Habakkuk (Slovak)

1

1:1b.HAB.001.001 Bremä, ktoré videl prorok Habakuk!

1:2b.HAB.001.002 Až dokedy budem, Hospodine, pokorne volať o pomoc, a nevyslyšíš? Kričím k tebe pre ukrutnosť, a nezachraňuješ.

1:3b.HAB.001.003 Prečo mi dávaš vidieť neprávosť, a prečo sa dívaš na trápenie? Zkaza a ukrutnosť je predo mnou, a vzniká spor, dvíha sa svár.

1:4b.HAB.001.004 Preto zmeravel zákon, a súd nevychádza nikdy, lebo bezbožný obkľučuje spravedlivého; preto aj vychádza súd prevrátený.

1:5b.HAB.001.005 Pozrite na národy, hľaďte a zhrozte sa bezradní, lebo vykonám dielo vo vašich dňoch, že mu neuveríte, keď sa budete rozprávať.

1:6b.HAB.001.006 Lebo hľa, vzbudím Chaldejov, národ ľúty a rýchly, ktorý chodí na šíriny zeme, aby zaujal dedične príbytky, nie svoje.

1:7b.HAB.001.007 Hrozný je a strašný; od neho vyjde jeho súd a jeho vznešenosť.

1:8b.HAB.001.008 Jeho kone budú rýchlejšie ako pardovia, a budú ľútejší ako vlci večera; jeho jazdcov bude veľké množstvo, a jeho jazdci prijdú zďaleka; poletia ako orol, ktorý sa ponáhľa zožať.

1:9b.HAB.001.009 Každý prijde na ukrutnosť; smer ich tvárí bude napred, a nasbiera zajatých ako piesku.

1:10b.HAB.001.010 Ten sa vysmeje kráľom, a kniežatá mu budú za posmech; on sa vysmeje každej pevnosti, lebo nasype prachu a zaujme ju.

1:11b.HAB.001.011 Vtedy prejde jako vietor, prekročí a previní sa; tá jeho sila bude jeho bohom.

1:12b.HAB.001.012 Či nie si ty od pradávna Hospodine, môj Bože, môj Svätý? Nezomrieme! Hospodine, postavil si ho na súd, a, Skalo, založil si ho trestať.

1:13b.HAB.001.013 Si pričistých očí, než aby si hľadel na zlé, a nemôžeš sa dívať na trápenie. Prečo sa dívaš na vierolomných? mlčíš, keď pohlcuje bezbožný toho, kto je spravedlivejší od neho?

1:14b.HAB.001.014 A učinil si ľudí jako ryby mora, jako plaz, ktorý nemá panovníka.

1:15b.HAB.001.015 Všetko to vyťahuje na udici, tiahne to vo svojej sieti a sberá to do svojho vleku, preto sa raduje a plesá.

1:16b.HAB.001.016 Preto obetuje svojej sieti a kadí svojmu vleku, lebo od nich je mastný jeho podiel a tučný jeho pokrm.

1:17b.HAB.001.017 Či azda pre to bude vyprázdňovať svoju sieť a bude ustavične vraždiť národy a nezľutuje sa?

2

2:1b.HAB.002.001 Postavím sa na svoju stráž, stanem si na hradbu a budem vyzerať, aby som videl, čo mi bude hovoriť, a čo odpoviem na svoje karhanie.

2:2b.HAB.002.002 A Hospodin mi odpovedal a riekol: Napíš videnie, a to zreteľne na doskách, aby čitateľ prebehol po ňom.

2:3b.HAB.002.003 Lebo ešte bude videnie na určený čas, a spiecha ku koncu a neoklame; keby predlelo, čakaj naň, lebo prijsť istotne prijde; neomešká.

2:4b.HAB.002.004 Hľa, nadutá je, nie je priama jeho duša v ňom, ale spravedlivý bude žiť svojou vierou.

2:5b.HAB.002.005 A pravdaže je víno zradné, tak aj vysokomyseľný človek a ktorý nesedí doma, ktorý v žiadosti rozširuje svoju dušu jako peklo a je ako smrť a nenasýti sa, a čo by hneď sobral k sebe všetky národy a shromaždil by k sebe všetkých ľudí.

2:6b.HAB.002.006 Či azda tí všetci nepozdvihnú na neho podobenstva a posmešnej pesničky, obraznej reči, vzťahujúcej sa na neho, a povedia: Beda tomu, kto si rozmnožuje to, čo nepatrí jemu! Až dokedy? A uvaľuje na seba ťarchu hustého blata.

2:7b.HAB.002.007 Či nepovstanú náhle tí, ktorí ťa budú hrýzť, a neprebudia sa tí, ktorí budú triasť tebou? A budeš im za lup.

2:8b.HAB.002.008 Preto, že si ty olupoval mnohé národy, olúpi ťa všetok zbytok ľudí pre ľudskú krv a pre násilie, robené zemi, mestu a všetkým, ktorí bývajú v ňom.

2:9b.HAB.002.009 Beda tomu, kto v lakomstve hrabe svojmu domu nespravedlivý zisk, aby si na vysokom mieste, postavil svoje hniezdo, aby tak bol vytrhnutý z ruky zlého!

2:10b.HAB.002.010 Poradil si hanbu svojmu domu, učiniť koniec mnohým národom, a to hrešiac proti svojej vlastnej duši!

2:11b.HAB.002.011 Lebo kameň bude kričať zo steny, a hrada zpomedzi dreva mu bude odpovedať.

2:12b.HAB.002.012 Beda tomu, kto buduje mesto krvou a upevňuje ho neprávosťou!

2:13b.HAB.002.013 Či hľa, nie je to od Hospodina Zástupov, že ľudia úmorne pracujú pre oheň, a národy sa ustávajú pre nič?

2:14b.HAB.002.014 Lebo zem bude naplnená známosťou slávy Hospodinovej, ako čo vody pokrývajú more.

2:15b.HAB.002.015 Beda tomu, kto napája svojho blížneho, tebe, ktorý pridávaš svoj jed, áno, opájaš, aby si sa díval na ich nahotu!

2:16b.HAB.002.016 Nasýtiš sa potupy, viac ako si sa nasýtil slávy. Pi tedy aj ty a ukáž svoju neobrezanosť! Kalich pravice Hospodinovej sa obráti na teba a potupný vývratok na tvoju slávu.

2:17b.HAB.002.017 Lebo ukrutnosť, ktorú si spáchal na Libanone, ťa prikryje, a zkaza zveri, ktorá ju desila; pre ľudskú krv a pre ukrutnosť, páchanú na zemi, na meste a na všetkých, ktorí bývajú v ňom.

2:18b.HAB.002.018 Čo prospeje rytina, že ju vyryl jej tvorca, sliatina a lživý učiteľ, že sa nadeje tvorca na svoj útvor robiac nemé modly?

2:19b.HAB.002.019 Beda tomu, kto hovorí drevu: Precítni! nemému kameňu: Prebuď sa! Či azda ten bude učiť? Hľa, obložený je zlatom a striebrom; avšak v jeho vnútri nieto nijakého ducha.

2:20b.HAB.002.020 Ale Hospodin je v chráme svojej svätosti. Mlč pred jeho tvárou, celá zem!

3

3:1b.HAB.003.001 Modlitba proroka Habakuka na šigjonót.

3:2b.HAB.003.002 Hospodine, počul som tvoju povesť, bojím sa, Hospodine, tvoje dielo, oživ ho prostred rokov! Prostred rokov ho oznámiš! V zúrivom hneve budeš pamätať zľutovať sa!

3:3b.HAB.003.003 Keď išiel Bôh a blížil sa od Témana a Svätý od vrchu Fárana, sélah, jeho sláva pokryla nebesia, a zem bola plná jeho chvály.

3:4b.HAB.003.004 A blesk bol ako svetlo, papršleky mu vychádzaly z jeho ruky, a tam bol úkryt jeho sily.

3:5b.HAB.003.005 Pred jeho tvárou išiel mor, a v jeho zápätí vychádzal páľčivý neduh.

3:6b.HAB.003.006 Postál a zaklátil zemou, videl a zatriasal národami, a rozpadávaly sa večné vrchy, sklonily sa brehy večnosti; má večné cesty.

3:7b.HAB.003.007 Pod trápením som videl stány Kúšana, triasly sa koberce zeme Madiana.

3:8b.HAB.003.008 Či na rieky, ó, Hospodine, či azda na rieky bude horieť tvoj hnev, či tvoja prchlivosť proti moru? keď jazdíš na svojich koňoch, vezieš sa na svojich vozoch spasenia?

3:9b.HAB.003.009 Obnažiť obnažené je tvoje lučište, splniť prísahy pokolení, dané slovo, sélah. Riekami si rozdelil zem.

3:10b.HAB.003.010 Videly ťa, svíjaly sa vrchy; lejak prešiel ako povodeň; priepasť vydala svoj hlas, do výše pozdvihla svojej ruky.

3:11b.HAB.003.011 Slnce i mesiac zastály utiahnuc sa do svojho obydlia, na svetlo svojich šípov ta pošly, na jas blesku tvojej kopije.

3:12b.HAB.003.012 V zúrivom hneve si kráčal po zemi, v hneve si mlátil národy.

3:13b.HAB.003.013 Vyšiel si na záchranu svojho ľudu, na záchranu svojho pomazaného; srazil si hlavu z domu bezbožníka obnažiac všetko od základu až po hrdlo. Sélah.

3:14b.HAB.003.014 Jeho vlastnými palicami si prebodol hlavu jeho bojovníkov, dohrmeli jako víchrica, aby ma rozptýlili; plesali, jako keby boli išli zožrať chudobného v kryte.

3:15b.HAB.003.015 Šliapal si svojimi koňmi po mori, po hromade mnohých vôd.

3:16b.HAB.003.016 Počul som, a zatriaslo sa moje lono, na ten hlas sa chvely moje rty; hniloba vošla do mojich kostí, a triasol som sa na mieste, kde som stál, že sa mám upokojiť na deň súženia, na deň, keď prijde hore proti ľudu ten, ktorý ho bude hubiť.

3:17b.HAB.003.017 Keby hneď aj nekvitol fík, a nebolo by úrody na viničoch; keby sklamalo dielo olivy, a polia by nedorobily potravy; keby drobné stádo bolo odrezané od košiara, a nebolo by hoväda v stájach,

3:18b.HAB.003.018 ja sa jednako budem veseliť v Hospodinovi, budem plesať v Bohu svojho spasenia.

3:19b.HAB.003.019 Hospodin, Pán je mojou silou a robí moje nohy jako nohy jeleníc a dáva mi kráčať po mojich výšinách. - Náčelníkovi speváckeho sboru na moje neginóty.