 Ale ľudia pokryteckého srdca ukladajú hnev; nevolajú o pomoc, keď ich viaže.

36:14b.JOB.036.014 Ich duša zomiera v mladosti a ich život medzi smilníkmi.

36:15b.JOB.036.015 Vytrhuje strápeného v jeho trápení a v tiesni odhaľuje ich ucho.

36:16b.JOB.036.016 A tak by istotne vyvábil i teba z tlamy súženia do priestranstva, kde neni úzkosti, a to, čo by sa položilo na tvoj stôl, bolo by plné tuku.

36:17b.JOB.036.017 Ale ty si plný pravoty bezbožného; pravota a súd ťa držia na nohách.

36:18b.JOB.036.018 Lebo nech ťa nezvedie prchlivosť rúhavo tlieskať rukami, ani nech ťa neodkloní množstvo výkupného.

36:19b.JOB.036.019 Či ti tvoj krik pomôže z úzkosti alebo i všetko napätie sily?

36:20b.JOB.036.020 Nedychti po noci, aby boly vyrvané národy so svojho miesta.

36:21b.JOB.036.021 Chráň sa, aby si neobrátil svojej tvári k márnosti! Lebo to volíš radšej ako strádať.

36:22b.JOB.036.022 Hľa, silný Bôh vládne velebne vo svojej sile! Kto je jemu podobný učiteľ?

36:23b.JOB.036.023 Kto mu naložil jeho cestu? Alebo kto povie: Robíš neprávosť?

36:24b.JOB.036.024 Pamätaj, aby si vyvyšoval jeho dielo, ktoré ospevujú ľudia.

36:25b.JOB.036.025 Všetci ľudia ho vidia; smrteľný človek sa díva naň zďaleka.

36:26b.JOB.036.026 Hľa, silný Bôh je taký velebný, že to nevieme pochopiť; počet jeho rokov sa nedá vystihnúť.

36:27b.JOB.036.027 Lebo vyvodí kvapky vody; pršia ako dážď, podľa druhu jeho mhly,

36:28b.JOB.036.028 ktorými tečú i najvyššie oblaky a kropia na mnohých ľudí.

36:29b.JOB.036.029 Áno, či potom porozumie voľakto rozpätiu oblakov, hrmotu jeho stánu?

36:30b.JOB.036.030 Hľa, rozprestiera nad sebou svoje svetlo a pokrýva korene mora.

36:31b.JOB.036.031 Lebo tými vecami súdi ľudí a dáva pokrmu hojnosť.

36:32b.JOB.036.032 Svoje ruky pokrýva svetlom hromu a velí mu, aby uderil do cieľa.

36:33b.JOB.036.033 Ohlasuje o ňom jeho rachot, i ten dobytok, a čo ešte len keď už vystupuje!

37

37:1b.JOB.037.001 Áno, preto sa trasie moje srdce strachom a skáče so svojho miesta.

37:2b.JOB.037.002 Počujteže hrmot jeho hlasu a hovor, ktorý vychádza z jeho úst!

37:3b.JOB.037.003 Púšťa ho popod všetky nebesia a svoje svetlo až na krýdla zeme.

37:4b.JOB.037.004 Za ním reve hlas; hrmí hlasom svojej velebnosti a nezdŕža toho, keď sa čuje jeho hlas.

37:5b.JOB.037.005 Silný Bôh hrmí predivne svojím hlasom, on, ktorý činí veľké veci, priveľké pre náš rozum.

37:6b.JOB.037.006 Lebo snehu hovorí: Padaj na zem! Tak i spŕche dažďa a spŕche svojich mohutných dažďov.

37:7b.JOB.037.007 Pečatí ruku každého človeka, aby poznali všetci ľudia, ktorí sú jeho dielom.

37:8b.JOB.037.008 A divá zver vchádza do úkrytu a býva vo svojich brlohoch.

37:9b.JOB.037.009 Z komory juhu prichádza víchrica a od severa zima.

37:10b.JOB.037.010 Od dychu silného Boha povstáva mráz, a šírina vody sa sovrie.

37:11b.JOB.037.011 Áno, vlahou obťažuje hustý oblak; naďaleko rozháňa oblak svojho svetla,

37:12b.JOB.037.012 ktorý sa prevracia jeho riadením naokolo, aby tie veci vykonaly všetko to, čo im rozkazuje na tvári okruhu zeme,

37:13b.JOB.037.013 buď čo do prútu za trest jeho zemi buď čo do milosti; dáva, aby to našlo svoj cieľ.

37:14b.JOB.037.014 Nože počuj to, Jobe, postoj a pozoruj divy silného Boha!

37:15b.JOB.037.015 Či vieš o tom, keď im nakladá niečo Bôh? Alebo kedy dá, aby sa zablesklo svetlo jeho oblaku?

37:16b.JOB.037.016 Či vieš voľačo o tom, ako sa vznáša oblak? O divoch toho, ktorý je dokonalý čo do známosti?

37:17b.JOB.037.017 Ty, ktorého rúcho stáva sa priteplým, keď utíši zem od poludnia?

37:18b.JOB.037.018 Rozťahoval si s ním nebeskú oblohu, však? Silnú, jako liate zrkadlo.

37:19b.JOB.037.019 Nože nám daj vedieť, čo mu povieme? Neupravíme reči pre tmu.

37:20b.JOB.037.020 Či sa mu porozpráva, keď budem hovoriť? Či povie niekto slovo, aby bol pohltený?

37:21b.JOB.037.021 A teraz síce nevidia ľudia svetla, ktoré svieti jasne na nebesiach; ale prejde vietor a vyčistí ich.

37:22b.JOB.037.022 Od severa prichádza blesk ako zlato; ale nad Bohom je strašná sláva.

37:23b.JOB.037.023 Čo do Všemohúceho, nenajdeme a nevystihneme ho; je prevysoký v sile; a keď aj je u neho súd a množstvo spravedlivosti, netrápi.

37:24b.JOB.037.024 Preto sa ho boja ľudia. Nehľadí na nikoho z tých, ktorí sú múdreho srdca.

38

38:1b.JOB.038.001 Vtedy odpovedal Hospodin Jobovi z víchrice a riekol:

38:2b.JOB.038.002 Kto je to, ktorý to zatemňuje radu slovami bez známosti?

38:3b.JOB.038.003 Nože prepáš svoje bedrá jako muž, a budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!

38:4b.JOB.038.004 Kde si bol, keď som zakladal zem? Oznám, akže znáš rozum?

38:5b.JOB.038.005 Kto položil jej rozmery, keď vieš? Alebo kto roztiahol po nej šnúru?

38:6b.JOB.038.006 Na čom stoja a do čoho sú zapustené jej podstavce, alebo kto položil jej uholný kameň,

38:7b.JOB.038.007 keď spolu plesaly hviezdy rána, a keď jasali všetci synovia Boží?

38:8b.JOB.038.008 A kto zatarasil dverami more, keď sa vyrútilo, vyšlo zo života matky?

38:9b.JOB.038.009 Keď som rozložil oblak za jeho odev a mrákavu za jeho plienky?

38:10b.JOB.038.010 A keď som mu vydal svoj zákon a položil som závory a vráta

38:11b.JOB.038.011 a riekol som: Potiaľto prijdeš a nie ďalej, a tu položia hať proti pýche tvojich vĺn!?

38:12b.JOB.038.012 Či si voľakedy za svojich dní rozkázal ránu? Či si ukázal rannej zore, kde je jej miesto,

38:13b.JOB.038.013 poveliac, aby sa chopila krýdel zeme, a aby boli strasení s nej bezbožníci?

38:14b.JOB.038.014 Nech sa prevracia a mení tvar ako pečatná hmota, a iné veci nech sa postavia ako rúcho!

38:15b.JOB.038.015 A tak nech je odňaté od bezbožných ich svetlo, a vysoké rameno nech sa poláme!

38:16b.JOB.038.016 Či si voľakedy prišiel až ku žriedlam mora alebo či si sa prechádzal po vnútri priepasti?

38:17b.JOB.038.017 Či sú ti zjavené brány smrti, alebo brány tône smrti si videl?

38:18b.JOB.038.018 Či si si prezrel všetko až po šírky zeme? Oznám, ak ju znáš celú!

38:19b.JOB.038.019 Kde je cesta na miesto ta, kde býva svetlo? Alebo čo do tmy, kde je jej miesto?

38:20b.JOB.038.020 Aby si to pojal a odviedol v jeho medze a keď rozumieš chodníkom, ktoré vedú k jeho domu?

38:21b.JOB.038.021 Pravda vieš, lebo si sa vtedy narodil, a počet tvojich dňov je veľký!

38:22b.JOB.038.022 Či si prišiel voľakedy k pokladom snehu a poklady kamenca si videl?

38:23b.JOB.038.023 Ktoré zdŕžam u seba na čas súženia, na deň boja a vojny?

38:24b.JOB.038.024 Kde je cesta na miesto ta, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi?

38:25b.JOB.038.025 Kto rozdelil povodni prietok v obe strany a cestu blesku zvukov hromu,

38:26b.JOB.038.026 aby dal pršať na zem, kde nieto nikoho, na púšť, na ktorej neni človeka?

38:27b.JOB.038.027 Aby nasýtil pustinu a miesta obrátené na púšť, a spôsobil to, aby rástla mladistvá tráva zelená?

38:28b.JOB.038.028 Či má dážď otca, alebo kto plodí kvapky rosy?

38:29b.JOB.038.029 Z čieho života vychádza mráz, a okyť nebies, kto ju plodí?

38:30b.JOB.038.030 Vody sa skrývajú ako pod kameň, a tvár priepasti zamrznúc drží sa spolu.

38:31b.JOB.038.031 Či si sviazal sväzky Plejad alebo či si rozviazal povrazy Oriona?

38:32b.JOB.038.032 Či vyvedieš Mazzárot svojím časom? Alebo Arktura i s jeho synmi povedieš?

38:33b.JOB.038.033 Či znáš zákony nebies? Či položíš toho správu na zemi?

38:34b.JOB.038.034 Či pozdvihneš svoj hlas k oblaku, aby ťa pokryla hojnosť vody?

38:35b.JOB.038.035 Či pošleš blesky hromu, a pojdú? A či ti azda povedia: Hľa, tu sme?

38:36b.JOB.038.036 Kto vložil do ľadvín múdrosť alebo kto dal srdcu rozum?

38:37b.JOB.038.037 Kto spočíta oblaky v svojej múdrosti, a nebeské kožice vody kto nahne,

38:38b.JOB.038.038 keď sa sleje prach zeme v pevnú sliatinu, a hrudy sú pevne slepené?

38:39b.JOB.038.039 Či ulovíš ľvici korisť a hltavosť ľvíčat ukojíš,

38:40b.JOB.038.040 keď sa krčia v pelešiach, sedia v húšti čihajúc?

38:41b.JOB.038.041 Kto pripravuje havranovi jeho pokrm, keď volajú jeho mláďatá k silnému Bohu, keď blúdia bez potravy?

39

39:1b.JOB.039.001 Či vieš čas rodenia kamzíkov? Pozoroval si azda svíjať sa jelenice, keď rodia?

39:2b.JOB.039.002 Či počítaš mesiace, ktoré vyplňujú? A či vieš čas ich pôrodu,

39:3b.JOB.039.003 kedy sa skláňajú, rodia svoje mláďatá, odvrhujú svoje bolesti?

39:4b.JOB.039.004 Ich mladé silnejú; rastú na poli; vyjdú a viacej sa nevrátia.

39:5b.JOB.039.005 Kto pustil divého osla na slobodu, a sväzky toho divocha kto rozviazal?

39:6b.JOB.039.006 Ktorému som dal pustinu za jeho dom a za jeho príbytky slanú zem?

39:7b.JOB.039.007 Smeje sa lomozu mesta; nečuje povyku pohoniča.

39:8b.JOB.039.008 To, čo najde na vrchoch, je jeho pašou, a vyhľadáva všetko, čo je zelené.

39:9b.JOB.039.009 Či ti bude chcieť slúžiť jednorožec? Či bude nocovať pri tvojich jasliach?

39:10b.JOB.039.010 Či pripriahneš jednorožca k brázde jeho povrazom? Či bude za tebou brániť údolia?

39:11b.JOB.039.011 Či sa spoľahneš na neho preto, že má veľkú silu, a zanecháš na neho svoju prácu?

39:12b.JOB.039.012 Či mu budeš veriť, že svezie tvoje semeno a sprace tvoje humno?

39:13b.JOB.039.013 Krýdlo pštrosov plesá. A istotne to nie je peruť ľútostného bociana ani perie!

39:14b.JOB.039.014 Pretože zanechá zemi svoje vajcia a liahnuc hreje ich na prachu

39:15b.JOB.039.015 a zabúda, že ich môže rozpučiť noha, alebo že ich môže zašliapať poľná zver.

39:16b.JOB.039.016 Tvrde zaobchodí so svojimi mláďatami, jako keby neboly jeho, i keby jeho práca mala byť nadarmo, nestrachuje sa o ňu.

39:17b.JOB.039.017 Pretože mu Bôh dal zabudnúť na múdrosť ani mu nedal podielu na rozumnosti.

39:18b.JOB.039.018 V taký čas, keď zatrepoce krýdlami na výšine, vysmeje sa koňovi i jeho jazdcovi.

39:19b.JOB.039.019 Či ty dáš koňovi silu? Či odeješ jeho šiju hrivou?

39:20b.JOB.039.020 Či spôsobíš, že bude skákať sťa kobylka? Jeho nádherný frkot je strašný.

39:21b.JOB.039.021 Jeho nohy hrabú na doline, a plesá vo svojej sile; ide von v ústrety zbrani.

39:22b.JOB.039.022 Smeje sa strachu ani sa neľaká ani neustúpi pred mečom,

39:23b.JOB.039.023 hoci nad ním chreští túl, lesklá kopija a pika;

39:24b.JOB.039.024 s hrmotom a s búrlivým hnevom hltá zem ani nepostojí s pokojom, lebo zavznel zvuk trúby.

39:25b.JOB.039.025 Kedykoľvek zatrúbi trúba, zarehoce, a zďaleka začuchá boj, hrmot kniežat a krik.

39:26b.JOB.039.026 Či je to z tvojho rozumu, že lieta jastrab, rozostrie svoje krýdla oproti juhu?

39:27b.JOB.039.027 Či na tvoj rozkaz vznáša sa orol a že na vysokom mieste kladie svoje hniezdo?

39:28b.JOB.039.028 Prebýva na skale a hniezdi na výčnelku skaly, a to jako na hrade.

39:29b.JOB.039.029 Odtiaľ pátra po žrádle; jeho oči hľadia naďaleko.

39:30b.JOB.039.030 A jeho mláďatá strebú krv. Kde sú nejakí pobití, tam je aj on.

40

40:1b.JOB.040.001 A ešte odpovedal Hospodin Jobovi a riekol:

40:2b.JOB.040.002 Či sa bude pravotiť so Všemohúcim kázniteľ? Ten, kto viní Boha, nech odpovie na to!

40:3b.JOB.040.003 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol:

40:4b.JOB.040.004 Hľa, som prichatrný; čože ti odpoviem? Kladiem svoju ruku na svoje ústa.

40:5b.JOB.040.005 Raz som hovoril a nebudem viacej odpovedať, dvakrát, a neurobím toho viacej.

40:6b.JOB.040.006 Hospodin odpovedal Jobovi z víchrice a riekol:

40:7b.JOB.040.007 Nože prepáš svoje bedrá jako muž! Ja sa ťa budem pýtať, a ty mi oznám!

40:8b.JOB.040.008 Či azda zrušíš i môj súd? Či ma odsúdiš ako bezbožného, aby si ty bol spravedlivý?

40:9b.JOB.040.009 Či máš rameno jako silný Bôh a hrmíš hlasom ako on?

40:10b.JOB.040.010 Nože sa ozdob velebnosťou a výsosťou a obleč sa vo veličenstvo a v nádheru!

40:11b.JOB.040.011 Rozlej prchlivosť svojho hnevu a vidz každého pyšného a poníž ho!

40:12b.JOB.040.012 Vidz každého pyšného a zohni ho a mršti bezbožných na ich mieste na zem!

40:13b.JOB.040.013 Skry ich spolu do prachu a zaviaž ich tvár na skrytom mieste!

40:14b.JOB.040.014 A vtedy ťa i ja budem oslavovať, pretože ťa spasila tvoja pravica.

40:15b.JOB.040.015 Nože hľa, vidz ozrutu behemóta, ktorého som učinil ako i teba; žerie trávu jako vôl.

40:16b.JOB.040.016 Nože hľa, vidz, jeho vláda je v jeho bedrách a jeho sila vo svaloch jeho brucha!

40:17b.JOB.040.017 Ohýba svojím ohonom ako chce, hoci je ako cedra; žily jeho stehien sú spletené jako haluzi.

40:18b.JOB.040.018 Jeho kosti medené trubice, jeho hnáty jako železný sochor.

40:19b.JOB.040.019 On je počiatkom ciest silného Boha. Ten, ktorý ho učinil, sám jediný to dokáže, aby sa priblížil k nemu jeho meč.

40:20b.JOB.040.020 Lebo vrchy mu donášajú krm, kde sa ihrá všetka poľná zver.

40:21b.JOB.040.021 Líha pod tônistými stromami, v skrýši trsti a bahna.

40:22b.JOB.040.022 Pokrývajú ho tônisté stromy svojou tôňou; obkľučujú ho potočné vŕby.

40:23b.JOB.040.023 Hľa, ak ho rieka sovrie, neponáhľa sa; nadeje sa, keby sa hneď Jordán dovalil až po jeho tlamu.

40:24b.JOB.040.024 Nechže ho chytí niekto pred jeho očima! Nech prebodne jeho chriap a pretiahne mu povrazy!

40:25b.JOB.040.025 Či vytiahneš leviatána na udicu? Alebo či povrazom stiahneš jeho jazyk dolu?

40:26b.JOB.040.026 Či mu vložíš do nosa motúz zo sitiny alebo či hákom prebodneš jeho čeľusť?

40:27b.JOB.040.027 Či sa ti bude nejako veľmi prosiť? Či ti bude hovoriť nežnosti?

40:28b.JOB.040.028 Či učiní s tebou smluvu? Či si ho vezmeš za večného sluhu?

40:29b.JOB.040.029 Či sa budeš s ním ihrať ako s vtáčkom a priviažeš ho svojim dievčatám?

40:30b.JOB.040.030 Či ním budú obchodovať sdružení rybári? Či ho rozdelia na poly medzi kupcov?

40:31b.JOB.040.031 Či zaplníš jeho kožu ostrými háky alebo rybárskymi vidlicami jeho hlavu?

40:32b.JOB.040.032 Len polož na neho svoju ruku - Pamätaj na boj! - a neurobíš toho viacej!

41

41:1b.JOB.041.001 Hľa, nádej človeka na neho je klamná. Alebo či sa dokonca už i na jeho pohľad rúti na zem?

41:2b.JOB.041.002 Nikto nie je taký smelý, ani len aby ho zobudil. A kde kto potom sa postaví predo mnou?!

41:3b.JOB.041.003 Kto ma kedy predišiel voľačím, aby som odplatil? Čokoľvek je pod všetkými nebesami, je moje.

41:4b.JOB.041.004 Nebudem mlčať o jeho údoch o sile a kráse jeho ustrojenia.

41:5b.JOB.041.005 Kto odkryje povrch jeho rúcha? S dvojitou svojou úzdou kto pristúpi?

41:6b.JOB.041.006 Kto otvorí vráta jeho tvári? Okolo jeho zubov je strach.

41:7b.JOB.041.007 Pýchou ryhy jeho štítov; každý je privrený jako tesná pečať.

41:8b.JOB.041.008 Jeden prilieha k druhému tak, že vzduch nevojde medzi ne.

41:9b.JOB.041.009 Každý ľne pevne k druhému; držia sa spolu a neodstávajú od seba.

41:10b.JOB.041.010 Jeho kýchanie žiari svetlom a jeho oči sú jako riasy rannej zory.

41:11b.JOB.041.011 Z jeho úst vychádzajú fakle; uletujú ohnivé iskry.

41:12b.JOB.041.012 Z jeho chriapov vychádza dym; je to jako vrúci kotol a horiaca sitina.

41:13b.JOB.041.013 Jeho dych rozpaľuje uhlie, a plameň vychádza z jeho úst.

41:14b.JOB.041.014 V jeho šiji prebýva sila, a pred ním výskoky uteká strach.

41:15b.JOB.041.015 Kusy jeho mäsa pevne sa držia. Všetko je na ňom ako uliate, ani sa nepohne.

41:16b.JOB.041.016 Jeho srdce je uliate jako z kameňa, a je uliate, pevné jako spodný žernov.

41:17b.JOB.041.017 Jeho dvihnutia sa boja i najsilnejší; zlyhajú od zdrtenia.

41:18b.JOB.041.018 Keby ho niekto dostihol mečom, jeho meč neostojí, ani kopija ani strela ani pancier.

41:19b.JOB.041.019 Považuje železo za slamu, za hnilé drevo meď.

41:20b.JOB.041.020 Strela z luku ho nepohne na útek; kamene z praku sa mu obrátia na plevy.

41:21b.JOB.041.021 Kyjak považuje za suché steblo; smeje sa šramotu kopije.

41:22b.JOB.041.022 Pod ním je ostrie črepu; stelie hrot, ako čo by to bolo na blato.

41:23b.JOB.041.023 Pôsobí, aby vrela hlbina jako hrniec; robí more nádobou strojenej masti.

41:24b.JOB.041.024 Za ním svieti draha; považuje priepasť za bezvládne šediny.

41:25b.JOB.041.025 Nie je mu podobného na zemi; ktorý by bol učinený tak, bez strachu.

41:26b.JOB.041.026 Smele pozrie na čokoľvek vysoké; je kráľom nad všetkými šelmami.

42

42:1b.JOB.042.001 Vtedy odpovedal Job Hospodinovi a riekol:

42:2b.JOB.042.002 Viem, že môžeš všetko, a že ti nemôže byť prekazený niktorý úmysel.

42:3b.JOB.042.003 Že kto je to, kto zahaľuje radu bez známosti? Preto vyznávam, že nerozumiem. Sú to predivné veci, nad môj rozum; a neznám toho.

42:4b.JOB.042.004 Počuj, prosím, a ja budem hovoriť; budem sa ťa pýtať, a ty mi oznám!

42:5b.JOB.042.005 Doteraz som bol iba počul o tebe; ale teraz ťa vidí moje oko.

42:6b.JOB.042.006 Preto zavrhujem a ľutujem, a to v prachu a v popole.

42:7b.JOB.042.007 A stalo sa, keď už bol hovoril Hospodin Jobovi tie slová, že riekol Hospodin Elifazovi Témanskému: Môj hnev horí proti tebe i proti tvojim dvom priateľom, pretože ste nehovorili o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.

42:8b.JOB.042.008 A tak teraz si vezmite sedem juncov a sedem baranov a iďte k môjmu služobníkovi Jobovi a obetujte zápalnú obeť za seba, a môj služobník Job sa bude modliť za vás; lebo len jeho tvár prijmem, aby som vám neučinil zlého, lebo nehovorili ste o mne toho, čo je pravé, jako môj služobník Job.

42:9b.JOB.042.009 A tak išli, Elifaz Témanský, Bildad Šuchský a Cófar Naamatský, a učinili tak, ako im hovoril Hospodin, a Hospodin prijal tvár Jobovu.

42:10b.JOB.042.010 A Hospodin navrátil to, čo bolo odňaté Jobovi, keď sa modlil za svojho priateľa. A Hospodin pridal všetkého toho, čo mal Job, dvojnásobne.

42:11b.JOB.042.011 A tak prišli k nemu všetci jeho bratia a všetky jeho sestry jako i všetci, ktorí ho znali pred tým, a jedli s ním chlieb v jeho dome a mali s ním sústrasť a tešili ho nad všetkým tým zlým, ktoré bol Hospodin uviedol na neho. A dali mu každý jednu kesítu peňazí a každý jednu zlatú obrúčku.

42:12b.JOB.042.012 A Hospodin požehnal posledok života Jobovho, viac ako bol požehnal jeho počiatok. A mal štrnásť tisíc kusov drobného stáda, a šesť tisíc veľblúdov, tisíc párov volov a tisíc oslíc.

42:13b.JOB.042.013 A mal sedem synov a tri dcéry,

42:14b.JOB.042.014 z ktorých prvú pomenoval Jemina a druhú pomenoval voňavá Kassia a tretiu pomenoval Kérenhappuch.

42:15b.JOB.042.015 A nenašlo sa takých krásnych žien, ako boly dcéry Jobove v celej zemi. A ich otec im dal dedičstvo medzi ich bratmi.

42:16b.JOB.042.016 A Job žil potom sto štyridsať rokov a videl svojich synov a synov svojich synov, štyri pokolenia.

42:17b.JOB.042.017 A tak zomrel Job súc starý a sýty dňov.